Keby sa niekto vydal po stopách diela Jánosa Feketeházyho, zavíta najmä na Slovensko, no ocitne sa aj v Maďarsku či Chorvátsku. Inžiniersky odbor absolvoval na prestížnej univerzite ETH v Zürichu, prvé skúsenosti zbieral pri projektovaní bosporského prieplavu či Dunajského mosta vo Viedni.
Najvýznamnejší most v Budapešti
Pracoval najmä pre rakúsko-uhorské podniky, či už na riaditeľstve rakúskych železníc, alebo na riaditeľstve železničného staviteľstva pod Maďarskými štátnymi železnicami. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa v Maďarsku zrýchlilo tempo výstavby železničnej siete – od roku 1867 do roku 1873 dĺžka železničných tratí narástla o takmer 4 000 kilometrov. János Feketeházy sa podieľal najmä na projektovaní železničných mostov. Na dôchodok odišiel v roku 1892, v práci ho to nezastavilo.
Až o štyri roky neskôr, v roku 1896, bol totiž dokončený najvýznamnejší z portfólia jeho mostov. Most Františka Jozefa, dnes známy ako Most slobody, pretína Dunaj v Budapešti a hoci ide o najkratší most v hlavnom meste Maďarska, vďaka jedinečným konštrukčným prvkom a modernej architektúre patrí k stavbám, ktoré stojí za to navštíviť.
Je pritom šťastie, že most vôbec stojí. Pri ústupe nemeckých vojsk počas druhej svetovej vojny sa ho Nemci snažili podmínovať a zničiť. Vďaka dobre navrhnutej a pevnej konštrukcii demoláciu prežil a po rekonštrukcii sa ho podarilo uviesť do pôvodného stavu.
Zásluhy za stavby si privlastnil Eiffel
Viacero mostov z dielne Jánosa Feketeházyho je nesprávne pripisovaných Gustavovi Eiffelovi, francúzskemu konštruktérovi a architektovi, ktorého najznámejšie dielo v Paríži pozná azda každý. Eiffel ako prominentný inžinier tej doby mal po celej Európe silný vplyv a mnoho mostov navrhnutých Feketeházym stavala práve jeho firma. Jeho pečiatka na nákresoch mostov môže vyvolávať dojem, že stojí i za návrhom, a nie iba za realizáciou konštrukcie.
Mosty Jánosa Feketeházyho však nie je ťažké rozoznať. Pri návrhoch preferoval oblúkové tvary spevňujúcich prvkov nad aj pod mostovkou, aj keď pri svojom najvýznamnejšom diele v Budapešti uprednostnil konštrukciu s piliermi imitujúcimi práve Eiffelovu vežu. Mosty v Štúrove, Komárne či Kolárove, ale aj dnes už neexistujúce mosty v Hlohovci či Ružomberku, vždy lemovali oblúkové konštrukcie
V chorvátskej Rijeke, vtedajšej Fiume, postavil prvý otočný most v kontinentálnej Európe. Trámový most bol opretý v strede a premosťoval kanál, po ktorom sa však často plavili lode. Vďaka konštrukcii sa mohol most otáčať a uvoľniť im tak cestu.
Odkaz Feketeházyho ľudí spája, a nie rozdeľuje
Na Slovensku sa narodila prapraneter Jánosa Feketeházyho, Andrea Platznerová. „Raz, keď som bola ako dieťa v Budapešti, autom sme prechádzali cez Most slobody. Moja stará mama vtedy povedala: Tento most projektoval môj (…)‘,“ spomína Andrea Platznerová na jediný moment, keď sa jej predkovia zmienili o významnom staviteľovi.
„Žiaľ, nezapamätala som si presne, ako stará mama autora mostu označila, bola som vtedy malá. V našej rodine sa táto vetva nespomínala, uhorský aristokratický rod Fekete (Feketeházyho matka sa volala Fekete) upadol do nemilosti,“ pokračuje. „Pravdepodobne nedopadli dobre, prišli o majetky, aj samotný János Feketeházy asi prišiel o veľa peňazí, údajne bol členom hráčskej spoločnosti.“
Práve tento osud je možno odpoveďou na otázku, prečo sa významný inžinier vrátil na sklonku života do Šale, kde nakoniec umrel. Nájdeme tu pamätnú tabuľu s jeho menom, socha s jeho vyobrazením stojí v maďarskom Segedíne. Hoci informácií o jednom z najvýznamnejších staviteľov mostov v Uhorsku je pomenej, jeho posolstvo a misia spájať ľudí pretrváva dodnes.
Andrea Platznerová svojmu predkovi venovala básničku, prečítať si ju môžete tu.
