Michiganské jazero, na ktorého brehu leží Chicago, je jedným z piatich prepojených jazier tvoriacich oblasť Great Lakes, ktorá sa rozprestiera na severovýchode Spojených štátov a presahuje až do Kanady. Rieka svätého Vavrinca spája túto vodnú plochu s Atlantickým oceánom a tvorí tak významnú vodnú trasu, ktorá je dodnes využívaná najmä nákladnými prepravcami.
Piaty diel seriálu o metropolách na vode rozoberá jedno z najväčších miest v Spojených štátoch, ktorého minulosť, ale aj súčasná podoba je doslova prepojená s vodnými plochami.
Obrátili tok rieky
Michiganské jazero s riekou Mississippi dnes spája Chicago River, systém riek a vodných kanálov, ktoré prúdia celým Chicagom a okolím. Keďže Mississippi tečie naprieč celými Spojenými štátmi a na juhu sa v štáte Louisiana vlieva do Mexického zálivu, prepojiť tieto dve vodné plochy bolo zo strategického hľadiska obrovská príležitosť pre lodnú prepravu v celej východnej Amerike.
Pred rokom 1887 však tok rieky prúdil opačným smerom a vlieval sa do Michiganského jazera. S rastúcou industrializáciou Chicaga a fabrikami, ktoré vypúšťali odpad do rieky, však rástli aj obavy o zdravie obyvateľov. Jazero bolo hlavným zdrojom pitnej vody v meste. Tá však bola znečisťovaná priemyselnými chemikáliami, kanalizáciou a najmä nečistotami z fabrík spracúvajúcich farmárske zvieratá. V meste rástol počet ochorení na týfus, dyzentériu či choleru.
Vedenie Chicaga ako prvý plán riešenia tejto situácie schválilo vyhĺbenie kanálu, ktorý by viedol popod dnom Michiganského jazera a prerazil ho ďalej od nábrežia na mieste, kam sa nečistoty nedostali. Ako však mesto naďalej rástlo a objem odpadu v rieke sa stále zväčšoval, ani toto riešenie nebolo dostatočné. Ambiciózni inžinieri na čele so Sylvesterom Chesbroughom prišli preto s odvážnym nápadom: Obrátiť tok rieky a poslať ho druhým smerom, preč od zdroja pitnej vody Chicaga.
Ich plánom bolo využiť systém umelých kanálov a tok presmerovať, aby sa vlieval do rieky Des Plaines a následne do Mississippi. Pri výstavbe kanála bolo vydolovaných 42 miliónov kubických metrov štrku a zeminy, a v roku 1900 – štrnásť rokov po smrti S. Chesbrougha – sa v novovyhĺbenom koryte prvýkrát rozprúdil vodný tok odnášajúci odpad chicagských obyvateľov a fabrík opačným smerom.
Video v angličtine podrobne vysvetľujúce princíp obrátenia toku rieky si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Veľký požiar v Chicagu
Voda zachránila Chicago aj pri ďalšej pohrome. V roku 1871 vypukol v malej stajni blízko nábrežia požiar, ktorý sa vplyvom silného vetra prúdiaceho od jazera rýchlo rozšíril a postupne pohltil deväť štvorcových kilometrov mesta. V ohni zahynulo približne tristo ľudí a ďalších stotisíc obyvateľov Chicaga prišlo o domov.
Požiar bol úplne uhasený až po dvoch dňoch, keď zničil značnú časť centra mesta, severné oblasti a dostal sa až k redšie obývaným predmestiam, na ktorých sa prestal šíriť. Jeho uhaseniu pomohol najmä prudký dážď.
Vedenie mesta rýchlo prijalo prísne protipožiarne opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu ohňa podobnou rýchlosťou, ako tomu bolo v roku 1871. Nasledoval proces obnovy, ktorý zo Chicaga urobil jedno z najrýchlejšie rastúcich a najprosperujúcejších miest v Spojených štátoch. Boli v ňom uplatňované najmodernejšie princípy urbanizmu a zonácie, využívané najmodernejšie techniky výstavby a už v roku 1900 bolo Chicago piatym najväčším mestom na svete.
Veľký Chicagsky požiar je jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii mesta a dodnes má vplyv na jeho fungovanie. Požiarny zbor v Chicagu patrí k najprofesionálnejším na svete a jeho členovia absolvujú tvrdé tréningy a prípravy, aby pomohli zabrániť katastrofe, aká mesto postihla v minulosti. Okrem toho má zbor samostatnú divíziu požiarnikov na vode, ktorí sa špecializujú na hasenie nákladných lodí a zachraňovanie topiacich sa plavcov v Michiganskom jazere.
Plávajúce záhradky a dlhá nábrežná promenáda
Dnes je Chicago vzorovým príkladom využitia nábrežia a riek, ktoré ním pretekajú, v prospech verejnosti. Na brehu Michiganského jazera sa ťahá promenáda dlhá takmer 30 kilometrov, na ktorej sa nachádza 31 pieskových pláží vhodných na kúpanie. Okrem toho sa v bezprostrednej blízkosti centra nachádza Lincoln Park, zelená nábrežná plocha s rozlohou 490 hektárov.
Druhá promenáda sa nachádza na oboch brehoch Chicago River, ktorá preteká mestom a tvorí priestor zaujímavý pre obyvateľov, ale aj turistov. Posledná časť „Druhého brehu“, ako je promenáda nazývaná (Prvý breh je pri Michiganskom jazere) má dva kilometre a v najširšom úseku je široká len sedem a pol metra. Napriek tomu sa tu nachádzajú reštaurácie, amfiteáter či požičovne lodí otvorené po druhej etape výstavby, ktorá rieku priblížila mestu a promenádu znížila na úroveň vodnej hladiny.
Na čistenie rieky kladie dôraz vedenie mesta, ale aj jeho obyvatelia. Už tridsať rokov prebiehajú rôzne aktivity, ktorými Chicago River čistia od odpadu a vďaka nim sa do rieky vrátili ryby. Nábrežná promenáda je preto obľúbená aj medzi rybármi. Aktivisti položili na hladinu rieky tzv. plávajúce záhrady s rastlinami, ktorých korene filtrujú a čistia vodu a pomáhajú rieke navrátiť pôvodný ekosystém. Na záhradách sú umiestnené napríklad mostíky pre korytnačky, ktoré sem môžu vyliezť z rieky a odpočinúť si.
Zdroj inšpirácie
Chicago má za sebou tragickú históriu, z ktorej sa však dokázalo pozviechať a stať sa pulzujúcim moderným miestom pre život. Pomohlo mu k tomu aj Michiganské jazero a rieky, ktoré sú s mestom späté už od jeho počiatkov. Voda dokáže mesto obohatiť, predstavuje pridanú hodnotu pre obyvateľov a vytvára kvalitné verejné priestory.
Dôležitú úlohu zohráva prístup mesta, ktoré sa vode nebráni, ale naopak prijíma ju ako svoju súčasť a využíva jej prednosti pre lepšie fungovanie a lepší život. Chicago je nepochybne jedným zo zdrojov inšpirácií pre metropoly na vode po celom svete. Svojím prístupom k riekam a jazeru z nich vyťažilo potenciál a stalo sa jedným z najlepších miest pre život na svete.
