Mestá po celom svete zavádzajú úspornejšie a šetrnejšie opatrenia nielen voči mestskému rozpočtu, ale aj k životnému prostrediu, klíme a kvalite ovzdušia. V Spojených štátoch amerických si ako prioritu kladie zelený prístup viacero miest – v San Franciscu smerujú k zero-waste filozofii, Austin v Texase si za prioritu kladie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Za lídra v ekológii sa však medzi americkými mestami považuje Portland.
Je to najmä preto, že najľudnatejšiemu mestu štátu Oregon sa kontinuálne darí posúvať sa vo všetkých oblastiach udržateľnosti, či už v doprave, využívaní energií, alebo redukcii skleníkových plynov.
Zelení pred ostatnými
Zásluhu na tom, že to, čo iné mestá zavádzajú v poslednej dekáde, je v Portlande samozrejmosť, má najmä bývalé vedenie mesta, ktoré už v 70. rokoch kládlo udržateľnosť ako prioritu pri svojom rozvoji. Vtedajší guvernér Tom McCall presadzoval rôzne opatrenia, ktoré počas dynamického rastu mesta uprednostňovali zelený prístup pri množstve riešení.
Už v roku 1971 tu bol zavedený tzv. „Bottle bill“, jeden z prvých zákonov o zálohovacom systéme fliaš na svete. Do roku 1974 rozdeľovala hlavná cesta Harbor Drive mesto na dve polovice a odstrihla rieku Columbia od života v Portlande, až kým ju vedenie neuzatvorilo a nepremenilo na nábrežný park. Už v neskorých 60. rokoch vyzýval guvernér celý štát, aby jeho obyvatelia prioritizovali zelené pásy vo verejných priestoroch a novú výstavbu smerovali do okolia dostupnej hromadnej dopravy.
Od čias Toma McCalla zostali politici a mestskí plánovači verní zeleným stratégiám a pokračovali v práci, ktorá uprednostňuje kompaktné štvrte s rôznymi typmi domov, obchodov, pracovísk, škôl, ulice lemované stromami vhodné pre chodcov a cyklistov, posilňuje prírodné a kultúrne zdroje a podporuje verejné zdravie. Od roku 1970 sa počet obyvateľov mesta zvýšil o 60 percent, pričom v rokoch 1990 až 2008 sa jeho urbanizovaná plocha zväčšila len o 11 percent a emisie CO2 sa napriek nárastu populácie znížili o 19 percent.
Vzorom je Perla na nábreží
Portland sa vo svojom rozvoji odlišoval od iných miest čeliacich podobným problémom iba v jednom –začal ich riešiť skôr, ako si iní starostovia či guvernéri po celom svete vôbec uvedomili, že nejaký problém majú. Princípy moderného urbanizmu začali v metropole na severozápade Spojených štátov aplikovať dávno pred ostatnými.
Ako reprezentatívny príklad poslúži štvrť Pearl, teda Perla, bývalá skladová a priemyselná oblasť, ktorá je dnes medzinárodne uznávaná ako vzor zodpovednej obnovy mesta riadiacej sa zelenými princípmi a inteligentným rastom. Od konca 90. rokov minulého storočia sa v priestoroch medzi komplexmi bývalých skladov – ktoré sú dnes premenené na lofty, kancelárie a obchody – stavajú nové drevené a sklenené budovy, z ktorých 30 percent tvoria sociálne nízkonákladové byty.
Štvrť Pearl, v ktorej sa nachádza jeden z najväčších zelených priestorov mesta Tanner Spring Park, je v súčasnosti štvrťou so zmiešaným využitím a bývaním, v ktorej platia princípy urbanistického konceptu 15-minútového mesta. Obyvatelia sa dostanú ku všetkým druhom lokalít a služieb pešo alebo na bicykli do 15 minút a toto pravidlo chce Portland zaviesť do všetkých svojich štvrtí. Štvrť Pearl je vynikajúcim dôkazom toho, že z pustatiny môže vzniknúť kvalitný život bohatý na kultúru a rozmanitosť.
Zapájajú sa aj zamestnávatelia a neziskovky
Portland v 90. rokoch zdvojnásobil veľkosť autobusovej siete poháňanej biopalivom a v roku 2001 ako prvé americké mesto zaviedol nový systém hromadnej dopravy, v rámci ktorého sú lokality s bezplatnou dopravou. Zahŕňa väčšinu centra Portlandu, do ktorého je prístup automobilov obmedzený a mesto takto nahrádza možnosť prepravy namiesto osobných vozidiel.
Do podpory ekologickej a zelenej mobility sa zapájajú aj spoločnosti či organizácie. Zamestnancom, ktorí chodia do práce na bicykli alebo pešo, ponúkajú ročný stimul vo výške 50 dolárov. Okrem peňazí poskytuje väčšina firiem v meste aj bezpečné parkoviská pre bicykle, sprchy, prístup k servisným staniciam a bezplatné mapy cyklotrás.
Verejné investície do mobility a infraštruktúry dopĺňajú aj mimovládne organizácie, ako napríklad Community Citing Center, ktorá poskytuje bezplatné bicykle pre občanov s nízkymi príjmami, ako aj školenia o opravách bicyklov a bezpečnosti na cestách. Vďaka týmto opatreniam jazdia obyvatelia Portlandu až o 20 percent menej autom ako obyvatelia iných, porovnateľne veľkých miest.
Čistejšia voda pre všetkých
Inovácie mesto zavádza aj v oblasti udržateľných mestských kanalizačných systémov. V Portlande funguje od začiatku 90. rokov 20. storočia program nakladania s dažďovou vodou, ktorého cieľom je zabrániť upchávaniu kanalizácie, znížiť množstvo znečisťujúcich látok v dažďovej vode a chrániť a zlepšiť kvalitu podzemných vôd.
Stratégie siahajú od jednoduchého suda na dne zvodu na súkromných pozemkoch až po inovatívne systémy zberu dažďovej vody, ako sú zelené strechy, strešné záhrady, nárazníky, biokoridory, priepustná dlažba a samostatné systémy na zber dažďovej vody s viacerými nádržami, čerpadlami a ovládacími prvkami.
Vďaka progresívnemu mysleniu bývalého vedenia a zavádzaniu odvážnych opatrení ešte predtým, ako po nich bol dopyt zo strany verejnosti či odborníkov, má dnes Portland náskok vo viacerých oblastiach ekologického urbanizmu a zelenej mestotvorby. Čo bolo inovatívne a revolučné v 70. rokoch minulého storočia, je dnes samozrejmosťou a povinnosťou každej metropoly, ktorá si udržateľnosť kladie medzi svoje priority.
