V minulosti patril medzi najväčšie riečne prístavy a prekladiská tovaru v strednej Európe. Dnes jeho význam klesá, no stále plní funkciu univerzálneho nákladného prístavu. Reč je o bratislavskom Zimnom prístave, ktorého časť by sa podľa najnovších zámerov mohla zmeniť na mestskú štvrť. Inšpiráciou pre jeho transformáciu môžeme hľadať aj v iných svetových metropolách na vode.
Kedysi nenahraditeľná križovatka
Moderné dejiny bratislavského prístavu sa začali po regulácii Dunaja v rokoch 1881 až 1886, ktorú realizoval taliansky inžinier Enea Grazioso Lanfranconi. Hlavným cieľom úprav bolo ochrániť Bratislavu pred povodňami, čo zároveň poskytlo nové plochy pre ďalší rozvoj mesta.
Územie v lokalite prístavu vzniklo medzi rokmi 1897 a 1907 s cieľom poskytovať lodiam bezpečné miesto počas zimy a vysokej vody, pričom táto funkcia zostala zachovaná dodnes. Začiatkom 20. storočia sa prístav stal dôležitým obchodným a cestovným uzlom, kde prebiehala preprava osôb a prekládka tovarov.
Historický význam Zimného prístavu v medzivojnovom období
V medzivojnovom období patril Zimný prístav v Bratislave, spolu s prístavom v Komárne, k najvýznamnejším riečnym uzlom na Dunaji. Ako najstaršia dochovaná časť prístavnej infraštruktúry v Bratislave má kľúčový význam pre históriu dopravy nielen v hlavnom meste, ale aj na celom Slovensku. Počas 2. svetovej vojny sa prístav stal terčom niekoľkých spojeneckých náletov, pričom bomby zasiahli aj známu rafinériu Apollo.
Poškodené boli južný a severný bazén, ako aj viaceré budovy vrátane Domu lodníkov a dielní. Najviac utrpela Slovenská Dunajplavba, ktorá pri nálete 16. júna 1944 stratila väčšinu svojich zakotvených lodí. Po vojne prešli zničené objekty a loďstvo rekonštrukciou, no medzivojnovú prosperitu prístavu sa už nepodarilo obnoviť.
Pokiaľ by ste ho hľadali dnes, jeho územie je vymedzené na ľavom brehu Dunaja medzi mostom Apollo a Prístavným mostom, v tesnej blízkosti rozvíjajúceho sa moderného centra Bratislavy. Jeho súčasťou sú dva hlavné vodné bazény – južný a severný. O budúcnosti tohto kedysi jedného z najväčších riečnych prístavov v strednej Európe sa dnes vedú diskusie v kontexte integrácie do modernej urbanistickej štruktúry, čo prináša nové možnosti pre rozvoj Bratislavy ako dynamickej metropoly na Dunaji.
Premeny prístavných zón sú vo svete bežné
Transformácia pôvodných prístavných oblastí na moderné mestské štvrte sa stáva bežnou súčasťou mestského rozvoja po celom svete. Tento proces je logickým krokom z viacerých dôvodov. Jedným z hlavných je fakt, že historické prístavné plochy sa často nachádzajú v atraktívnych lokalitách blízko centra, vďaka čomu majú veľký potenciál na rozvoj nových obytných, obchodných a rekreačných zón.
Mestá ako Londýn, Hamburg a Rotterdam tento potenciál už využili, čím premenili priemyselné zóny na živé štvrte, ktoré prispievajú k celkovému urbanistickému a ekonomickému rozvoju.
Jedným z príkladov transformácie prístavných oblastí je londýnska štvrť Canary Wharf. Kedysi jeden z najrušnejších prístavov na svete prilákal na prelome 80. a 90. rokov vďaka podpore mesta a vlády veľké investície a dnes tu sídlia niektoré z najväčších finančných inštitúcií na svete. Oblasť je známa atraktívnymi verejnými priestormi, reštauráciami pri vode a pešími zónami zdobenými umeleckými dielami.
Nemecké mesto Hamburg využilo prístavnú oblasť na vytvorenie modernej štvrte HafenCity, ktorá spája bývanie, kancelárske priestory a kultúrne inštitúcie s priamym prístupom k vode. Táto premena nielenže zlepšila dostupnosť verejných priestorov, ale zároveň znížila tlak na rozširovanie periférií mesta. HafenCity je známe ikonickou koncertnou sieňou Elbphilharmonie, ktorá zaujme výraznou fasádou a špičkovou akustikou. V tejto štvrti kontrastujú historické lode kotviace v prístave Sandtor s modernými obytnými budovami a kaviarňami.
Rotterdam, kedysi známy ako jeden z najväčších prístavov v Európe, prešiel významnou transformáciou. Prístavná oblasť Kop van Zuid, pôvodne priemyselná zóna, sa zmenila na modernú mestskú štvrť s novými obytnými a kancelárskymi priestormi, hotelmi i kultúrnymi inštitúciami. Architektonickou dominantou tejto oblasti je most Erasmusbrug, ktorý symbolicky spája historickú časť mesta s novou, modernou štvrťou.
Čaká Zimný prístav podobná premena?
Bratislavské nábrežia patria k najhodnotnejším verejným priestorom v meste a sú kľúčovým územím pre ďalšie mestské plánovanie. Aktuálne projekty, najmä v oblasti nového downtownu, postupne rozširujú samotné centrum a približujú sa k areálu nákladného prístavu.
Zámer rozvinúť Zimný prístav sa tak prirodzene začleňuje do premeny Bratislavy na modernú metropolu na Dunaji. Už dnes môžeme sledovať pozitívne zmeny v blízkosti rieky, ktoré prinášajú oživenie verejného priestoru a prepájajú centrum mesta s nábrežím. Mnohé príklady zo zahraničia ukazujú, že podobná premena v oblasti prístavu je logickým vyústením urbanizácie moderného mesta.
