Územie medzi Mostom Apollo a Starým mostom na pravom brehu Dunaja plánuje mesto Bratislava vo svojich strategických dokumentoch už niekoľko desaťročí premeniť na celomestské centrum. Platný územný plán Hlavného mesta považuje rozšírenie centra aj na petržalský breh za strategické pre rozvoj Bratislavy ako metropoly na Dunaji.
Dlhodobo plánovaný rozvoj celomestského centra, vďaka ktorému sa Bratislava stane kompaktným mestom na rieke, teda nie je svojvoľným rozhodnutím developerov projektov Nové Lido a Southbank. Prvá idea siaha už do obdobia po druhej svetovej vojne. Do územného plánu sa Celomestské centrum Petržalka dostalo v roku 2006.
Pri tvorbe súčasného Územného plánu Bratislavy bolo zohľadnené, že územie medzi Starým a Prístavným mostom je jediné miesto, kde sa môže centrum Bratislavy rozšíriť na pravý breh Dunaja v priamom kontakte oboch brehov a prepojiť tak zatiaľ odtrhnutú zástavbu Petržalky s mestom. Ostatné časti pravého brehu totiž tvorí prírodné prostredie, ktoré územný plán rešpektuje.
Základný dokument rozvoja mesta teda počíta s výstavbou na tomto území už takmer 20 rokov. Za ten čas sa však prirodzene zmenili potreby a nároky mesta a jeho obyvateľov na mestský charakter prostredia, dostatok zelene a voľnočasových možností. Preto začali odborníci pracovať na urbanistickej štúdii, ktorej cieľom bolo aktualizovať územno-plánovaciu dokumentáciu. Po verejnom prerokovaní sa v roku 2016 stala jedným z podkladov pre zmeny a doplnky územného plánu. Trvalo ďalších osem rokov tvorby štúdií, konzultácií, verejných diskusií a aktualizácií projektu na základe podnetov mesta, kým návrh zmien a doplnkov prešiel verejným pripomienkovaním a dostal definitívnu podobu. Jednotlivé dokumenty boli v danom čase zverejnené a prerokované podľa zákona. Nie je teda pravdou, že aktualizácia územného plánu je šitá horúcou ihlou, ako jej vyčítajú kritici.
Aktuálne Zmeny a doplnky 10 v územnom pláne Bratislavy nemenia zelené plochy na stavebné pozemky, ale hovoria o tom, ako stavať s ohľadom na súčasné potreby mesta a jeho obyvateľov a v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Do územia vnášajú prevažne blokovú zástavbu, ktorá je predpokladom kvalitnejšieho mestského prostredia. Popri zvýšení intenzity zástavby zároveň v ešte výraznejšej miere zvyšujú podiel zelene.
Aktualizácia územného plánu umožní zachovanie prírodného charakteru inundačného pásma (medzi Dunajom a hrádzou), zachovanie a podmienky pre rozvoj vodáckych klubov a obnovenie kedysi obľúbenej pláže. S týmto cieľom bola v spolupráci s vodákmi pôsobiacimi v tomto území vypracovaná Štúdia športovo-rekreačnej zóny Lido. Súčasný územný plán s tým, naopak, nepočíta a výraznú časť inundačného územia stanovuje pre realizáciu obtokového kanála a umiestnenie občianskej vybavenosti, čo by znamenalo masívny výrub stromov.
Územie medzi hrádzou a Einsteinovou ulicou, kde je plánovaná výstavba, má dnes z veľkej časti charakter brownfieldu s viacerými priemyselnými areálmi a z veľkej časti nie je prístupné širokej verejnosti. Premena územia na novú centrálnu mestskú štvrť s viacerými parkami, námestiami a ďalšími verejnými priestormi a funkciami sprístupní a zatraktívni tento priestor pre ľudí a vytvorí zaujímavé možnosti pre trávenie voľného času a rekreáciu.
Vybudovanie Celomestského centra v Petržalke je v súlade s aktuálnymi svetovými trendmi rozvoja udržateľných miest tým, že nerozširuje mesto zaberaním voľnej krajiny, ale ide o urbanizáciu v hraniciach mesta, navyše o premenu brownfieldu. Vďaka centrálnej lokalite, množstvu občianskej vybavenosti a navrhovanému vybudovaniu nových peších a cyklistických prepojení, električkovej trate a prestupného terminálu železnice a mestskej hromadnej dopravy s utlmením individuálnej automobilovej dopravy vnútri územia prispeje k tvorbe mesta krátkych vzdialeností a zníženiu emisií.
Návrh novej mestskej štvrte je výsledkom dlhodobej prípravy developera so špičkovými domácimi aj zahraničnými architektmi, urbanistami, krajinnými architektmi a konzultantmi v oblastiach spoločenskej zodpovednosti, udržateľnosti, ekológie, sociológie či zelených technológií. Cieľom je dosiahnuť maximálnu možnú mieru uhlíkovej neutrality a aj vďaka tomu vytvoriť kvalitné a zdravé prostredie pre ľudí. Projekt sa preto zameriava na bezemisné obnoviteľné zdroje energií, pričom v území je využiteľná predovšetkým energia zo zeme, vody a slnka. Využitie inovatívnych technológií sa pozitívne prejaví na komforte bývania a práce, príjemnom a zdravom vonkajšom prostredí.
Zvýšenie intenzity zástavby vytvára ekonomické predpoklady na vybudovanie potrebnej mestskej infraštruktúry, na ktorú sa investori zaviazali vynaložiť takmer 100 miliónov eur. Ďalších viac ako 75 miliónov eur investujú do verejných priestorov ako sú parky, centrálne námestie a mestský bulvár, promenáda či peší most cez Dunaj. Tieto investície idú nad rámec zákonného poplatku za rozvoj, ktorý prinesie samosprávam 26,5 milióna eur. Mesto tiež získa 97 nájomných bytov. Bratislavčania a návštevníci budú okrem verejných priestorov môcť využívať aj novú multifunkčnú halu pre kultúrne, spoločenské či športové podujatia. Cieľom zmeny teda nie je zvýšenie hodnoty pozemkov investorov, ale umožnenie udržateľnej premeny brownfieldu na mestskú štvrť.
S tým súvisí aj navrhovaná zámena pozemkov. Jej hlavným princípom je zachovať súčasný stav pozemkového vlastníctva. Navrhovaná aktualizácia územnoplánovacích dokumentov tak nespôsobí žiadnej zo strán ujmu ani prospech na úkor druhej strany. Zmyslom zámen pozemkov nie je zvyšovanie hodnoty pozemkov vo vlastníctve investorov ani Hlavného mesta. Ak sa kritici Zmien a doplnkov 10 odvolávajú na príklady Viedne či iných európskych miest, všade platí princíp, že komunikácie a verejné priestory vlastní verejný sektor – mesto alebo obec – a ich správu a údržbu pokrýva z daní a poplatkov od ich používateľov, ktorých do danej lokality prinesie nová výstavba. Zároveň zámenou získa mesto na náklady developerov scelený pozemok pre výstavbu základnej školy.
Bratislava získa vďaka zmene územného plánu Celomestského centra Petržalka, ktorého súčasťou je aj Nové Lido:
-
Mestskú infraštruktúru v hodnote 96 miliónov eur
-
Verejné priestory v hodnote 76 miliónov eur
-
+35,5 % väčšiu plochu zelene oproti súčasnému územnému plánu
-
Poplatok za rozvoj vo výške 26,5 milióna eur
-
97 mestských nájomných bytov
-
20 000 nových pracovných miest
