Čas čítania: 3 minút

Oblasť Great Lakes tvorí okrem hranice medzi Kanadou a Spojenými štátmi aj medzinárodnú obchodnú cestu ústiacu do Atlantického oceána. Je preto prirodzené, že v minulosti tu vznikli mnohé veľké prístavy, okolo ktorých vyrástli rozľahlé metropoly prosperujúce z čulého obchodného ruchu. Tieto mestá dnes píšu svoju modernú históriu, ktorej súčasťou nie sú industriálne žeriavy a rozľahlé sklady, ale verejné priestory, zeleň a kvalitné mestské prostredie. Po americkom Chicagu vám prinášame aj príbeh kanadského Toronta.

Zdroj: Shutterstock

Vstupná brána do Kanady

Jedno z najdlhších mestských nábreží z miest nachádzajúcich sa pri jazerách Superior, Michigan, Huron, Erie a Ontario nájdeme práve v Toronte. Až 46 kilometrov dlhý pás ohraničuje najväčšie kanadské mesto z juhovýchodnej časti a dnes sa na ňom nachádzajú moderné prístavy a maríny, pláže aj multifunkčné komplexy spájajúce bývanie, prácu a voľnočasové využitie nábrežných plôch. Vyrástli však iba v uplynulých desaťročiach.

Hoci je Toronto mladé oproti historickým európskym metropolám, stihlo si prejsť búrlivou históriou. V 18. storočí tu vznikla obchodná stanica francúzskej armády, no počas konfliktu s Veľkou Britániou viackrát zmenila „majiteľa“ a ako mesto vzniklo až v roku 1834. Pomenovanie dostalo podľa neďalekej zátoky Toronto, ktorá sa neskôr stala súčasťou rozľahlého prístavu. V 19. a 20. storočí sa rozrástlo ako prvá vstupná brána do Kanady pre imigrantov, z ktorých ho mnohí už neopustili. Rast nezastavil ani veľký požiar v roku 1904 a dnes patrí k najrozvinutejším metropolám sveta.

Vďaka svojej polohe a stále rastúcemu obyvateľstvu v meste vznikol rozľahlý prístav, ktorý okrem každodenného prívalu imigrantov zo Spojených štátov a Európy musel zvládať aj veľké množstvo nákladnej prepravy. Ani jednu funkciu však v posledných 50 rokoch neplní, a tak vznikla verejná diskusia o tom, ako čo najlepšie využiť nábrežné priestory a zrevitalizovať prístavné plochy. Dnešný pohľad na Toronto z hladiny jazera Ontario jasne ukazuje, že vedenie mesta urobilo správne rozhodnutie a vrátilo nábrežie ľuďom.

Moderný prístav je srdcom nábrežia

To však neznamená, že prístav úplne zanikol. V umelo vytvorenej zátoke priamo v centre mesta kotví množstvo člnov, menších lodí a jácht, ktoré dotvárajú úchvatnú mestskú panorámu. Okolo neho vyrástlo množstvo moderných budov a mrakodrapov, ktoré boli súčasťou prvej vlny revitalizácie nábrežia v 70. rokoch 20. storočia. Najvýraznejšou dominantou mesta týčiacou sa nad zástavbou je nepochybne známa veža CN vysoká 553 metrov, ktorá slúži ako vysielač aj ako panoramatická vyhliadka na mesto.

Zdroj: Shutterstock 

V okolí sa nachádzajú tie najkvalitnejšie reštaurácie a podniky, kongresové a eventové priestory, ako aj kancelárie a luxusné byty s výhľadom na jazero. Celé centrum je ohraničené nábrežnou promenádou, ktorá je dostatočne priestranná pre chodcov, cyklistov aj ľudí relaxujúcich pri vode.

Dynamická výstavba a nahrádzanie starých, industriálnych skladov sa postupne zmenila na citlivý urbanistický prístup k verejným priestorom, v ktorom je priorita vrátenia nábrežia ľuďom a zachovanie zaujímavých historických pamiatok. Jednou z nich je aj budova bývalej elektrárne, ktorú sa vedenie mesta rozhodlo zrekonštruovať a umiestniť do nej galériu moderného umenia. V prístave medzi mólami a na pláži vznikol aj moderný HTO park so zelenými oázami, piesočnou plážou ústiacou do vody aj rôzne exteriérové športoviská.

Zdroj: Shutterstock

Investičná iniciatíva prináša rozvoj

V Toronte funguje samostatná organizácia zameraná na kontinuálne pretváranie ďalších častí nábrežia a spája občiansky sektor so súkromnými investormi a vedením mesta. Vďaka spolupráci a organizácii, ktorú Waterfront Toronto zastrešuje, tu vznikol napríklad vysokoškolský internát so športoviskami a službami, alebo aj samotná budova univerzity.

Prioritou pre organizáciu je tvorba verejných priestorov a parkov, pričom doteraz sa jej členom podarilo prispieť k vybudovaniu až 43 hektárov. Okrem toho však spoločne s mestom a developermi presadzujú projekty dostupného bývania, v ktorých nový domov našlo 576 ľudí. Tieto susedstvá sa samozrejme nachádzajú ďalej od prestížneho centra, no vďaka dĺžke nábrežia mohli vzniknúť s podobnými výhľadmi, ako tie najprestížnejšie miliónové byty v Toronte.

Vizualizácia rastúcej štvrte dostupného bývania West Don Lands. Zdroj: urbantoronto.com

Predstavitelia Waterfront Toronto majú aj v budúcnosti naďalej v pláne spájať autority v oblasti urbanizmu a ich plány s developermi, ktorí majú prostriedky na realizáciu. Toronto zatiaľ využíva veľký potenciál dlhého nábrežia naplno a spája život v meste so životom pri vode. Aj takýto príklad spolupráce môže byť inšpiráciou pre metropoly po celom svete, ktoré sa snažia o revitalizáciu nábrežných plôch a návrat industriálnych oblastí či brownfieldov späť do mestského života.