Po návšteve Maximiliánovej a Ganymedovej fontány sme sa pozreli na ďalšiu, takisto situovanú v samom centre mesta: fontánu svätého Juraja na nádvorí Primaciálneho paláca. Hoci na Novom Lide pálace stáť nebudú, pracujeme na tom, aby jeho verejné priestory boli príjemné napríklad aj vďaka fontánam. Poďme sa teda pozrieť na to, aký príbeh sa ukrýva za fontánou sv. Juraja…
Fontána svätého Juraja
Nádvorie Primaciálneho paláca skrášľuje súsošie svätého Juraja zápasiaceho s drakom. Udatný rytier sedí na koni a kopijou prebodáva jednu z troch hláv príšery, z ktorých vyteká voda. Legenda hovorí, že vždy 24. apríla, na Jurajov sviatok, sa jazdec raz otočí okolo svojej osi, zosadne zo svojho tátoša a kopijou zamáva na všetky svetové strany.
Precízne vypracované umelecké dielo daroval mestu v roku 1929 obchodník Rudolf Wahl. Bolo značne poničené, drak už mal svoje hlavy nadobro odseknuté. Za vydarenú rekonštrukciu do dnešnej podoby vďačíme sochárovi Alojzovi Rigelemu. Fontána pravdepodobne pochádza zo 17. storočia a autorom návrhu je synovec ostrihomského arcibiskupa Juraj Lippay mladší.
O rytierovi Jurajovi sa v starej Bratislave tradovala povesť, ktorá je obmenenou verziou staršej legendy orientálneho pôvodu. Podľa nej sa mal v osade blízko mesta usadiť trojhlavý drak, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov. Aby bol pokoj, každý rok na jar spomedzi obyvateľov vylosovali jednu mladú dievčinu, ktorú príšere obetovali. Meno obete sa zakaždým vytesalo do skaly.
Mien v skale rokmi pribúdalo a zoznam by narastal možno podnes, keby sa jedného dňa neprechádzal krajom rytier Juraj. Načasovanie mal viac ako výborné, práve totiž v tejto nešťastnej lotérii padol žreb na dcéru samotného panovníka. Ako to chodí v každom dobrom príbehu, Juraj nakoniec draka porazil a za odmenu dostal dcéru vládcu za manželku. Na jeho pamiatku nazvali oslobodenú osadu Svätým Jurom.
Svätý Juraj sa stal patrónom Svätého Jura, ale významný bol aj pre Bratislavu a jeho sviatok bol pre obyvateľov mesta dôležitým dátumom. V tento deň sa volil richtár a 12 členov mestskej rady. Okrem toho bolo možné počas dňa v Dóme svätého Martina získať úplné odpustky. Ešte aj dnes si tento čas sprostredkovane pripomíname slávnosťou s názvom Bratislava pre všetkých, kedy je voľný vstup do múzeí či galérií a ďalších kultúrnych inštitúcií v meste.
V ďalšom, záverečnom diele seriálu sa dozviete zaujímavosti o Kačacej fontáne v strede parčíku na Šafárikovom námestí a zistíte, aký príbeh je zakliaty v nádherom umeleckom diele z rúk výnimočného bratislavského sochára Roberta Kühmayera.
Zdroj:
PLICKA, Vladimír. Hlas bratislavských studní a fontán. Bratislava: Pokrok, 1946.
