Aké je byť single počas pandémie v Bratislave?
Ja si vôbec neuvedomujem, že som single. Do Bratislavy som sa presťahovala približne pred tromi mesiacmi, dovtedy som žila v najväčších mestách sveta. Mám priateľov vo všetkých kútoch planéty a keď nepracujem, telefonujem s nimi, behávam alebo si robím rôzne online kurzy.
Je iné byť sama v hlavnom meste Slovenska, a v iných, väčších svetových metropolách?
Rozdiel je v prístupe ľudí a v tom, ako pristupujú k zoznamovaniu. V Londýne napríklad funguje viacero aplikácií, ktoré majú rôznu úroveň podľa toho, aký vážny vzťah dotyčný vyhľadáva. Niektoré sú pre tých, ktorí vyhľadávajú seriózne zoznámenie, ďalšie ako Tinder sú určené pre nezáväzné stretnutia. Čo som veľmi ocenila počas pandémie, bola aplikácia Nextdoor, ktorá fungovala ako taký Facebook pre susedstvá. Zaregistrovali ste sa, vyplnili ste oblasť, kde bývate, a mohli ste sa pridať k ľuďom z vášho okolia, ktorí sa venovali nejakej aktivite – či už to bolo behanie alebo štrikovanie.
Takže ani počas pandémie ste nemali deficit socializácie?
Keďže som prirodzene veľmi činorodá a produktívna, vedela som sa zabaviť aj sama – podľa návodov na Youtube som si prerobila celý byt. Snažila som sa byť aktívna, vyplniť si voľný čas. Keď som sa bavila s ľuďmi v rôznych záujmových skupinkách, priateľka mi hovorila, že tú situáciu zvládam najlepšie spomedzi single ľudí, ktorých pozná. Boli aj takí, ktorým samota začala prekážať. Vždy sa však dá niekomu napísať, s niekým zoznámiť, pridať sa do nejakej skupiny.
Nemajú v týchto komunitách problém s tým, že medzi nich príde len tak niekto cudzí?
Zoznámiť sa s niekým v svetových metropolách je veľmi ľahké. Napríklad New York je špecifický tým, že v ňom žije viac cudzincov, ako domácich, a veľa ľudí je v podobnej situácii ako vy. Nemôže sa obrátiť na rodičov, súrodencov či priateľov z detstva. Ostávajú mu buď odporúčania známych, ktorí v danom meste niekoho poznajú a prepoja vás, alebo rôzne aplikácie a skupiny. Každý je tu veľmi otvorený, rád sa s vami porozpráva a pomôže, keď treba.
A čo ázijské mestá, v ktorých ste žili, ako Singapur či Peking? Aj tam sa ľahko zoznamovalo?
Singapur je veľmi bohaté mesto a dáva to najavo aj pri nočnom živote, v baroch či reštauráciách. Stretnutia a socializácia tam prebieha na vysokej úrovni, a to v práci, aj vo voľnom čase. Vždy sa tu dá sedieť vonku na pekných a moderných terasách kokteil barov, čiže tu bolo zoznamovanie veľmi jednoduché. Na rozdiel od Pekingu sa tu hovorí po anglicky. Napriek tomu, že viem po čínsky, v Pekingu som mala po pracovnom dni deficit spoločnosti ľudí, ktorí sú rovnako kultúrne a hodnotovo orientovaní ako ja. Preto som sa väčšinou stretávala s ďalšími cudzincami, či už z Európy, alebo Spojených štátov. Cudzinci, čo neštudovali čínsky jazyk a kultúru, sa tu cítia ešte oveľa viac vylúčení.
Keď ste prišli do Bratislavy, vidíte nejaký rozdiel vo fungovaní single ľudí tu a v mestách, v ktorých ste žili predtým?
Na rozdiel od iných miest tu mám zázemie, mám tu kamarátov zo základnej aj zo strednej školy, rodinu, takže necítim až takú potrebu zoznamovať sa. Na druhej strane viem, že tu nových ľudí prijímajú oveľa ťažšie. Moja známa z Ukrajiny sem prišla pracovať a hovorila mi, že zo začiatku nikoho nepoznala a nemala ani veľa možností, ako spoznať nových ľudí. Až vďaka sociálnym sieťam a skupinám pre cudzincov v Bratislave sa postupne dostala do komunity, v ktorej funguje dodnes. Dnes je už udomácnená a má veľa známych.
Ako vnímate spoznávanie ľudí v práci? Ako ste sa zoznamovali s kolegami v zahraničí, a ako tu?
V Londýne alebo v New Yorku je oveľa prirodzenejší networking, rôzne prednášky a stretnutia, ktoré väčšinou končia priestorom na zoznamovanie sa s ľuďmi z vášho odboru. Napríklad je úplne bežné niekoho osloviť, spýtať sa ho, kde pracuje a čomu sa venuje, a rozprúdi sa konverzácia, ku ktorej sa postupne pridávajú aj ostatní. Nikto sa nebráni konverzácii, práve naopak, každý je rád, že sa môže zoznámiť s novými ľuďmi. Takto si vymieňame kontakty, prepájame sa na Linked Ine a vymieňame si čísla. Je jasné, že v súčasnej situácii sa takéto udalosti v Bratislave nekonajú, ale keď som sa pýtala, nebolo to tu také rozšírené ani pred koronou.
Networking už síce v Bratislave je, nie je však taký populárny, ako vo svete. Prečo si myslíte, že to tak je?
Bratislava nie je veľká a profesionáli vo svojej brandži sa navzájom poznajú, alebo sa cez známosti vedia dostať prakticky ku komukoľvek. Oveľa viac tu fungujú odporúčania na konkrétnych ľudí cez skúsenosti známych či kolegov.
Čo by ste poradili single človeku, ktorý má počas pandémie prakticky znemožnené socializovať sa, a môže sa cítiť osamelo?
Určite mu odporúčam urobiť to, čo som urobila ja sama – začať sa venovať novým aktivitám alebo učiť sa niečo nové, čo vždy chcel, ale nenašiel si na to predtým čas. Tým pádom bude mat radosť z toho, že sa rozvíja, a takisto nebude mať čas zamýšľať sa nad tým, že je osamelý. Tento čas môže využiť na to, aby sa znova spojil s priateľmi alebo rodinou, s ktorou dlhšie nebol v kontakte. Ak hľadá nové známosti, vždy sa dá pripojiť na fórum, pridať do skupiny alebo stiahnuť si aplikáciu a nájsť ľudí so spoločnými záujmami a názormi.
