Aké je byť psíčkarom v Bratislave?

Bratislava nie je úplne „dogfriendly“ mesto. Naposledy ma úplne dostal zákaz vstupu so psíkom do reštauračných a kaviarenských prevádzok, čo síce nie je záležitosť mesta, ale žiadneho psíčkara to nepotešilo. Verím, že toto nariadenie by malo význam pri malých, stiesnených priestoroch a veľkých psoch, ale majitelia veľkých plemien s nimi väčšinou na takéto miesta ani nechodia. Mne s francúzskym buldočkom, ktorý sa odo mňa nepohne ani na krok, to bolo veľmi nepríjemné.

Je v Bratislave dosť verejných priestorov, kde sa môžete so psíkom prejsť?

Myslím si, že áno, aj keď konkrétne jedno – Park Jama na ulici Odbojárov, kam sme chceli vziať nášho 90-ročného deduška aj so psíkom na krátku prechádzku, je pre psov neprístupný. Vnímam to tak, že keď sa človek posnaží, tak ich nájde, ale určite by ich mohlo byť viac.

Všimli ste si po stanovení lockdownu, že v parkoch či okolitých lesoch pribudlo viac ľudí – či už s domácimi zvieratkami, alebo bez? 

Rozhodne áno. Ľudia zrazu oveľa viac pracujú z domu a majú viac času na domácich miláčikov.

A čo psíčkarska „infraštruktúra“? Je v Bratislave dosť uzavretých oficiálnych venčísk, smetných košov, vreciek na psie exkrementy a ďalších vecí, ktoré sú pre vás nevyhnutné?

Ja osobne viem len o niekoľkých oficiálnych uzavretých venčiskách – miniatúrne na Šafárikovom námestí, trošku väčšie, ale bez akejkoľvek trávy na Dostojevského rade pri Eurovea, relatívne veľké pri Paneurópskej univerzite na Tomášikovej ulici. Mám ešte jedno obľúbené z čias, keď sme bývali v historickom centre, a to bývalé ihrisko na nábreží s malým pieskoviskom. Po presťahovaní som si obľúbila cvičisko pri študentskom domove Bernolák. Čo sa týka smetných košov, to je priam katastrofa. Často sa mi stáva, že musím vrecko s exkrementami nosiť aj desať minút, kým nejaký nájdem. Vreciek tiež nie je podľa mňa dosť, osobne sa na verejne dostupné nikdy nespolieham a vždy ich mám niekoľko pri sebe.

Je tu napríklad možnosť dať psíkovi v horúčavách vodu alebo ho trochu umyť? A v lete sa skryť pred najsilnejším slnkom?

Určite by som ocenila zopár možností, kde by sa mohol psík povedzme napiť, zatiaľ som to však nikde nevidela. Bratislava je vo všeobecnosti podľa mňa betónová džungľa s veľkým nedostatkom zelených priestranstiev. Najmä centrum mesta.

Cítite sa so psíkom vonku bezpečne? Ste dostatočne izolovaní od cestnej premávky, sú priestory na venčenie dostatočne osvetlené?

Čo sa týka cestnej premávky, strach som mala iba na nábreží oproti bývalým kúpeľom Grössling. Osvetlenie je však určite nedostačujúce. Po večeroch veľmi nerada chodím sama venčiť.

Čo vám v Bratislave ako majiteľke psíka chýba?

Viac zelene, ale aj viac zodpovedných psíčkarov – často totiž pri zbieraní exkrementov svojho psíka stúpim do iných. Samozrejme, aj viac „dogfriendly“ prevádzok, v lete napájacie stanice a možnosť sa schladiť inde ako v klimatizovanom nákupnom centre, ktorých tu je paradoxne viac ako dosť. Samozrejme aj viac smetných košov a viac vreciek.

Ktoré sú vaše obľúbené miesta na venčenie?

Aktuálne spomínaný Bernolák, Horský park a venčisko pri Paneurópskej univerzite.

Máte nejaké tipy pre človeka, ktorý si v Bratislave zaobstaral psíka a s fungovaním ako psíčkar iba začína?

Vždy mať vlastné vrecká na to, aby ste si po svojom psíkovi upratali. Ak ich náhodou zabudnete, skúste sa opýtať okoloidúceho psíčkara aj nepsíčkara. Je vhodné nájsť si najbližšiu komunitu psíčkarov kvôli socializácii, či už ľudskej, alebo psej. Osobne svoju fenku nezvyknem púšťať z vôdzky, kým nie sme úplne sami, prípadne v spoločnosti majiteľov a psíkov, ktorých už poznáme. Nie, že by moja fenka bola agresívna, ale v poslednom čase z každej strany počúvam a čítam o útokoch psov nezodpovedných majiteľov. Žiaľ, postih pre takýchto ľudí sa u nás rovná nule.