Magazín Nové Lido
Magazín má iniciovať spoločenskú diskusiu o tom čo robí mesto dobrým pre život.
Divadlo Aréna: Príbeh scény, ktorú neumlčal ani čas
História bratislavského Tyršovho nábrežia je spojená s viacerými významnými udalosťami i podnikmi. Nachádzajú sa tu ikonické reštaurácie Leberfinger či Au Café, v 80. a 90. rokoch lákal návštevníkov známy lunapark a v roku 2005 sa tu uskutočnil jeden z najväčších koncertov na Slovensku – koncert Eltona Johna. K Tyršovmu nábrežiu neodmysliteľne patrí aj významný bratislavský kultúrny stánok, Divadlo Aréna.
Bývalý hlavný architekt Európskej komisie: Nové Lido môže ukázať, že Bratislava vie byť súčasťou európskej debaty
Máloktorý slovenský architekt sa môže pochváliť takým životopisom, ako Peter Beňuška. V rokoch 1990 až 1994 pôsobil ako viceprimátor a hlavný architekt mesta Bratislavy, podieľal sa na návrhu viacerých územných plánov doma aj v zahraničí, a v rokoch 2016 až 2020 pôsobil ako hlavný architekt Európskej komisie. Okrem toho je členom niekoľkých iniciatív a komisií na slovenskej či európskej úrovni. V rozhovore vysvetľuje, čo je dôležité pri tvorbe udržateľných miest, a prečo v štvrti Nové Lido vidí veľký potenciál.
Urbánna ekologička: Stromy sú potrebné, voda je príležitosť. Kto to nepochopil, projektuje pre minulosť
Ekológia a udržateľnosť boli v architektúre dlhodobo odsúvané na úkor výstavby a funkčnosti. V dobe klimatických zmien a dôrazu na energetickú úspornosť si však mnohé mestá začínajú uvedomovať dôležitosť zelene, biodiverzity a efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie. Urbánna ekologička Jana Bozáňová v rozhovore vysvetľuje, prečo je dôležité pri plánovaní myslieť na zeleň už od začiatku a ako ku nej pristupovať zmysluplne.
Zelené inšpirácie: Adelaide – mesto, ktoré mení Austráliu na zelenšiu oázu
Dopady globálneho otepľovania a klimatickej krízy zasahujú Austráliu azda najviac spomedzi svetových kontinentov. Jej lídri musia o to rýchlejšie hľadať spôsoby, ako zmierniť vplyv vysokých teplôt na kvalitu života obyvateľov. Platí to aj v meste Adelaide, piatej najväčšej metropole Austrálie s približne 1,3 miliónom obyvateľov. Adelaide je vzorovým príkladom toho, ako môže mesto efektívne spojiť udržateľnosť, inovácie a kvalitu života, a vďaka svojim zeleným riešeniam je dnes jedným z lídrov ekologického urbanizmu na južnej pologuli.
Odborník zo SHMÚ: Jeden strom môže nahradiť štyri klimatizačné jednotky. Bratislava má výhodu, aj tu však teploty rastú
Za poslednú dekádu sme si v Bratislave museli zvyknúť na rastúce teploty, ktoré najmä v letných mesiacoch výrazne vplývajú na kvalitu života v meste. V porovnaní s vidieckou krajinou môžu byť teploty v mestách vyššie o viac ako päť stupňov. Je to kvôli tzv. tepelným ostrovom, na ktoré sa špecializuje Mgr. Juraj Holec, PhD., vedecko-technický pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu. V rozhovore vysvetľuje, čo to tepelný ostrov je, a kde v Bratislave sa jeho efekt prejavuje najviac.
Férové mesto: Bratislava je kultúrne bohatá, najviac oceňujem blízkosť prírody, hovorí učiteľka taliančiny z Janova
Anna Crippa sa narodila v talianskom Janove, no kariéra ju zaviedla do Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave, kde vyučuje svoj rodný jazyk. V ďalšej časti seriálu Férové mesto vysvetľuje, prečo sa podľa nej Bratislavčania chcú učiť taliansky jazyk, a čo na naše hlavné mesto hovoria jej priatelia a rodina.
Metropoly a voda XXVIII: Lagos mení chaotickú minulosť nábrežia na udržateľnú budúcnosť
Lagos, najväčšie mesto Nigérie a ekonomické srdce západnej Afriky, žilo dlhé roky chrbtom k vode. Rozľahlý rušný prístav, nelegálne osady, dopravný chaos a neudržateľný rozvoj spôsobili, že lagúny a pobrežie Atlantiku sa stali skôr odpadovou zónou než verejným priestorom. Vedenie mesta však má ambíciu zmeniť to. Lagos sa pokúša o veľký obrat – pretvoriť svoje nábrežia na miesto pre ľudí.
Moruša, oskoruša či mišpuľa: Odkiaľ pochádzajú tradičné bratislavské odrody, a kde ich môžete ochutnať?
Vďaka úrodnej pôde a dobrým podmienkam bolo v Bratislave rozšírené pestovanie rôznych druhov ovocia. Okrem tých najznámejších ako jablká či marhule sú však aj také, ktoré mnohí Bratislavčania nepoznajú, aj keď k hlavnému mestu neodmysliteľne patria. O ich pôvode, využití a možnosti ochutnávania hovorí v rozhovore Lukáš Skurka, enviromentalista a dendrológ.
Zelené inšpirácie: Dvestotisícový Freiburg môže byť príkladom najväčším mestám na svete
Freiburg im Breisgau je jedným z najinovatívnejších miest v oblasti ekologického urbanizmu a udržateľného rozvoja v Európe. Toto nemecké mesto, nachádzajúce sa pri francúzskych hraniciach, je dlhodobo lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ekologického bývania a udržateľnej dopravy. Už od 70. rokov minulého storočia kladie dôraz na ochranu životného prostredia a zelené plánovanie, a hoci v ňom žije iba približne 220-tisíc obyvateľov, stalo sa vzorom pre oveľa väčšie metropoly po celom svete.
Zachránili ju tesne pred zošrotovaním: Viedenská električka oslavuje 110 rokov originálnou výstavou
Od roku 1914 spájala Bratislavu s Viedňou lokálna elektrická železnica. Hoci jej prevádzku ukončili už v roku 1945, bola natoľko obľúbená, že pamätníci na ňu spomínajú dodnes. Slovenské technické múzeum – Múzeum dopravy v Bratislave jej k 110. narodeninám venovalo výstavu, ktorú si návštevníci môžu pozrieť až do 30. septembra 2025. O histórii tejto legendárnej električkovej súpravy sme sa porozprávali s bádateľom Petrom Martinkom a autorom projektu jej obnovy Romanom Delikátom.
Metropoly a voda XXVII: Od industriálnej minulosti k mestskej oáze na nábrežiach New Yorku
New York je azda najznámejšie mesto na svete, ktoré drvivá väčšina z nás pozná najmä vďaka úchvatným záberom modernej panorámy plnej výškových budov a rozsvietených reklám na námestí Times Square. Čo však hlavnému mestu Spojených štátov donedávna chýbalo, boli mestské nábrežné priestory, ktoré by jeho obyvateľov aj turistov spájali s riekou Hudson, East River a pobrežím Atlantického oceánu. Vďaka lokalite a minulosti rušného prístavu je dnes New York jedným z centier diania na svete, a jeho vedenie sa rozhodlo bývalé industriálne oblasti vrátiť ľuďom.
Férové mesto: V nových projektoch myslia aj na nás, dôležitá je komunikácia a ľudskosť, hovorí kuriér
Každý deň sú v Bratislave rozvezené tisícky zásielok, jedál alebo iných objednávok, ktoré prejdú rukami kuriérov. Tí každý deň čelia výzvam spojeným so šoférovaním v hustej premávke veľkomesta. O každodennej práci kuriéra, prekážkach aj inováciách, ktoré môžu kuriérov vytlačiť na druhú koľaj, hovorí v ďalšej časti seriálu Férové mesto kuriér Dávid Kliský.
