Nábrežná štvrť Nové Lido, ktorá doplní, rozšíri a vyváži súčasné centrum Bratislavy, prechádza prestížnou certifikáciou BREEAM Communities. Posudzovateľom (assessorom) projektu v procese certifikácie je skúsený holandský odborník na udržateľnosť Hans van de Sanden. Projekt by mal mať veľký vplyv na mesto a mesto na projekt, hovorí o hlavnom kritériu pre túto certifikáciu.
Aké sú z vášho pohľadu hlavné prínosy certifikácie BREEAM Communities?
BREEAM Communities a akákoľvek iná certifikačná schéma je v podstate kontrolný zoznam. Dobrý plán obstojí dobre aj v certifikácii. Ale naopak to neplatí, splnenie certifikačných požiadaviek nevedie automaticky k dobrému projektu. Veľkou výhodou certifikačných schém je však to, že sú založené na holistickom prístupe, čo znamená, že rôzne kategórie trvalo udržateľného rozvoja sú definované a následne rozpracované v detailných požiadavkách. Vďaka tomu neprehliadame dôležité témy. Nezameriavame sa napríklad len na energetické riešenia, ale musíme myslieť aj na stratégie (dažďovej) vody, mikroklímu, biodiverzitu a mnoho ďalších tém. Osobitnou výhodou schémy Communities je to, že zdôrazňuje dôležitosť konzultačného procesu.
Je obvyklé, že sa certifikujú projekty takého rozsahu ako Nové Lido?
Veľkosť projektov sa značne líši. Najmenší projekt, ktorý som certifikoval, mal len dva hektáre. Hlavným kritériom pre certifikáciu BREEAM Communities nie je veľkosť projektu, ale skutočnosť, že projekt by mal mať veľký vplyv na mesto a mesto na projekt.
Čo je úlohou posudzovateľa v procese certifikácie?
Musí skontrolovať, či je projekt v súlade s požiadavkami manuálu BREEAM Communities. Potom napíše hodnotiacu správu o tom, ktoré požiadavky pre BREEAM projekt splnil a aké skóre dosiahol. Napríklad váš projekt sa uchádza o vysoké skóre s výsledkom „Excellent“. Hodnotiteľ musí poslať správu so svojimi zisteniami organizácii BRE (Building Research Establishment) v Londýne na overenie a schválenie. Tento takzvaný proces zaručenia kvality (QA) musí zaručiť, že hodnotenia BREEAM sú porovnateľné a teda že vaše hodnotenie „Excellent“ splnilo rovnaké nároky ako pri akomkoľvek inom projekte.
Môžete vypichnúť najzaujímavejšie projekty, ktoré ste certifikovali v BREEAM Communities?
Pekný projekt je rezidenčný development SILO v Jaworzne, meste medzi Krakovom a Katovicami v Poľsku. Vznikol na mieste bývalej cementárne. Obyvatelia približne dvoch tisícov nových bytov budú mať k dispozícii výsadbu zaberajúcu až 50 percent plochy, je to skutočne zelený projekt. Za veľmi zaujímavý projekt považujem Nové Nivy v Bratislave vďaka jeho rozsahu. Ide o komplexný rozvoj územia, ktorý dramaticky zmenil túto časť Bratislavy.
Nové Lido je nábrežná štvrť. Je z pohľadu udržateľnosti poloha pri rieke skôr výhodou alebo výzvou?
Narodil som sa v Holandsku, takže vás neprekvapí, že blízkosť vody vnímam ako veľkú výhodu. Musíme si uvedomiť, že len pred niekoľkými desaťročiami bolo myslenie iné. Rieky a kanály boli považované za neatraktívne, dopravné cesty a priemyselné zóny oddeľovali mestá od vody. Z hľadiska trvalej udržateľnosti môže byť blízkosť vody výzvou, pretože je potrebné minimalizovať riziko povodní.
Stretli ste sa už s projektom, ktorý zapája takýto veľtok do života mesta a mohol by byť pre nás inšpiráciou?
Áno, je viacero takých projektov. Keď sme pracovali v poľskom Štetíne na projekte, ktorý mal bývalé územie prístavu pozdĺž rieky Odra premeniť na novú štvrť so zmiešanými funkciami, navštívili sme okrem iného HafenCity v Hamburgu, Rotterdam Zuid, Oostelijk Havengebied v Amsterdame, všetko projekty s veľkou riekou, od ktorých sa dá niečo naučiť.
Ak porovnáte certifikované projekty, v čom vidíte silné stránky Nového Lida?
Silnou stránkou Nového Lida je, že ide o polyfunkčnú zástavbu s rovnomerným zastúpením rezidenčnej aj komerčnej funkcie. Ďalšou silnou stránkou je, že sa rozvíja až teraz, a nie pred 10 či 20 rokmi. Udržateľnosť je dnes oveľa väčšou súčasťou myslenia a konania všetkých zúčastnených strán: samospráv, architektov, inžinierov, developerov, zákazníkov, verejnosti. Aj stratégia Bratislava 2030 by bola pred 10 rokmi napísaná inak.
Máte medzinárodné skúsenosti. Vidíte rozdiel v rozvoji miest v západoeurópskych krajinách ako Holandsko a stredoeurópskych krajinách ako Poľsko či Slovensko?
Rozdiel medzi Holandskom a väčšinou ostatných krajín v Európe je v tom, že navrhovanie miest (stedenbouw) je samostatná profesia a že projektovanie v mestskej mierke je bežnou praxou pri diskusii o budúcom rozvoji nábrežných, postindustriálnych a prístavných oblastí. Zdá sa, že samosprávy v Holandsku sú aktívnejšie v projektovaní ako mestá a obce v krajinách strednej a východnej Európy, kde obmedzujú svoju prácu na územné plánovanie, čo je, samozrejme, tiež dôležité.
Vaše skúsenosti siahajú od súkromného sektora cez univerzity až po verejný sektor. Čo ste si z nich odniesli?
V krajinách strednej a východnej Európy musí súkromný sektor prevziať väčšiu iniciatívu v rozvoji miest a zavádzaní nových technológií ako v severnej a západnej Európe, kde vidíme väčšiu iniciatívu zo strany samospráv a vlády a tiež ich väčšiu podporu pre súkromný sektor. Súkromný sektor z definície podstupuje riziko, ale to znamená, že súkromný subjekt musí konať obozretne a snažiť sa tieto riziká minimalizovať. Preto napríklad ťažko očakávať, že realitný developer bude lídrom v oblasti nových technológií. Súčasná situácia je však iná, pretože náročná nová európska legislatíva vyžaduje od všetkých developerov, aby boli aktívni v stratégiách dekarbonizácie a nikto si nemôže dovoliť zostať mimo hry, inak mu ostanú iba „uviaznuté“ aktíva.
