Za poslednú dekádu sme si v Bratislave museli zvyknúť na rastúce teploty, ktoré najmä v letných mesiacoch výrazne vplývajú na kvalitu života v meste. V porovnaní s vidieckou krajinou môžu byť teploty v mestách vyššie o viac ako päť stupňov. Je to kvôli tzv. tepelným ostrovom, na ktoré sa špecializuje Mgr. Juraj Holec, PhD., vedecko-technický pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu. V rozhovore vysvetľuje, čo to tepelný ostrov je, a kde v Bratislave sa jeho efekt prejavuje najviac.
Špecializujete sa na problematiku tepelných ostrovov. Čo je to tepelný ostrov a kde sa s ním môžeme stretnúť?
Mestský ostrov tepla je fenomén vyskytujúci sa v mestskom prostredí, kde teplota vzduchu, ale aj teplota povrchov a teplota pod povrchom je vyššia oproti okolitej vidieckej krajine. Preto sa aj ujal názov „ostrov“. Jedná sa akoby o ostrov vyššej teploty v okolitom mori chladnejšej teploty. Vyskytuje sa v zastavaných oblastiach a v zásade platí, že čím väčšie je mesto, tým je výraznejší. V mestách s niekoľkými desiatkami tisíc obyvateľov je maximálny rozdiel teploty vzduchu oproti okoliu obvykle jeden až tri stupne Celzia, v státisícových mestách dva až päť stupňov, vo veľkých miliónových mestách to môže byť aj viac ako sedem stupňov Celzia. Samozrejme, tento rozdiel nie je permanentný, najviac sa prejavuje pri slnečnom počasí a slabom vetre vo večerných a nočných hodinách.
Aké faktory najviac prispievajú k vzniku tepelných ostrovov v mestách?
Príčiny prehrievania miest sú spájané najmä s vyššou absorpciou slnečného žiarenia vďaka viacnásobnému odrazu a pohlcovaniu žiarenia stenami budov a vertikálnych povrchov v meste. Ďalej súvisia so zadržiavaním infračerveného žiarenia v uzavretých uliciach a rozhorúčenými dláždenými a umelými povrchmi v meste. K týmto príčinám prispieva aj produkcia tepla z dopravy, výrobných procesov či vykurovania. Okrem toho voda v meste obvykle nie je zadržiavaná, stečie do kanalizácie a nemôže ochladzovať územie výparom ako v prírodnom prostredí.
Majú tieto javy dopad na zdravie obyvateľstva alebo kvalitu života?
Negatívny dopad na kvalitu života a zdravie sa prejavuje najmä počas letných mesiacov. V kombinácii s globálnym fenoménom zmeny klímy, kedy sú letá teplejšie, sa čoraz častejšie vyskytujú vlny horúčav a teplotné extrémy. Mestské ostrovy tepla potom ešte umocnia tepelný diskomfort, a to najmä v popoludňajších a nočných hodinách, kedy majú najvýraznejší prejav. Počas poludňajších a popoludňajších hodín zhoršujú tepelný komfort obyvateľstva vysoké teploty povrchov – napríklad parkovísk, alebo iných veľkých asfaltových plôch.
Ako je na tom Bratislava v porovnaní s inými mestami, čo sa týka tepelných ostrovov?
V rámci Slovenska má Bratislava ako najväčšie mesto najvýraznejšie prejavy mestského tepelného ostrova. Podľa našich výskumov môže efekt dosahovať za ideálnych podmienok vo večerných hodinách až okolo šesť stupňov Celzia. V tomto smere sme porovnateľní s inými stredoeurópskymi mestami podobnej veľkosti, ako je napr. Brno alebo Krakov.
V ktorých lokalitách v rámci Bratislavy sa efekt tepelných ostrovov prejavuje najviac, a kde naopak najmenej?
V hlavnom meste je mestský tepelný ostrov najvýraznejší v priestore medzi historickým jadrom mesta smerom na východ do priľahlých častí Nového Mesta a Ružinova. Najmenej výrazný je v kopcovitých častiach mesta s prevažujúcou nízkou zástavbou a na perifériách mesta s charakterom skôr vidieckej zástavby. Okrem toho má Bratislava výhodu svojej geografickej polohy na styku Malých Karpát a Dunaja, kde sú najchladnejšie územia, akési ostrovy chladu.
Ktoré faktory najviac prispievajú k vzniku tepelných ostrovov v Bratislave?
Ako som spomínal, je to najmä koncentrovaná zástavba s prevažne umelými, nepriepustnými povrchmi. Do klímy Bratislavy vstupujú aj ďalšie fenomény súvisiace s jej geografickou polohou a reliéfom Malých Karpát, a to jednak takzvané teplé svahové zóny, kde na južných, juhozápadných a juhovýchodných svahoch Malých Karpát sú vyššie nočné teploty, na druhej strane v dolinových polohách – najvýraznejšie asi pozdĺž potoka Vydrica – sa vo večerných a nočných hodinách hromadí studený vzduch. Mesto je vďaka svojej polohe pomerne veterné, čo môže zas zmierňovať efekt tepelného ostrova.
Máte k dispozícii dáta, ktoré ukazujú vývoj tepelných ostrovov v našom meste za posledných desať rokov? Čo tieto údaje ukazujú?
Pred niekoľkými rokmi sme napísali vedecký článok, kde sme pomocou modelu určeného na modelovanie klímy mesta skúmali zmeny medzi rokmi 1998 a 2016. Za tento čas Bratislava prešla dynamickými zmenami – pribudlo viacero nových zastavaných areálov – či už je to bytová zástavba, nákupné centrá, alebo cesty. Podľa modelov sa na niektorých zastavaných miestach zvýšila teplota vzduchu počas jasných letných dní vo večerných hodinách aj o viac ako jeden stupeň. Lokálne to môže byť ešte viac, avšak, aby sme to vedeli detailnejšie opísať, muselo by prebiehať meranie na jednom mieste pred, počas a po výstavbe v danej lokalite.
Aké opatrenia môže mesto prijať na zmiernenie efektu tepelných ostrovov?
Sú to riešenia založené na modro-zelenej architektúre, teda použití napr. vegetačných striech, fasád, vodných prvkov v architektúre, nahrádzanie nepriepustných povrchov polopriepustnými (napr. na parkoviskách) alebo priepustnými, výsadba nových stromov, parkov a podobne.
V Bratislave môžu v budúcnosti vzniknúť viaceré parky. Okrem Nového Lida aj na Pasienkoch a starom letisku vo Vajnoroch. Akú úlohu hrá mestská zeleň v znižovaní efektu tepelného ostrova? Je jej aktuálny stav v Bratislave dostatočný?
Veľmi dôležitú. Stromy dokážu nielen tieniť, ale aj ochladzovať okolie vďaka evapotranspirácii – vyparovaniu vody späť do ovzdušia. Okrem toho ich tieniaci efekt pomáha aj vtedy, ak sa nachádzajú v blízkosti budov a steny budov nie sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Pomáhajú tak udržovať relatívne chladnejšiu teplotu vo vnútri budovy a šetriť napr. náklady na klimatizáciu. Veľký strom dokáže vypariť až 350 – 400 litrov vody za deň. To je podobný ochladzujúci efekt, ako keby boli pustené štyri klimatizačné jednotky po dobu 20 hodín. Bratislava má veľkú výhodu v podobe Malých Karpát a lužných lesov. Iné je to priamo v meste, tu sú ešte určite rezervy. Osobne ako obyvateľ Bratislavy vnímam, že sa v posledných rokoch vysadilo veľké množstvo stromov.
Je dôležité pri znižovaní efektu tepelného ostrova pristupovať k vysádzaniu stromov koncepčne s ohľadom na druhy stromov, ktoré túto úlohu plnia účinnejšie?
Je vhodné mať vopred pripravené podklady, na základe ktorých možno vytypovať zóny v meste, ktoré sú najproblematickejšie. Napríklad výskumom teploty vzduchu z terénnych meraní, či modelov. Zo satelitných snímok je zasa možné určiť teplotu povrchov a z nej vytypovať problémové miesta, ktoré sa v lete prehrievajú. Druhým dôležitým aspektom je samozrejme pohyb obyvateľstva a jeho aktivity. Adaptačné opatrenia majú najväčší význam tam, kde je vysoká koncentrácia obyvateľov. Nie som odborník na arboristiku, ale z pohľadu klimatológie viem povedať, že pri druhovej skladbe stromov treba dbať na prebiehajúcu zmenu klímy a sadiť dreviny, ktoré lepšie odolávajú vysokým teplotám a možným periódam sucha.
Existujú v Bratislave konkrétne príklady dobrej praxe pri zmierňovaní dopadov tepelných ostrovov? Ktoré lokality by ste vyzdvihli?
Nemám prehľad o všetkých opatreniach, no spomeniem napríklad vytvorenie parku v Karlovej Vsi pri križovatke Molecovej a Karloveskej, či vodozádržné opatrenia na Dlhých Dieloch v lokalite Kaskády. Niekedy aj malé opatrenia môžu prispieť k zlepšeniu komfortu počas vĺn horúčav.
Aký je predpokladaný vývoj intenzity tepelných ostrovov v Bratislave vzhľadom na klimatické zmeny?
Závisí to od toho, aká intenzívna bude výstavba v budúcich rokoch, ale aj toho, nakoľko sa budú aplikovať adaptačné a mitigačné opatrenia – teda opatrenia, ktoré majú za cieľ zmierniť dopady klimatických zmien. Ak by sa aj intenzita tepelného ostrova nezmenila, problémom je, že vzhľadom na klimatické zmeny narastú priemerné teploty a intenzity vĺn horúčav, a teda to bude vplývať negatívne na teplotný komfort obyvateľstva aj mimo miest, no o to viac v ich centrách.
Ako ovplyvňuje kvalitu života v meste blízkosť vody v kontexte horúčav a termoregulácie? Majú nábrežné oblasti ako napríklad Nové Lido výhodu v podobe chladnejšieho vzduchu pri Dunaji?
Vodné plochy sú významným prvkom, ktorý zmierňuje teplotný diskomfort počas vĺn horúčav, takže nábrežné oblasti pozdĺž Dunaja majú v tomto smere výhodu. Navyše vďaka nízkej drsnosti terénu v oblasti vodných plôch sú tieto miesta pomerne intenzívne prevetrávané. Treba ale povedať, že ochladzujúci efekt sa prejavuje najmä v blízkosti vodných plôch, so vzdialenosťou niekoľko sto metrov od nich slabne, najmä v husto zastavaných zónach.
Ktoré zahraničné mestá môžu byť pre Bratislavu inšpiráciou v riešení problematiky tepelných ostrovov?
Dobrým príkladom môže byť napríklad neďaleká Viedeň. Je to jedno z najzelenších miest Európy, má vlastný strategický plán zameraný na mestský tepelný ostrov, dbá sa tu na adaptačné a mitigačné opatrenia na zmenu klímy.
