Vo Viedni sa v oblasti medzi Pratrom a štadiónom Ernsta Happela do výšky týči niekoľko oceľovo-sklenených stavieb. Pri bližšom pohľade tu nájdeme naozaj pozoruhodné stavby, medzi ktorými sa nachádza jazero. Ide o štvrť Viertel Zwei, ktorá tu rástla posledných 20 rokov a dnes patrí medzi najekologickejšie developmenty v Európe.
Sebestačná zelená štvrť bez áut
Až 85 percent energie si dokáže vyrobiť sama a patrí medzi najzelenšie projekty na svete. Čo bolo na tomto mieste predtým, než tu vyrástla Viertel Zwei? „Nič,“ odpovie na rovinu Herbert Hetzel, CEO developerskej firmy Value One, ktorá za štvrťou stojí. „S výstavbou sme začali v roku 2003 s kancelárskymi budovami, rezidenčnými budovami a tiež jazerom s plochou 5 500 štvorcových metrov. Našou ambíciou bolo vytvoriť development vysokej kvality bez áut na povrchu a s ohľadom na maximálne pohodlie pre obyvateľov, nájomníkov či ich hostí.“
Pred rokom 2003 bola na tomto mieste skutočne pustatina, pričom stále hovoríme o širšom centre metropoly Rakúska.
Podobnú „pustatinu“ pri Dunaji má aj Bratislava. Dnes zanedbaný kus nábrežia na petržalskej strane sa však má v budúcnosti premeniť na podobne zelenú štvrť, akou je práve Viertel Zwei. Herbert Hetzel patrí do širokého tímu konzultantov projektu Nové Lido. Najväčšou inšpiráciou pre developera JTRE je práve ekologický aspekt štvrte Viertel Zwei. Hetzel je zároveň CEO spoločnosti Beyond Carbon Energy, ktorá sa špecializuje na bezuhlíkové energetické riešenia pre developerov.
„Myslím si, že zásobovanie energiami bez emisií uhlíka je možné pre všetky developmenty v štvrti Nové Lido. Naše opatrenia tiež nevyžadujú žiadne centralizované investície do infraštruktúry. Toto riešenie sa dá budovať postupne, projekt po projekte, kdekoľvek a kedykoľvek je potrebné,“ hovorí Hetzel.
Martin Stohl, ESG manažér JTRE v rozhovore povedal, že systém, aký používa Viertel Zwei, môže byť to pravé aj pre Bratislavu. „Táto štvrť využíva 28 kilometrov geotermálnych vrtov s tepelnými čerpadlami a podzemnou akumuláciou sezónnej energie (zimného chladu pre chladenie v lete a letného tepla pre kúrenie v zime), veterné turbíny aj fotovoltaiku. Okrem toho, že pán Hetzel je jedným z hlavných dizajnérov tohto riešenia, celý systém prevádzkuje, pozná jeho výhody aj nedostatky a má neoceniteľné skúsenosti, ktoré nám pomôžu správne vyladiť náš systém novšej generácie,“ hovorí Stohl.
Pripravení na globálne otepľovanie
Energetická sebestačnosť viedenskej štvrte Viertel Zwei je naozaj unikátna. Ide totiž o druhú najväčšiu zelenú energetickú sieť v Európe.
„Chceli sme, aby bol tento development pripravený na klimatické zmeny. Vyvinuli sme systém dodávok energie na kúrenie a chladenie bez emisií. Slúži na to sezónne uskladnenie energie a vodné pumpy. Ak na prevádzku systému potrebujeme elektrinu, čerpáme ju z vlastných fotovoltaických panelov, alebo ju kupujeme z uhlíkovo neutrálnych zdrojov,“ vysvetľuje CEO spoločnosti Value One.
Viertel Zwei je energeticky sebestačná až na 85 percent. V roku 2008 získala platinový certifikát od Rakúskej spoločnosti udržateľného developmentu (ÖGNI). Najväčšou prekážkou v budovaní takejto zelenej štvrte boli podľa Hetzela regulácie, ktoré v tom čase vôbec nemysleli na udržateľné projekty a zdroje energie.
Sebestačnosť ako hlavná výhoda v nestabilných časoch
Ekológia však nie je najväčšou devízou tejto štvrte. V čase ekonomickej a energetickej neistoty je sebestačnosť Viertel Zwei odpoveďou. „Veríme, že takýto energetický systém sa stane v budúcnosti štandardným riešením. Okrem toho, že je bez emisií, je nezávislý od cien energií na trhu. Nie je to ‚kritická infraštruktúra‘, keďže nemá vplyv na rastliny, zvieratá či podzemné vody. Neprodukuje žiadne znečistenie, či už emisiami, alebo napríklad hlukom či teplom. Navyše sa dá aplikovať nielen na nové developmenty, ale aj na tie existujúce,“ doplnil Herbert Hetzel.
Nové Lido si kladie za cieľ znížiť emisie na minimum. Malo by to byť aspoň o 70 percent menej emisií ako pri štandardných riešeniach založených na zemnom plyne. „Vyhneme sa kotolniam fungujúcim na fosílnych palivách a zameriavame sa na bezemisné obnoviteľné zdroje energií. Kľúčový termín je bezemisné, pretože v súčasnosti sa medzi obnoviteľné zdroje energie klasifikuje aj drevotrieska či iné obnoviteľné palivá, ktoré sú však spaľované a tým produkujú emisie oxidu uhličitého a ďalšie skleníkové plyny,“ priblížil Martin Stohl.
Nové Lido bude podľa neho využívať najmä energiu zo zeme, vody a slnka. „Zvažujú sa aj ďalšie bezemisné alternatívy, ako je využitie tepelnej energie zo splaškovej kanalizácie,“ hovorí Stohl s tým, že v Novom Lide bude bývať a pracovať približne 10 -tisíc ľudí, čo je veľkosť menšieho slovenského okresného mesta. Systém sezónnej akumulácie letného tepla a zimného chladu pod zemou má podľa neho kapacitu pokryť potrebu kúrenia a chladenia v celom území.
Viertel Zwei si developer JTRE vybral ako inšpiráciu najmä preto, že ide o podobné územie, na akom má stáť Nové Lido. Nachádza sa neďaleko Dunaja na rovnakom podloží s podobným zmiešaným využitím. „Okrem spomínaných nulových emisií pri produkcii energie na vlastných pozemkoch vie garantovať jej stabilitu a tým pádom predvídateľnosť cien, čo je pri súčasných výkyvoch na trhu skutočne neoceniteľným plusom. Správne nastavenie stabilného ekonomického modelu zásobovania územia energiami, ktoré zohľadňuje aj klimatické riziká, je pre dlhodobé fungovanie novej štvrte zásadné. Viertel Zwei a ďalšie štvrte v západnej Európe sú preto pre nás nedoceniteľným zdrojom inšpirácie, a v niektorých prípadoch aj poučenia z chýb,“ uzatvára Martin Stohl.
