Ekológia a udržateľnosť boli v architektúre dlhodobo odsúvané na úkor výstavby a funkčnosti. V dobe klimatických zmien a dôrazu na energetickú úspornosť si však mnohé mestá začínajú uvedomovať dôležitosť zelene, biodiverzity a efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie. Urbánna ekologička Jana Bozáňová v rozhovore vysvetľuje, prečo je dôležité pri plánovaní myslieť na zeleň už od začiatku a ako ku nej pristupovať zmysluplne.
Špecializujete sa na ekologický urbanizmus a plánovanie. Prečo je podľa vás dôležité navrhovať a stavať mestá v súlade s princípmi udržateľnosti?
Pretože mestá sú dnes na križovatke – buď sa stanú súčasťou riešenia klimatickej a ekologickej krízy, alebo budú jej urýchľovačom. Urbanizmus, ktorý ignoruje limity prostredia, je z minulého storočia. Dnes musíme navrhovať také štvrte, ktoré vedia hospodáriť s vodou, zmierňovať extrémy, podporovať biodiverzitu a tvoriť príjemnú a zdravú mikroklímu.
Dá sa povedať, že pri modernej mestotvorbe je kľúčová udržateľnosť?
Udržateľnosť nie je cieľ, je to základná architektúra premýšľania o priestore, spôsob, ako navrhovať funkčné, odolné a férové mestá. Ako urbánna ekologička prepájam krajinu a mesto do jedného funkčného celku. Ak niečo nemá ekologickú logiku, nemá to ani dlhodobý zmysel.
Ako sa v čase menili princípy kvalitnej architektúry či verejných priestorov v kontexte meniaceho sa podnebia a mikroklímy?
Kvalitná architektúra a verejný priestor už dnes nemôžu byť len o forme, estetike a funkcii. Klimatická realita nám pridala novú rovinu – odolnosť. Kým kedysi sa verejný priestor navrhoval ako kulisa života, dnes musí byť jeho aktívnou oporou – chrániť, ochladzovať, zadržiavať vodu a poskytovať útočisko. Stromy už nie sú dekoráciou, ale infraštruktúrou. Už sa nesadia tam, kde zostalo miesto, ale tam, kde sú potrebné a kde prispievajú k regulácii klímy, zadržiavaniu zrážok a lepšiemu zdraviu obyvateľov. Voda už nie je problém, ale príležitosť. Kto to ešte nepochopil, projektuje pre minulosť.
Viete zhrnúť pár základných kritérií pre tvorbu zelených, ekologických miest vhodných pre život na dekády dopredu?
Kľúčom k zeleným mestám je jasná koncepcia zelenej infraštruktúry, ktorá zabezpečuje nevyhnutné ekosystémové služby a férový prístup k prírode pre všetkých. Dôležité je aplikovať princípy efektívneho hospodárenia s vodou, používanie recyklovateľných materiálov a podpora biodiverzity – nejde len o výsadbu, ale o tvorbu funkčných ekosystémov. Ako jedno z kľúčových kritérií vnímam aj potrebu jednoduchého nástroja, ktorý túto kvalitu podrží. Aj preto som vytvorila Ekoindex, ktorý hodnotí mestské priestory nielen podľa plochy zelene, ale aj kvalitu výberu povrchov, vegetačných a vodných prvkov. Mestský priestor dnes potrebujeme čítať oveľa komplexnejšie než len cez metre štvorcové trávy.
Aký je vzťah medzi biodiverzitou, mikroklímou a kvalitou života v meste?
Biodiverzita, mikroklíma a kvalita života sú spojené nádoby. Vyvážené a pestré prírodné prvky v meste dokážu zadržiavať vodu, tlmiť teplo, podporiť opeľovanie rastlín, zlepšiť ovzdušie, znižovať úzkosť a zlepšovať psychické zdravie. Vegetačné strechy, dažďové záhrady, bioretenčné pásy či mozaiková extenzívna výsadba nie sú len estetika, sú to funkčné nástroje, ktoré zlepšujú naše každodenné podmienky. A práve tam, kde sa darí rôznym formám života, sa najlepšie žije aj nám.
Zohľadňujete pri odporúčaniach mestám a developerom aj optimalizáciu nákladov?
Kvalitný ekostabilizačný priestor nemusí automaticky znamenať vysoké náklady. Trvalo udržateľné riešenia často spočívajú v jednoduchosti, prepájaní prirodzených procesov a čítaní krajiny. Odporúčam hľadať ekologicko-ekonomický kompromis, nie ako ústupok, ale ako stratégiu. Udržateľnosť nevzniká len z technológií, ale predovšetkým z dobrého zadania, silného konceptu a pochopenia potenciálu miesta.
Je z vašej skúsenosti náročné efektívne kombinovať modernú architektúru s krajinno-ekologickými princípmi?
Práve naopak, kombinácia modernej architektúry a krajinno-ekologických princípov je priestorom pre kreativitu a odvahu. Umožňuje experimentovať s rôznymi formami zelenej infraštruktúry podľa špecifík miesta, vytvárať niečo nové, čo ešte nikde nebolo, a prinášať do mesta diverzitu priestorov, funkcií aj atmosfér. Na Slovensku však zatiaľ chýba väčšia vlna takýchto experimentov. Verím však, že je to len dočasné a že odvaha experimentovať príde.
Ako by ste zhodnotili súčasný stav v Bratislave z hľadiska ekológie a kvality verejného priestoru?
V Bratislave sú verejné priestory stále v procese hľadania rovnováhy medzi estetickým a ekologickým aspektom. Zeleň často nie je dostatočne prepojená, čo znižuje jej ekologickú hodnotu, v mnohých priestoroch absentujú funkčné ekosystémové služby ako zadržiavanie vody či podpora biodiverzity. V posledných rokoch však dochádza k posunu v smere kvalitnejšej a rozmanitejšej zelene, objavujú sa pozitívne príklady revitalizácie parkov a výsadby stromov.
Sú v našom meste lokality, ktoré sú vytvorené v súlade s princípmi ekológie a udržateľného urbanizmu, a naopak miesta, ktoré sú z tohto pohľadu problematické?
V Bratislave sú určité lokality, ktoré sa snažia reflektovať princípy udržateľného urbanizmu, no na ekologické súvislosti často zabúdajú. Namiesto živého systému dostávame uhladené plochy, ktoré síce dobre vyzerajú, ale ekologicky nefungujú. Našťastie, sú aj výnimky – v Bratislave už vidno aj pár miest, kde bol pochopený priestor a pridal mu urbánno-ekologickú kvalitu.
Ktoré priestory to sú?
Chcela by som vyzdvihnúť lokalitu, ktorá si napriek svojej „neusporiadanosti“ uchovala vysokú ekologickú hodnotu – územie s lúčnymi ekosystémami a prirodzeným zadržiavaním vody, aké vidíme v okolí Chorvátskeho ramena v Petržalke. Tieto priestory ponúkajú inšpiráciu pre iný typ mestotvorby – taký, ktorý nestavia len na dizajne, ale na sile a dynamike krajiny samotnej. Práve preto vidím veľký potenciál aj v lokalitách, kde je výstavba ešte len plánovaná. Nové Lido má nielen výnimočnú polohu, ale aj krajinno-ekologický potenciál, ktorý môže byť silným základom pre vznik klimaticky odolnej a prírode blízkej štvrte. Využiť to, čo tam už dnes spontánne funguje, a podporiť prírodné procesy v návrhu – to je cesta k novému typu urbanizmu.
Kde máme podľa vás najväčšie rezervy?
Najväčšie rezervy máme v schopnosti prepájať prírodné a mestské prvky do funkčných celkov. Zeleň sa často navrhuje ako doplnok namiesto toho, aby tvorila základ ekologickej stability územia. Sadia sa stromy, ale nevytvárajú sa koruny, ktoré by priniesli tieň a mikroklímu. Vysádzajú sa kvety, no nevznikajú rozmanité biotopy, ktoré by podporili život hmyzu a vtákov. Veľkou slabinou je aj nevyužitý potenciál dažďovej vody, prevaha spevnených, a intenzívne udržiavaných plôch. Rezervy vidím aj v tom, že analýzy územia často zostávajú len teoretickými výstupmi, ktoré nemajú priestorovú odozvu, a chýba im vízia, ktorá by ich pretavila do konkrétnych krokov. Bez takejto vízie sa potenciál miesta nevyužije naplno a zanikne skôr, než môže prispieť k skutočnej zmene.
Aké sú najväčšie výzvy pri navrhovaní urbanistických projektov v Bratislave, ktoré zároveň zohľadňujú ekologické princípy aj potreby obyvateľov?
Prvou výzvou pri navrhovaní urbanistických projektov v Bratislave je nájsť rovnováhu medzi požiadavkami na výstavbu a ochranou prírodných hodnôt. Po druhé, integrácia kvalitnej zelenej infraštruktúry. Tá by mala byť súčasťou urbanistického návrhu, a to nielen vo forme výsadby stromov, ale aj prepojenia jednotlivých zelených plôch do funkčných ekologických koridorov. Dôležitou výzvou je adaptácia na klimatické zmeny, kde je potrebné využívať priepustné povrchy a riešiť hospodárenie s vodou. Taktiež je nutné zahrnúť rôznorodé druhy rastlín a stromov, pretože monokultúry nepodporujú ekologické procesy. V neposlednom rade, všetky tieto faktory sú však vzájomne prepojené a musia byť uchopené ako súčasť komplexnej stratégie. Ak sa k ním pristupuje izolovane, môže sa stať, že jeden prvok – napríklad pre podporu biodiverzity – bude v priamom rozpore s iným, alebo so samotným priestorovým usporiadaním, ktoré tento cieľ negujú.
Ktoré príklady európskych miest by mohli slúžiť Bratislave ako vzor pre budovanie ekologicky odolných mestských priestorov?
Geograficky nemusíme chodiť ďaleko – Praha aj Viedeň ukazujú, že aj v stredoeurópskom kontexte sa dajú robiť odvážne a systémové rozhodnutia pre zelenšie a odolnejšie mestá. Praha je výborným príkladom mesta, ktoré systematicky pracuje so zásadami ekologickej odolnosti. Spolupracujem na Manuáli pre udržateľné štvrte, a mesto taktiež pripravuje Koncepciu systému zelenej infraštruktúry hlavného mesta Prahy, ktorá bude zastrešovať zelené agendy mesta. Tieto dokumenty nastavujú jasné pravidlá pre udržateľný verejný priestor a rozvoj a predstavujú prínosný rámec pre samosprávu, obyvateľov aj investorov. Z Viedne stojí za zmienku napríklad ich pokročilý prístup k mestským ekologickým koridorom, ktoré revitalizujú mestské oblasti s dôrazom na podporu biodiverzity. Tento prístup prináša veľké zlepšenia v zadržiavaní vody a ochrane miestnych druhov, ale tiež zvyšuje kvalitu života obyvateľov. Je dokázané, že prírodné prvky v meste majú výrazný pozitívny vplyv na naše zdravie, no tento benefit pre zdravie ľudí je u nás stále nedostatočne komunikovaný.
Mgr. Jana Bozáňová, PhD. je odborníčka na urbánnu ekológiu a krajinné plánovanie, ktorá sa venuje návrhu ekologicky odolných mestských priestorov so zameraním na adaptáciu na klimatické zmeny, zvyšovanie biodiverzity a udržateľný urbanizmus. Má skúsenosti ako konzultantka a spoluautorka projektov pre developerov, mestské inštitúcie i verejný sektor. Pôsobila tiež ako lektorka urbánnej ekológie na medzinárodných univerzitách a spolupracuje v rámci európskych sietí COST, ktoré prepájajú plánovačov, architektov a výskumníkov pri riešení klimatických výziev v mestách. Jej prístup prepája vedu, dizajn a praktické plánovanie s cieľom vytvárať mestá pripravené na budúcnosť.
