Čas čítania: 2 minút

Po Maximiliánovej fontáne, o ktorej sme písali minule, si na mape najkrajších bratislavských fontán vyznačíme ďalšie miesto: Ganymedovu fontánu pred historickou budovou Slovenského národného divadla, ktorá neodmysliteľne patrí ku geniu loci najužšieho centra Bratislavy.

Keďže tento mestský genius loci chceme preniesť v podobe fontán, sôch a ďalších diel aj na Nové Lido, pozreli sme sa na to, akým spôsobom fontány fungujú nielen v mestskom priestore, ale aj v mysliach ľudí.

Prenesme sa teda na Hviezdoslavovo námestie…

Ganymedova fontána

Námestie pred starou budovou Slovenského národného divadla skrášľuje snáď tá najkrajšia bratislavská fontána. Vznikla s výstavbou divadla v roku 1888 na náklady Prvej bratislavskej sporiteľne.

Úplný vrchol fontány zdobí orol s veľkými rozprestrenými krídlami, na ktorom sedí usmievavý chlapček. Sochárovi Viktorovi Tilgnerovi, ktorý motív vytvoril, sa pozoruhodným spôsobom podarilo prepojiť grécku mytológiu so starými bratislavskými povesťami.

Podľa mestskej legendy bol za dávnych dôb na mieste dnešného Hviezdoslavovho námestia ostrov obklopený dunajským ramenom a na mieste fontány vraj stála veľká skala. Sem sa prišli ukryť pred tatárskymi vojskami rybári, z ktorých najodvážnejší bol muž menom Lukáč. Bol to práve Lukáč, kto prišiel s odvážnym plánom loviť v noci potajomky ryby pre vyhladovaných obyvateľov okupovaného mesta.

Jedného dňa však Tatári rybárov objavili a začali ich prenasledovať až na spomínaný ostrov. Už už to vyzeralo, že brániacich sa nešťastníkov nepriateľ premôže, keď sa im zrazu nad hlavou zjavil veľký čierny orol. Odvážnym Bratislavčanom prisľúbil pomoc, ak si jeho službu budú vážiť a navždy pripomínať. Tí neotáľali a so štedrou ponukou razom súhlasili.

Orol teda prikázal rybárom, aby sa chytili skaly a držali sa jej tak silno, ako len vedia. Čím viac sa kráľ dravcov blížil k hladine, tým bol väčší. Mávaním mocných krídel rozvíril hladinu Dunaja natoľko, že vlny úplne zatopili nepriateľské vojská. Ostrov a skala sa stratili pod nánosmi času, ale povesť o odvážnom rybárovi Lukáčovi a dobrodinnom orlovi sa zachovala dodnes.

Tilgner sa však celkom určite inšpiroval aj antickým mýtom, podľa ktorého sedí na orlovi chlapec menom Ganymédes, syn kráľa Tróa, po ktorom bola pomenovaná Trója. Jedného dňa toto dieťa páslo ovce, keď sa nad ním zniesol Zeus – samotný vládca bohov, premenený na dravého vtáka. Ten ho uniesol na Olymp, kde chlapec slúžil olympským bohom ako čašník a do čiaš im nalieval nektár nesmrteľnosti a večnej mladosti.

Okrem chlapčeka a orla fontánu dekorujú aj deti. Držia štyri druhy najtypickejších dunajských rýb – kapra, šťuku, zubáča a sumca, ktorým z úst vyteká voda. Okrem nich sa na fontáne nachádzajú aj ďalšie zvieratá, ktoré boli niekedy pre povodie rieky bežné – vodná korytnačka, rak a žaba.

Dnes je Ganymedova fontána jednou z najfrekventovanejších fontán v meste. Denne si ju fotia turisti, stretávajú sa pri nej ľudia a v lete okrem dotvárania estetiky priestoru Hviezdoslavovho námestia ešte aj príjemne ochladzuje vzduch, vďaka čomu pri nej vždy nájdete množstvo aktivity. Presne tieto funkcie by fontána mala spĺňať – táto má navyše za sebou bohatý príbeh.

Nabudúce navštívime fontánu sv. Juraja, ktorá skrášľuje nádvorie Primaciálneho paláca. Dozviete sa kto bol tento svätec, prečo bol dôležitý pre Bratislavu a prečo po ňom pomenovali mesto Svätý Jur.

 

Zdroj: PLICKA, Vladimír. Hlas bratislavských studní a fontán. Bratislava: Pokrok, 1946.