Napriek zlej povesti v mnohých oblastiach sa Brazília môže pochváliť aj množstvom pozitív, medzi ktoré patrí premyslená architektúra a plánovanie veľkých miest. Hlavné mesto Brazília bolo vybudované v 60. rokoch ako vzorový príklad organizovaného urbanizmu, ktorý zvíťazil nad chaosom príznačným pre túto krajinu. Viac ako 1 500 kilometrov južne od neho dynamicky vyrástla ďalšia juhoamerická metropola Curitiba, ktorú si za vzor v ekologickom prístupe k rozvoju kladú mnohé mestá po celom svete.
Dynamický rast mesta priniesol nové výzvy
Curitiba je hlavné mesto štátu Paraná, rozkladajúceho sa na juhovýchode Brazílie. Počet obyvateľov dosahuje dva milióny, no oficiálne odhady hovoria, že v okolitej aglomerácii žije 3,7 milióna Brazílčanov. Hoci ide až o ôsme najľudnatejšie mesto krajiny, jeho ekonomika je štvrtá najvýkonnejšia a za posledných 50 rokov jeho populácia niekoľkonásobne narástla.
Pracovnú silu, ktorá sa sem húfne sťahuje z odľahlejších častí Brazílie, láka Curitiba najmä moderným urbánnnym plánovaním, vďaka ktorému napriek dynamickému rastu populácie nečelí tradičným problémom rýchlo rastúcich miest, ako je horšia dostupnosť bývania či upchatá doprava. V 60. rokoch 20. storočia tu totiž prebehla modernizácia, pôvodne naplánovaná podľa vzoru hlavného mesta, no vďaka iniciatíve aktivistov nakoniec ekologickejšia a v súlade s modernými princípmi.
Jaime Lerner, niekdajší starosta Curitiby, bol vtedy lídrom hnutia, ktorému sa podarilo zastaviť plány rozšírenia ciest vedúcich do centra na úkor historických pamiatok a budov. Mnohé ikonické námestia či kostoly mali padnúť za obeť budovaniu novej infraštruktúry pre osobné autá, no Lerner, mladý začínajúci architekt, sa spolu s kolegami postavil voči týmto plánom nielen kritikou, ale alternatívnymi riešeniami, ktoré sa mu neskôr ako starostovi aj podarilo presadiť.
Systematický prístup od začiatku
Prvé zmeny začalo nové vedenie mesta na čele s Lernerom realizovať už v roku 1972, pár mesiacov po zmene režimu a výmene predstaviteľov na čelných pozíciách mesta. Napriek odporu zo strany majiteľov obchodov sa začala revitalizácia centrálneho mestského bulváru Rua Quinze de Novembro, ktorá ho zmenila z frekventovanej cesty na pešiu zónu. Hoci obchodníci zorganizovali demonštrácie a mali v pláne sa proti zmenám odvolať na súde, Lerner vymyslel spôsob, ako ich o svojich plánoch presvedčiť.
Konštrukčné zmeny potrebné k premene bulváru na priestor pre peších stihol so svojím tímom zaviesť počas víkendu, aby súd nemohol vydať súdny zákaz na ich realizáciu. Vedenie mesta tak obišlo nielen administratívne prekážky, ale predznamenalo filozofiu prístupu nového starostu – najskôr konaj, potom prispôsobuj. Lídri protestu v pondelok symbolicky odovzdali Lernerovi petíciu určenú súdu na zastavenie prác so slovami, že takto si predstavujú celú štvrť. Toto malé víťazstvo viedlo k rozsiahlejším zmenám, ktoré z Curitiby urobili mesto, ktoré predbehlo dobu.
V 70. rokoch boli implementované špeciálne pruhy pre autobusy, zvýšená kapacita verejnej dopravy a vybudovaná infraštruktúra na presuny medzi zastávkami, aby mohli cestujúci flexibilne prestupovať bez nutnosti prechádzania cez svetelné križovatky a prechody pre chodcov. Vďaka týmto opatreniam sa autobusy stali dominantným spôsobom prepravy a dnes ich využíva 85 percent obyvateľov mesta – a to napriek tomu, že každý štvrtý z nich vlastní osobný automobil.
Na obyvateľa pripadá 50 štvorcových metrov zelene
Transformácia mesta na vzor udržateľnosti však neostala iba pri uprednostnení MHD. Zatiaľ čo neďaleké hlavné mesto Argentíny Buenos Aires disponuje dvoma štvorcovými metrami zelenej plochy na obyvateľa, v Curitibe toto číslo za uplynulé desaťročia narástlo na 50 štvorcových metrov na obyvateľa. Celkové náklady na rozvoj zelene sa pritom podarilo vedeniu mesta udržať na relatívne nízkych číslach. Starosta Jaime Lerner prízvukuje, že ak pri urbanistických riešeniach hľadáte kreativitu, vyškrtnite z rozpočtu jednu nulu, a ak hľadáte udržateľnosť, vyškrtnite nuly dve.
Príkladom tohto pravidla v praxi je využívanie drevených stĺpov namiesto betónových, ktoré sú nielen lacnejšie, ale lepšie zapadajú do zeleného prostredia. Minimalistická, nenápadná architektúra verejných priestorov mesta niekedy kontrastuje s pompéznymi stavbami bohatších obyvateľov, avšak v centre a verejných parkoch pôsobí minimalisticky a decentne.
Odpadová politika mesta Curitiba odmeňuje obyvateľov
Ďalšou oblasťou, na ktorú sa zameral tím okolo progresívneho starostu mesta, bolo odpadové hospodárstvo. Ako prioritu si kládol recykláciu, ktorá na konci 80. rokov nebola ani zďaleka taká rozšírená, ako dnes. Rozlišovanie a triedenie recyklovateľných materiálov bolo komplikovanejšie, preto lídri hľadali spôsob, ako ľudí motivovať.
Obyvatelia Curitiby zamieňajú recyklovaný odpad za kupóny, resp. žetóny, ktoré môžu využiť napríklad na cestovanie autobusom či nákup potravín od lokálnych producentov a pestovateľov. Dnes v tomto systéme participuje 90 percent populácie mesta. Zároveň mesto recykluje až 70 percent odpadu vyprodukovaného obyvateľmi a snaží sa vyhnúť tvorbe odpadových skládok vo svojom okolí.
Jaime Lerner ukončil svoje tretie funkčné obdobie v pozícii starostu v roku 1992 a od tohto roku sa niektoré opatrenia stali zastarané a iné nie sú dôsledne dodržiavané. V meste stúpol počet každodenných vodičov osobných áut a klesol počet ľudí využívajúcich MHD či bicykle. Napriek tomu dodnes Curitiba ťaží z jeho ekologických a infraštruktúrnych zmien, vďaka ktorým je v meste množstvo zelene, obyvatelia do dnešného dňa uprednostňujú autobusy a historické centrum ostalo v pôvodnom stave určenom najmä pre peších.
