Narodil si sa v Portugalsku, potom si žil v Paríži a dnes študuješ a pracuješ v Bratislave. Čo ťa viedlo k tomuto putovaniu?
Narodil som sa v Brage, v treťom najväčšom portugalskom meste, kde som aj vyrástol. Po ukončení strednej školy som chcel som ísť študovať medicínu do Paríža, kam ma aj prijali a žil som tu štyri roky. Kvôli špecifickému systému sa mi však nepodarilo postúpiť do druhého ročníka, tak som začal hľadať možnosti, ako pokračovať v štúdiu, ktoré ma baví. Vysvitlo, že Bratislava je jedno z mála miest, kde mi to vedeli umožniť.
Takže v Bratislave žiješ kvôli štúdiu medicíny?
Áno, žijem tu od roku 2016, keď som úspešne zložil prijímacie skúšky a začal štúdium. V budúcnosti by som chcel byť neurochirurgom.
Aké boli tvoje prvé dojmy po príchode do Bratislavy?
Ako prvú som si všimol špecifickosť jazyka. Ešte nikdy predtým som nebol v slovanskej krajine, nemal som možnosť počuť váš jazyk, a veľmi ma prekvapil. Napriek tomu, že jazyky učím, som s ním mal spočiatku problém a nedarilo sa mi dorozumieť sa najmä s ľuďmi, ktorí buď po anglicky nevedeli, alebo so mnou odmietali hovoriť.
Chýba ti tu niečo?
Bratislava je krásna, ale nie je veľmi prispôsobená cudzincom. Veľmi mi tu chýba možnosť kultúrneho vyžitia. Divadelné predstavenia, rôzne vystúpenia či opery sú výlučne po slovensky, prípadne so slovenskými titulkami. Pri múzeách a galériách ma zas prekvapilo, že aj od študentov vyžadujú vstupné. V Paríži som mal väčšinou vstupy úplne zdarma.
Ak by si Bratislavu porovnal s tvojim rodiskom a mestami, v ktorých si pôsobil doteraz, aké má výhody a nevýhody?
Výhoda Bratislavy je určite to, že všetko je v nej blízko. Bývam v Petržalke a nemám pocit, že by mi niečo chýbalo, že by bolo niečo ťažko dostupné. Paríž aj Braga sú medzinárodné metropoly, v Brage je prestížna univerzita, v ktorej študujú ľudia z celého sveta. Multikulturalizmus je tam úplne bežný, každý deň vidíte stovky cudzincov. Nehovoriac o Paríži, medzinárodnej metropole a mojom najobľúbenejšom meste na svete. Bratislave medzinárodný rozmer stále chýba a podľa toho sa správajú aj domáci. Nie sú zvyknutí na to, že na nich niekto prehovorí po anglicky.
Aké je byť cudzincom v Bratislave? Cítiš sa vítaný?
Na začiatku som sa tak necítil, najmä pre jazykovú bariéru, ktorú mi ľudia dávali pociťovať na každom kroku. Pokiaľ som chcel s predavačkou komunikovať po anglicky, bola nepríjemná a neochotná. Stávalo sa mi to pomerne často, aj preto som sa snažil čo najrýchlejšie naučiť základy slovenčiny. Odvtedy je to lepšie. Stále mi však raz za čas niekto pripomenie, že som cudzinec a nepatrím sem.
Akým výzvam si musel čeliť na začiatku, keď si tu začínal, a akým výzvam čelíš dnes, keď si už „zabehnutý“?
Spočiatku to bola najmä tá jazyková bariéra a neochota niektorých ľudí so mnou komunikovať len preto, že som cudzinec. Čo sa však deje stále a s čím nemám problém len ja, ale veľa cudzincov v Bratislave, je nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Je pre nás veľmi ťažké nájsť lekára, ktorý by bol ochotný nás vyšetriť. Po troch rokoch už našťastie mám jedného, ku ktorému chodím a ktorý ma vezme bez problémov, ale pokiaľ neordinuje, je to problematické. Minule sa mi stalo, že som sa vyhádzal a potreboval som vyšetrenie. Čakal som v čakárni tri hodiny, viackrát som sa snažil k lekárovi dostať, no vždy ma odmietol. Dokonca som volal môjmu známemu, nech ho skúsi presvedčiť, ale neúspešne. Musel som počkať, kým mu skončí služba a príde iný doktor, a až uňho sa mi dostalo lekárskej starostlivosti. Inokedy som musel za vyšetrenie zaplatiť 25 eur napriek tomu, že som poistený. Jednoducho mi neuznali doklad o zdravotnom poistení. Zo skúseností ostatných cudzincov viem, že toto je pre nás v Bratislave veľký problém.
Vnímaš teda Bratislavu ako nie veľmi otvorenú voči cudzincom?
Najmä na mladých ľuďoch je vidieť, že sa snažia cudzincov vítať a pomáhať im. Ako som však spomínal v úvode, mnohí – najmä starší – obyvatelia Bratislavy nemajú cudzincov radi a dávajú to jasne najavo. Minule som kráčal po ulici a oproti mne išiel pán, ktorý do mňa z ničoho nič zámerne narazil ramenom. Viem aj o prípade, keď cudzinca nepustili do jedného z Bratislavských klubov pre farbu pleti.
Ktoré sú tvoje obľúbené miesta v Bratislave?
Najradšej mám nábrežie a promenádu pri Dunaji, od Eurovea po Most SNP. Je naozaj skvelé, že je tu Dunaj a pri ňom priestory, kde ľudia môžu tráviť čas. Najmä v lete sa sem rád chodím prechádzať či posedieť so známymi. Ďalej sa mi veľmi páči Hviezdoslavovo námestie a celé Korzo až po Most SNP. Trochu ma sklamalo Hlavné námestie, teraz sú tam síce Vianočné trhy, ale väčšinou je tam prázdno. Videl som historické fotografie, ako vyzeralo kedysi – stromy, lavičky, čulý ruch – a myslím si, že ten priestor má veľký potenciál.
Ako sa ti tu cestuje?
Veľmi oceňujem cyklistickú infraštruktúru a možnosti dopravy bicyklom nielen po meste, ale aj v okolí. Najmä z Petržalskej strany sa rád chodím bicyklovať do lesov pri Dunaji. Na bicykli sa cítim bezpečne a oceňujem, že sa v ním v Bratislave dostanem prakticky všade.
Považuješ Bratislavu za svoj domov?
Áno. Napriek všetkému sa tu cítim dobre. Bratislava nie je veľké mesto, ale je „dostatočné“. Spoznal som nových ľudí a mám tu všetko, čo potrebujem. Som rád, že som tu dostal príležitosť študovať, čo ma baví.
