Lagos, najväčšie mesto Nigérie a ekonomické srdce západnej Afriky, žilo dlhé roky chrbtom k vode. Rozľahlý rušný prístav, nelegálne osady, dopravný chaos a neudržateľný rozvoj spôsobili, že lagúny a pobrežie Atlantiku sa stali skôr odpadovou zónou než verejným priestorom. Vedenie mesta však má ambíciu zmeniť to. Lagos sa pokúša o veľký obrat – pretvoriť svoje nábrežia na miesto pre ľudí.
Nie je to len o prestavbe prístavov či výstavbe moderných štvrtí. Revitalizácia lagoského pobrežia je sériou rôznorodých projektov – od luxusných developmentov po komunitné iniciatívy. Spája ich snaha znovuobjaviť hodnotu vody v meste, ktoré čelí klimatickým hrozbám, rýchlej urbanizácii a sociálnym rozdielom.
Eko Atlantic: Sen o Dubaji západnej Afriky
Najznámejší projekt nábrežnej transformácie v Lagose je bezpochyby Eko Atlantic. Jeho výstavba má byť odpoveďou na eróziu pobrežia, ale aj výkladnou skriňou moderného urbanizmu. Na mieste, kde more dlhé roky ohrozovalo štvrť Victoria Island, dnes vyrastajú výškové budovy, administratívne centrá a luxusné byty.
Územie bolo rozšírené a stabilizované pomocou násypov piesku z dna oceánu podobne ako v Dubaji, kde takto vznikajú celé ostrovy a rezidenčné štvrte. Na realizácii Eko Atlantic spolupracuje nigérijská vláda so súkromnou spoločnosťou. Rozloha projektu bude približne 10 štvorcových kilometrov, na ktorých nájde nové bývanie až 250-tisíc rezidentov.
Hoci ide o inžiniersky unikát, projekt čelí kritike. Vyčleňuje sa z reálneho kontextu mesta – neprináša riešenia pre väčšinu obyvateľov, ale vytvára exkluzívny priestor pre hornú vrstvu. Voda tu nie je živým prvkom verejného priestoru, ale kulisou luxusu. Preto môže byť inšpiráciou skôr z hľadiska technických riešení, no príklady kvalitnej mestotvorby treba hľadať inde.
Makoko Waterfront Regeneration: Skutočný život pri vode
Protipólom luxusného developmentu Eko Atlantic môže byť Makoko – osada postavená na drevených koloch priamo nad lagúnou, niekedy označovaná ako Africké Benátky. Dlhé roky bola symbolom chudoby a urbanistickej anarchie. V posledných rokoch však vznikajú snahy o jej revitalizáciu v spolupráci s architektmi, neziskovými organizáciami a jej obyvateľmi.
Namiesto likvidácie štvrte a vysťahovania obyvateľov tu vznikajú nové typy škôl, komunitných centier a modulárnych obydlí, ktoré rešpektujú vodné prostredie. Projekt Makoko Floating School bol síce neúspešný, pretože konštrukcia nevydržala búrlivé a premenlivé oceánske počasie, no napriek tomu sa stal medzinárodným symbolom toho, ako môže byť aj improvizovaná architektúra nositeľom dôstojnosti a inovácií.
V rámci prudkej urbanizácie Lagosu sa Makoko dostáva do centra pozornosti nielen pre jej jedinečnú polohu, ale aj pre ťažké životné podmienky – nedostatok čistej vody, základných služieb, ohrozenie eróziou či vysťahovaním. Prebieha komunitné mapovanie, v rámci ktorého obyvatelia a dobrovoľníci hodnotia hustotu, štruktúru a potreby štvrte, aby následne pomáhali tvarovať jej lepšiu budúcnosť.
Five Cowrie Creek: Peší kontakt s mestom Lagos
Ďalší príklad hľadania rovnováhy medzi mestom a vodou je pešia promenáda pozdĺž kanálu Five Cowrie Creek. Táto lagúna oddeľuje staré centrum Lagosu od jeho ostrovnej časti. Kedysi slúžila ako transportná trasa pre obchod a rybolov, no v posledných desaťročiach jej význam upadol.
Hoci ju obklopujú drahšie rezidenčné aj zmiešané štvrte, ktoré sú pre väčšinu obyvateľov mesta nedostupné, v rámci mestských snáh o humanizáciu verejného priestoru tu vznikla séria menších zásahov – nábrežné chodníky, oddychové zóny, cyklotrasy. Projekt Lagos Urban Waterfront Development predpokladá postupnú transformáciu celého pobrežia lagúny na dostupný a bezpečný priestor pre všetkých obyvateľov.
Mesto čelí výzve, ako zabezpečiť udržateľnú ochranu životného prostredia a zachovať pôvodný ekosystém kanála, no zároveň ho sprístupniť pre ľudí formou zelených promenád, rekreačných zón či prístavov pre populárne vodné taxíky.
Lagos a voda: Od vylúčenia k prepojeniu
Revitalizácia nábreží v Lagose je rozporuplná, fragmentovaná a často chaotická – rovnako ako celé mesto. No v tejto rôznorodosti sa ukazuje niečo podstatné: Lagos začína chápať, že voda nie je len kulisa, no skrýva v sebe urbanistický potenciál, ktorý môže prispieť k lepšej kvalite života všetkých obyvateľov.
Aj Bratislava sa v posledných rokoch snaží o intenzívnejšie prepojenie mesta s vodou. Príležitosť vybudovať nový atraktívny verejný priestor na nábreží Dunaja vznikne aj na území Nového Lida. Moderný a zelený verejný priestor na nábreží nielen zvýši kvalitu života obyvateľov hlavného mesta, ale bude lákadlom aj pre turistov.
