Magazín Nové Lido
Magazín má iniciovať spoločenskú diskusiu o tom čo robí mesto dobrým pre život.
Bedeker najväčším bratislavským sídliskom: Objavte päť čarovných miest Petržalky
Mestskú časť Petržalka mnohí nazývajú len „paneláková džungľa“. No nie je to tak celkom pravda. Okrem nespočetného množstva možností na bývanie dýcha najľudnatejšia časť Bratislavy kusom histórie. Fotograf Martin Kleibl porozprával o tom, že petržalské územie ukrýva mnoho krásnych zákutí v podobe historických pamiatok, umeleckých diel a kuriozít, o ktorých ani väčšina jeho obyvateľov netuší.
Petržalka a jej premeny – Zo záhradkárskej osady po najväčšie bratislavské sídlisko
Asi žiadna z bratislavských mestských častí sa za posledné storočie nezmenila tak, ako Petržalka. Z pokojnej samostatnej obce, ktorej obyvatelia sa venovali najmä pestovaniu ovocia, sa stala najľudnatejšia časť hlavného mesta Slovenska. Hlavne prudká výstavba v 70. rokoch 20. storočia navždy zmenila jej tvár, no dodnes sa nájdu pamätníci, ktorí spomínajú na letné kúpanie na Lide či prechádzky marhuľovými sadmi. Takto sa menila počas uplynulých rokov.
Legendy o Bratislave: Čarovné pramene, duchovia aj iné nadprirodzené bytosti
Prečo sa hrad nad Dunajom volá Devín, ako vznikla Železná studnička alebo za akých okolností sa objavil obraz muža nad vchodom do Starej radnice? O tom všetko hovoria staré historky a povesti z Bratislavy.
Šéfkuchár Jaroslav Žídek: Do bratislavskej kuchyne sa vracia noblesa a kvalitné suroviny
Gastronómia v Bratislave naberá druhý dych a po pandémii sa opäť otvárajú zaujímavé reštaurácie a bistrá, ktoré sa venujú netypickým špecialitám, ale aj tradičným pochúťkam, ktoré patria k hlavnému mestu. Šéfkuchár reštaurácie v bratislavskom Grand Hoteli River Park Jaroslav Žídek hovorí, že hoci turisti majú vždy záujem o tradičnú kuchyňu, jej skutočná podoba ich môže zaskočiť.
Koncertné sály pri vode sú ikonami miest a štátov. Pridajú sa k nim Praha a Bratislava?
Väčšina veľkých kultúrnych centier a koncertných sál vo svete má spoločnú jednu vec – bezprostredné susedstvo s vodou. Ak je to čo i len trochu možné, mestskí plánovači a architekti sa vždy snažia zasadiť významné kultúrne a spoločenské stánky do susedstva vodných plôch, či už riek, jazier alebo morských zálivov. K tomuto riešeniu sa prikláňa aj vedenie českej metropoly, ktoré plánuje budovu Vltavskej filharmónie v Prahe.
Mesto môže byť pre opeľovačov azylom, hovorí včelár
Kvalitný med od domácich včelárov je nielen zdravý a výživný, ale aj veľmi chutný. Jeho sladkú a lahodnú chuť ovplyvňuje najmä pestré zloženie potravy včiel, ktoré ho znášajú. Jednotvárne repkové či slnečnicové polia na vidieku však často neposkytujú dostatočnú rozmanitosť a preto sa ideálnym prostredím pre včely medonosné paradoxne stáva mesto. Včelár však upozorňuje, že aj iné druhy včiel, ktoré med neznášajú, sú pre prírodu dôležité.
Dejiny Petržalky sú úžasné a dobrodružné čítanie, hovorí sprievodkyňa
Dnes si málokto dokáže predstaviť Petržalku ako oblasť záhradkárov či rybárov, ktorí žili v rodinných domoch a popri práci v niekoľkých fabrikách si privyrábali na blízkych trhoch. Nie tak dávno však bola v porovnaní s Bratislavou vidieckou usadlosťou. Bohatá história tohto územia siaha až do čias Veľkej Moravy a jej búrlivý priebeh predstavuje zaujímavú tému pre mnohých historikov. Dejiny Petržalky v rozhovore priblížila Katarína Králiková, sprievodkyňa po Bratislave a blogerka.
Sto rokov od Trianonu: Ako sa Petržalka stala súčasťou Bratislavy
Štvrtého júna 2020 uplynulo presne sto rokov od podpisu významného dokumentu, ktorý určil hranice prvej Československej republiky. Trianonská zmluva a následné dodatky prispeli aj k formovaniu Bratislavy do dnešnej podoby. Pritom Petržalka, dnes najľudnatejšia mestská štvrť, mala pôvodne ostať v rukách Maďarska. O jej histórii a význame pre rozvoj Bratislavy porozprávala Mgr. Eva Škorvanková, PhD. z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Knihy o Bratislave, ktoré by nemali chýbať v knižnici žiadneho Bratislavčana
O Krásavici na Dunaji koluje mnoho príbehov a povestí, má bohatú históriu, zaujímavé zákutia a jedinečné architektonické diela. Niektorí autori sa venujú jej minulosti, ďalší súčasnosti, iní si vybrali špecifickú oblasť, vďaka ktorej sa môžu Bratislavčania dozvedieť viac o svojom rodisku. Rozhodne je o čom písať.
Na vozíku v Bratislave: Keď som zapadol v snehu, ľudia vystúpili z áut a pomohli mi
Ivan má 42 rokov a v Bratislave žije osem rokov. Pracoval ako príslušník SBS služby a pôsobil aj ako profesionálny klarinetista a spevák. Pred tromi rokmi bol účastníkom autonehody, po ktorej ostal na invalidnom vozíku. Hovorí, že Bratislava má svoje rezervy v bezbariérovosti, ale ľudia sú veľmi nápomocní.
Ivana z Karlovky: Muži nedokážu pochopiť, prečo máme strach ísť večer domov
Ivana má 35 rokov a v Bratislave žije od roku 2007. Pracuje v petržalskom bizniscentre, kam dochádza z Karlovej Vsi. Do práce sa rada prejde peši, hovorí však, že sa pri tom nie vždy cíti úplne bezpečne.
Mladí ľudia sa snažia cudzincov vítať, ale stále čelíme predsudkom
Gil Fernandes má 25 rokov, v Bratislave žije od roku 2016. Prišiel ako študent, začal si privyrábať doučovaním jazykov a popri tom pracuje v bare v Starom Meste. Hovorí, že aj napriek viacerým výzvam, ktoré v Bratislave musel zdolať, sa mu tu páči a považuje ju za svoj domov.
