Krajina ramien, lúk a štrkových pláží
Ešte v 19. storočí nebolo Lido mestským územím v dnešnom zmysle slova. Petržalka, vtedy známa ako Ligetfalu alebo Engerau, bola samostatnou obcou za Dunajom. Priestor medzi dnešným Starým mostom a Mostom Apollo tvorili dunajské nánosy, štrkové pláže, lužné porasty, pasienky a pravidelne zaplavované územia. Dunaj tu nebol regulovaný tak ako dnes a jeho brehy sa prirodzene menili.
Blízkosť rieky však zároveň znamenala, že išlo o obľúbené miesto oddychu obyvateľov vtedajšieho Prešporka. Už na začiatku 20. storočia sem ľudia chodili za kúpaním, opaľovaním a vodnými športmi.
Zrod legendárneho Lida
Najvýznamnejšou kapitolou histórie územia bol vznik prírodného kúpaliska Lido. Jeho začiatky siahajú do 20. rokov 20. storočia, keď sa na petržalskom brehu vytvorila organizovaná rekreačná zóna. Najskôr išlo o jednoduchú pláž a drevené zariadenia, neskôr pribudli bazény, prezliekacie kabíny, reštauračné služby aj športoviská.
Lido sa rýchlo stalo jedným z najobľúbenejších miest Bratislavčanov. V časoch, keď klimatizácia ani moderné kúpaliská neexistovali, predstavovalo hlavné letné centrum oddychu mesta. Na kúpalisko dokonca premávali špeciálne lode z centra Bratislavy. Ľudia sa často nechávali unášať prúdom Dunaja od Starého mosta smerom k pláži.
Medzivojnové obdobie a rozvoj Petržalky
Po vzniku Československa v roku 1918 sa Petržalka stala strategicky významným územím. V auguste 1919 ju československé jednotky obsadili a následne bola pričlenená k novému štátu ako predmostie Bratislavy. V tom období sa obec rýchlo rozrastala a z pohraničnej dediny sa stávala mestská štvrť.
Práve v medzivojnovom období zažívalo Lido najväčšiu slávu. Na dobových fotografiách vidno tisíce návštevníkov, športové podujatia, plavecké súťaže aj spoločenské akcie. Územie dnešného Nového Lida bolo vtedy jedným z hlavných rekreačných centier mesta.
Druhá svetová vojna
Významnou historickou etapou boli roky 1938 až 1945. Po Mníchovskej dohode bola Petržalka pripojená k nacistickému Nemecku a Starý most sa stal hraničným mostom medzi Slovenským štátom a Treťou ríšou. Celé územie Lida sa ocitlo na nemeckej strane hranice.
Počas vojny bola časť dunajského nábrežia a priemyselných oblastí v okolí terčom bombardovania. Samotné kúpalisko utrpelo škody a jeho pôvodná podoba sa už po vojne nikdy úplne neobnovila.
Povojnové roky a postupný úpadok
Po roku 1945 bolo Lido opäť otvorené a ešte niekoľko desaťročí fungovalo ako obľúbené mestské kúpalisko. V 50. a 60. rokoch sem chodili celé generácie Bratislavčanov. Voda v Dunaji bola stále využívaná na kúpanie a areál si zachoval rekreačný charakter.
Postupne však začali pribúdať problémy. Zhoršovala sa kvalita vody, menili sa hygienické normy a mesto budovalo nové kúpaliská. V 70. a najmä 80. rokoch význam Lida postupne klesal. Areál napokon zanikol a po jeho stavbách zostalo len minimum stôp.
Výstavba mostov a dopravných koridorov
Veľký zásah do územia priniesla výstavba dopravnej infraštruktúry. Starý most, pôvodne Most Františka Jozefa, bol dlhé desaťročia hlavnou spojnicou medzi mestom a Petržalkou. V jeho okolí sa sústreďoval život celej lokality.
Na východnej strane územia vznikol v rokoch 2003 až 2005 Most Apollo, pomenovaný podľa bývalej rafinérie Apollo na opačnom brehu Dunaja. Jeho výstavba definitívne zmenila panorámu tejto časti mesta.
Súčasne vznikla Einsteinova ulica ako hlavná mestská komunikácia, ktorá oddelila nábrežné územie od zvyšku Petržalky a vytvorila dnešné hranice rozvojovej lokality.
Od zanedbaného priestoru k Novému Lidu
Po zániku kúpaliska zostával priestor desaťročia prevažne nevyužitý. Nachádzali sa tu lúky, náletová zeleň, športové plochy a neformálne rekreačné priestory. Napriek polohe priamo oproti historickému centru Bratislavy išlo o jedno z najväčších nezastavaných území v širšom centre mesta.
Projekt Nové Lido počíta s vytvorením novej nábrežnej štvrte, verejných priestorov a obnovením vzťahu Bratislavy k pravému brehu Dunaja.
Napoleonský pomník francúzskych vojakov
Menej známou historickou vrstvou územia je napoleonský pomník francúzskych vojakov. Počas napoleonských vojen v roku 1809 sa v okolí Petržalky a Bratislavy odohrali boje medzi francúzskou armádou a rakúskymi vojskami. Na petržalskom brehu Dunaja bol neskôr postavený pomník padlým francúzskym vojakom.
Podľa historických prameňov sa nachádzal v priestore dnešného Lida, pravdepodobne medzi Starým mostom a bývalým kúpaliskom. Presná poloha sa však v priebehu času stratila a pomník sa dnes v teréne už nenachádza.
Chudobná štvrť Elýzium
Súčasťou územia bolo aj tzv. Elýzium. Nachádzalo sa medzi Starým mostom a Lidom a tvorili ho jednoduché domy najchudobnejších obyvateľov Petržalky. Išlo o nízko položené územie pravidelne ohrozované povodňami Dunaja.
Názov „Elýzium“ bol podľa historikov ironickým odkazom na bájne miesto blaženosti, keďže životné podmienky tu boli veľmi skromné. Táto štvrť postupne zanikla počas urbanistických premien 20. storočia.
Historická pamäť územia
Priamo v území budúceho Nového Lida sa dnes prakticky nenachádzajú významné historické budovy. Väčšina pôvodných objektov bola zbúraná alebo zanikla. Historickú hodnotu má skôr samotné miesto a jeho vrstvy, pôvodné dunajské nábrežie, lokalita legendárneho Lida, niekdajšie Elýzium či historické väzby na Starý most.
Práve historická pamäť územia patrí medzi jeho najcennejšie hodnoty. Nové Lido tak nepredstavuje iba nový development, ale aj pokračovanie príbehu miesta, ktoré bolo desaťročia prirodzenou súčasťou života Bratislavy a jej vzťahu k Dunaju.
