Magazín Nové Lido

Magazín má iniciovať spoločenskú diskusiu o tom čo robí mesto dobrým pre život.

Šéfkuchár Jaroslav Žídek: Do bratislavskej kuchyne sa vracia noblesa a kvalitné suroviny

Gastronómia v Bratislave naberá druhý dych a po pandémii sa opäť otvárajú zaujímavé reštaurácie a bistrá, ktoré sa venujú netypickým špecialitám, ale aj tradičným pochúťkam, ktoré patria k hlavnému mestu. Šéfkuchár reštaurácie v bratislavskom Grand Hoteli River Park Jaroslav Žídek hovorí, že hoci turisti majú vždy záujem o tradičnú kuchyňu, jej skutočná podoba ich môže zaskočiť.

Koncertné sály pri vode sú ikonami miest a štátov. Pridajú sa k nim Praha a Bratislava?

Väčšina veľkých kultúrnych centier a koncertných sál vo svete má spoločnú jednu vec – bezprostredné susedstvo s vodou. Ak je to čo i len trochu možné, mestskí plánovači a architekti sa vždy snažia zasadiť významné kultúrne a spoločenské stánky do susedstva vodných plôch, či už riek, jazier alebo morských zálivov. K tomuto riešeniu sa prikláňa aj vedenie českej metropoly, ktoré plánuje budovu Vltavskej filharmónie v Prahe.

Mesto môže byť pre opeľovačov azylom, hovorí včelár

Kvalitný med od domácich včelárov je nielen zdravý a výživný, ale aj veľmi chutný. Jeho sladkú a lahodnú chuť ovplyvňuje najmä pestré zloženie potravy včiel, ktoré ho znášajú. Jednotvárne repkové či slnečnicové polia na vidieku však často neposkytujú dostatočnú rozmanitosť a preto sa ideálnym prostredím pre včely medonosné paradoxne stáva mesto. Včelár však upozorňuje, že aj iné druhy včiel, ktoré med neznášajú, sú pre prírodu dôležité.

Dejiny Petržalky sú úžasné a dobrodružné čítanie, hovorí sprievodkyňa

Dnes si málokto dokáže predstaviť Petržalku ako oblasť záhradkárov či rybárov, ktorí žili v rodinných domoch a popri práci v niekoľkých fabrikách si privyrábali na blízkych trhoch. Nie tak dávno však bola v porovnaní s Bratislavou vidieckou usadlosťou. Bohatá história tohto územia siaha až do čias Veľkej Moravy a jej búrlivý priebeh predstavuje zaujímavú tému pre mnohých historikov. Dejiny Petržalky v rozhovore priblížila Katarína Králiková, sprievodkyňa po Bratislave a blogerka.

Sto rokov od Trianonu: Ako sa Petržalka stala súčasťou Bratislavy

Štvrtého júna 2020 uplynulo presne sto rokov od podpisu významného dokumentu, ktorý určil hranice prvej Československej republiky. Trianonská zmluva a následné dodatky prispeli aj k formovaniu Bratislavy do dnešnej podoby. Pritom Petržalka, dnes najľudnatejšia mestská štvrť, mala pôvodne ostať v rukách Maďarska. O jej histórii a význame pre rozvoj Bratislavy porozprávala Mgr. Eva Škorvanková, PhD. z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Knihy o Bratislave, ktoré by nemali chýbať v knižnici žiadneho Bratislavčana

O Krásavici na Dunaji koluje mnoho príbehov a povestí, má bohatú históriu, zaujímavé zákutia a jedinečné architektonické diela. Niektorí autori sa venujú jej minulosti, ďalší súčasnosti, iní si vybrali špecifickú oblasť, vďaka ktorej sa môžu Bratislavčania dozvedieť viac o svojom rodisku. Rozhodne je o čom písať.

Na vozíku v Bratislave: Keď som zapadol v snehu, ľudia vystúpili z áut a pomohli mi

Ivan má 42 rokov a v Bratislave žije osem rokov. Pracoval ako príslušník SBS služby a pôsobil aj ako profesionálny klarinetista a spevák. Pred tromi rokmi bol účastníkom autonehody, po ktorej ostal na invalidnom vozíku. Hovorí, že Bratislava má svoje rezervy v bezbariérovosti, ale ľudia sú veľmi nápomocní.

Ivana z Karlovky: Muži nedokážu pochopiť, prečo máme strach ísť večer domov

Ivana má 35 rokov a v Bratislave žije od roku 2007. Pracuje v petržalskom bizniscentre, kam dochádza z Karlovej Vsi. Do práce sa rada prejde peši, hovorí však, že sa pri tom nie vždy cíti úplne bezpečne.

Mladí ľudia sa snažia cudzincov vítať, ale stále čelíme predsudkom

Gil Fernandes má 25 rokov, v Bratislave žije od roku 2016. Prišiel ako študent, začal si privyrábať doučovaním jazykov a popri tom pracuje v bare v Starom Meste. Hovorí, že aj napriek viacerým výzvam, ktoré v Bratislave musel zdolať, sa mu tu páči a považuje ju za svoj domov.

Mamička Michaela: Bratislavu som si obľúbila, ale neviem sa na nič spoľahnúť

Michaela sa narodila v Banskej Bystrici, študovala v Prahe a už siedmy rok žije v Bratislave. Aj keď hovorí, že zo začiatku sa jej ťažko zvykalo, dnes si Bratislavu obľúbila a nevie si predstaviť vychovávať svoju trojtýždňovú dcérku Elizu inde. Okrem nej má dvoch chlapcov – šesťročné dvojičky Miška a Elka.

Dunaj ako trasa MHD? Vo svete sa ľudia prepravujú aj po vode

Dunaj je veľkou výhodou Bratislavy, napriek tomu v mnohých prípadoch ostáva nevyužitý, zhodujú sa urbanisti, architekti aj široká verejnosť. Vo viacerých zahraničných metropolách vidíme rôzne spôsoby zapojenia vodných plôch do infraštruktúry mesta. Riečna doprava predstavuje ekologický, pohodlný a rýchly spôsob prepravy neovplyvnený dopravnými zápchami. Mestá ako Sydney, Istanbul či Boston môžu byť inšpiráciou aj pre Bratislavu.

Dunaj je najdôležitejšou témou rozvoja Bratislavy

Architekti, urbanisti aj vedenie mesta sa zhodujú, že nábrežie pri Dunaji je jednou z najväčších krás a výhod Bratislavy. Hlavné mesto však z neho ťaží len minimálne a s výnimkou časti od Eurovea po River Park je nábrežie zanedbané a jeho potenciál nevyužitý. Najmä na petržalskej strane vidia odborníci obrovský priestor pre rozvoj.

Na začiatok stránky