Už viac ako polstoročie existujú plány, ktoré hovorili o výstavbe rýchlodráhy v hlavnom meste. Takéto označenie mal projekt metra v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Metro v Bratislave sa aj skutočne začalo viackrát stavať, no napokon z neho zostali len návrhy na papieri. Peter Martinko, ktorý donedávna sprevádzal verejnosť po základoch mestskej podzemnej dopravy, hovorí o začiatkoch, ale aj o konci nezrealizovaného bratislavského metra a možnej budúcnosti tohto spôsobu hromadnej dopravy v Bratislave.
Do ktorého roku siahajú počiatky metra v našom meste?
Prvé návrhy pre tento druh dopravy pre Bratislavu boli na papieroch projektantov už v roku 1972, avšak k realizácii prišlo až o desať rokov neskôr. V roku 1983 sa začalo s výstavbou takzvanej dočasnej povrchovej trasy rýchlodráhy, ktorá bola koncipovaná ako povrchová s jednou stanicou v Petržalke a dvoma stanicami na ľavom brehu Dunaja.
Kadiaľ mala viesť dnes už historická trasa metra?
Koncept z roku 1983 vychádzal z návrhu 2,5-kilometrovej trate, ktorá viedla zo stanice Petržalka Centrum, estakádou prechádzala na Starý most cez rieku a následne by cestujúcich metro zviezlo po bývalom železničnom násype do stanice Martanovičova s konečnou stanicou Mlynské Nivy. Toto však bola stále len dočasná trasa, ktorá mala byť po uvedení definitívnej trate metra vedenej pod Dunajom zrušená. Jej výstavbu zastavili vysoké finančné náklady, ktoré začali byť problematické krátko po začatí stavebných prác, keďže išlo o dočasný úsek.
Čo nasledovalo po neúspešnom projekte z roku 1983?
Prišla silnejšia iniciatíva pre výstavbu definitívnej trasy. Ľudia mali možnosť vidieť aj mapy s navrhovanými trasami a harmonogram dostavby. To znamená, že opätovný pokus o metro prichádza v roku 1988. Vtedy mala Petržalka viac ako 100-tisíc obyvateľov a metro malo byť nosným systémom MHD. Plánovaná 2,5-kilometrová trať z prvého pokusu výstavby sa zmenila na bezmála deväť kilometrov dlhý úsek. Mal spojiť sídlisko Petržalka a Hlavnú stanicu ČSD s deviatimi stanicami: Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná a Hlavná stanica ČSD.
Kedy sa teda mali Bratislavčania začať voziť metrom?
Podľa plánu mal byť celý riešený úsek uvedený do prevádzky rokoch 2000 až 2005. Ešte pred koncom 90. rokov mal byť uvedený do prevádzky úsek I. B Lúky Juh – Dunaj, v dĺžke bezmála 6 km. Aby som spomenul aj trasu II.B Dunaj – Hlavná stanica ČSD, tak tá mala byť otváraná v roku 2005. Celkový rozpočet na spomínaný deväťkilometrový úsek bol 12 miliárd Kčs. V štátnom rozpočte Česko-slovenskej federatívnej republiky bola na prvý prevádzkový úsek metra v Bratislave od stanice Lúky Juh po stanicu Dunaj vyčlenená suma 5 miliárd Kčs.
Prečo sa teda upustilo od výstavby, keď projekt disponoval takým vysokým rozpočtom?
Zmena politického režimu v roku 1989 obrátila vízie rozvoja hlavného mesta. Radnica začala hľadať vhodnejší typ metra, ktorý by lepšie vyhovoval bratislavským podmienkam. Nasledovala súťaž pre výstavbu ľahkého metra. Víťazom sa stala spoločnosť Matra Transport, dnes známa ako Siemens. Pôvodná koncepcia z konca 80. rokov sa v Petržalke z podpovrchového riešenia upravila na estakádne vedenie trasy metra a celková dĺžka plánovanej siete sa skrátila na 32 kilometrov. Všetko to stroskotalo na snahe vybudovať nosný systém na báze metra, ktorý bol finančne nerealizovateľný len z rozpočtu mesta. Do pohody tu nepridal ani postoj striedajúcich sa vládnych kabinetov Slovenskej republiky. Nikto nebol ochotný poskytnúť záruky na tento projekt, a mesto sa v roku 2003 rozhodlo ukončiť snahu o výstavbu.
Ak by sme sa vydali po stopách tejto histórie, našli by sme ešte nejaké pozostatky metra?
V minulosti by to možné bolo, dnes sa už na historické exkurzie chodiť neoplatí, pretože už nenájdete takmer nič. Úpadnicová štôlňa s dĺžkou 70 metrov sa nachádzala na Pribinovej ulici a bola zasypaná pri výstavbe nákupného centra Eurovea. Z dôvodu výstavby II. etapy električkovej trate do Petržalky, ktorá kopíruje koridor plánovanej trasy metra, zanikli donedávna viditeľné stopy z jeho výstavby. Boli to stavebná jama stanice Lúky Sever, traťové tunely v Janíkovom dvore či geologické vrty pre identifikáciu podložia. Zachovala sa jedine šachta pre inžiniersko-geologický prieskum hlboká 25 metrov v blízkosti Starého mosta, ktorá je však neprístupná a prekrytá betónovou doskou.
Dočká sa podľa vás Bratislava tretieho pokusu o výstavbu metra?
Toto je veľmi ťažké predpovedať, pretože v súčasnosti nie je badať ani len náznak politickej angažovanosti zo strany štátu, ktorý by mal takýto projekt podporiť. Bohužiaľ, zastavenie výstavby patrí medzi negatívne rozhodnutia, ktoré mesto vo svojej dopravnej histórii spravilo. Dnes mohol fungovať aspoň prvý úsek, na ktorý sa v týchto rokoch mohlo nadväzovať ďalšou výstavbou.
Ako vnímate súčasnú situáciu MHD v meste?
Vidím to tak, že stratégia je v súčasnosti jasná, s metrom sa určite nepočíta. Počet obyvateľov neustále stúpa a to nielen v Bratislave. Preto som si takmer istý, že téma metra sa do hlavného mesta vráti. Dopravná situácia sa zhoršuje, bude to jediné riešenie. Kedy to však príde, to neviem, predpokladám, že do 10 až 15 rokov.
