Oblasť urbanizmu a architektúry štvrtí či celých miest v posledných dekádach prechádza výraznými zmenami. Trendom je zmiešaná funkcia štvrtí, dôraz na krátke vzdialenosti medzi rezidenčnými a komerčnými časťami a prioritizácia udržateľnosti. Jedným z priekopníkov tohto prístupu bol dánsky architekt Jan Gehl, ktorý s kolegami z ateliéru Gehl Architects pomáha vytvárať kvalitné priestory pre život po celom svete. Morten Kjer Jeppesen, vedúci európskeho tímu pre masterplanning a dizajn, a urbanistka a architektka Yaxin Wang patria do tímu, ktorý spolupracuje na transformácii oblasti Nové Lido.
Obrátený prístup k verejnému priestoru
Zatiaľ čo väčšina architektov a projektantov sa aj dnes zameriava prioritne na výstavbu samotných budov, následne vybavenosti a až na záver verejnými priestormi a zeleňou, odborníci z Gehl Architects k zadaniam pristupujú opačne. „Nezameriavame sa až tak na to, ako by mesto malo vyzerať, ale ako by sa v ňom ľudia mali cítiť,“ vysvetľuje Morten Kjer Jeppesen.
„Dobré mesto je také, v ktorom sa ľudia stretávajú vo verejných priestoroch, v ktorom chcú tráviť čas, v ktorom sa radi prechádzajú či bicyklujú. Využívajú jeho rozličné funkcie a neslúži iba ako priestor, cez ktorý sa autom dopravia do práce a zase domov. Mesto je dobré vtedy, keď v ňom jeho obyvatelia chcú tráviť čas.“ Spoločnosť Gehl Architects má množstvo skúseností z revitalizačných projektov v Kodani, Anglicku aj Spojených štátoch.
„Kľúčové je sledovať a pochopiť, čo sa v danej štvrti, mestskej časti či meste deje, a tomu prispôsobiť riešenia,“ dopĺňa architektka Yaxin Wang. „V našej spoločnosti máme tím sociológov a ďalších odborníkov, ktorí riešia, ako čo najlepšie porozumieť špecifikám verejného priestoru.“ Spolu s kolegom navštívili Bratislavu, aby absolvovali obhliadku Nového Lida a centra mesta a vytvorili si obraz o potenciáli a možnostiach revitalizácie.
Industriálny charakter územia môže byť pri revitalizácii výhodou
Bratislava nie je jediné mesto, ktoré čelí výzve vrátiť bývalé priemyselné oblasti blízko centra mesta jeho obyvateľom. Najmä staré prístavné metropoly, ktoré v minulosti vyrástli vďaka frekventovanej lodnej doprave, dnes premieňajú rozsiahle prístavy na priestory pre ľudí. Tieto tzv. brownfieldy ponúkajú množstvo výhod.
„Veľa z našich projektov po celom svete sa sústredí na transformáciu post-industriálnych území na plnohodnotné súčasti mesta. Tieto oblasti vrátane Nového Lida sú často lokalizované v blízkosti centier miest a preto sa väčšinou v ich okolí nachádza dobrá občianska vybavenosť, vybudovaná infraštruktúra a dostatok služieb,“ pokračuje Morten Kjer Jeppesen.
V Novom Lide sa tím Gehl Architects podieľa na návrhu novej udržateľnej mestskej štvrte so zmiešaným využitím, v ktorej bude priestor pre voľnočasové aktivity a program vo verejných priestoroch. „Kladieme dôraz na to, aby sa v nami navrhovaných lokalitách ľudia cítili bezpečne, aby v nich radi trávili čas, aby v nich bola dobrá mikroklíma a zároveň aby boli chránené pred prírodnými živlami.“
Obnovenie prepojenia s vodou
Veľkou témou revitalizácie územia v okolí Nového Lida je využitie blízkosti toku Dunaja a benefitov, ktoré ponúka. Medzi ambície autorov návrhu patrí prepojiť oba brehy prvou pešou lávkou v Bratislave a zo slovenskej metropoly tak urobiť mesto na rieke, a nie iba pri nej.
„Podieľala som sa na viacerých projektoch revitalizácie nábrežných zón, napríklad v meste Newcastle či v rôznych čínskych mestách. Mestá si postupne uvedomujú hodnotu nábrežných priestorov a v Kodani k nim pristúpili zaujímavo, keď ich pretvorili takmer až na ihriská,“ hovorí Yaxin Wang. „Rovnaký potenciál vidím v oblasti Nové Lido, kde to žije aj napriek industriálnemu charakteru územia. Na našej obhliadne sme videli športovcov či veslárov. Keď ľuďom dáte možnosť tráviť čas pri vode, využijú ju, a tento potenciál chceme v Novom Lide naplniť.“
„V minulosti znamenala voda najmä dopravnú infraštruktúru a ľahký spôsob prepravy a vstupu do mesta,“ dopĺňa Morten Kjer Jeppesen. „Zmeniť tieto industrializované zóny na kvalitný priestor pre život a vrátiť ľudí k vode je trendom posledných desaťročí a vnímame ho ako prioritu mnohých európskych miest. V Novom Lide vidíme podobnú príležitosť, ide o veľkú oblasť, v ktorej prepojenie na vodu úplne absentuje, a naším spoločným cieľom je ho obnoviť a urobiť z rieky Dunaj súčasť verejného priestoru s možnosťami trávenia voľného času.“
Prioritou je zachovanie prírodných hodnôt
Výnimočným atribútom Nového Lida je jeho blízkosť k centru Bratislavy a zároveň k prírode a samotnému Dunaju. Architekti majú ambíciu túto hodnotu nielen zachovať, ale využiť v prospech všetkých obyvateľov mesta.
„Samozrejme, prioritou je zachovať nedotknutú prírodu na dunajskom nábreží a urobiť z nej súčasť mesta, ktoré z nej bude benefitovať. Zelené verejné priestory, námestia, chodníky či strechy môžu významne prispieť k lepšej mikroklíme a kvalite vzduchu v meste, a takisto dať podmienky pre život nielen ľuďom, ale aj zvieratám či hmyzu, ako napríklad včelám. V tomto vidím veľký potenciál Nového Lida,“ uzatvára dánsky architekt.
