Ekológia a udržateľnosť sa stali súčasťou všetkých oblastí života, vrátane developmentu a stavebníctva. Inžinieri a odborníci hľadajú inovatívne cesty, ako priniesť nové možnosti projektovania a výstavby, ktoré čo najmenej zaťažujú životné prostredie, a zároveň zachovať vysokú kvalitu. Environmentálnu stránku projektov hodnotia rôzne certifikačné autority a o získanie certifikátov sa snaží čoraz viac developerov. Pomáha im v tom Marek Kremeň, ESG konzultant a audítor medzinárodných certifikačných systémov budov.
Špecializujete sa na konzultácie v oblasti udržateľnosti a ekológie, špecificky pri certifikátoch ako BREEAM, LEED, WELL a EDGE. Prečo by sa developeri mali snažiť o ich získanie?
Certifikačné systémy sa stali štandardom a vstupenkou nehnuteľnosti na trh, kde sa udržateľnosť berie v dnešnej dobe ako povinná jazda. Mnohé spoločnosti majú tiež v korporátnych identitách jasne špecifikovaný nielen certifikačný systém, ale aj stupeň certifikácie, ktorý musí priestor alebo budova spĺňať. Na certifikáty sa pýtajú už aj banky. Ďalšou výhodou sú hodnotné dáta, ktoré certifikačné systémy poskytujú. Sú validované certifikačnými autoritami (tretia strana) a môžu byť zároveň použité aj pre ESG reporting developerov.
Kým pri kanceláriách je certifikácia už štandardom a začína sa riešiť uhlíková neutralita, pri bývaní a plánovaní celých štvrtí je to stále skôr výnimočné. Je možné stručne zhrnúť, ako je možné certifikácie získať a čo prinášajú projektu?
Certifikácie štvrtí sú komplexnejšie a náročnejšie na komunikáciu s dotknutými stranami. Oproti certifikáciám budov sú v Európe zatiaľ celkom ojedinelé. Napriek tomu máme prvú lastovičku certifikovanej štvrte v systéme BREEAM v stupni Excellent a jednu prebiehajúcu certifikáciu aj v Bratislave. Spôsob získania je rovnaký ako pri samostatných budovách a je postavený na plnení kritérií a získavaní kreditov. Výhodou certifikácie územia sú synergie a plánovanie nadväzností a vplyvov jednotlivých budov so zohľadnením udržateľných kategórií a optimalizácia v mierke územia. Ďalšou výhodou je následné samotné certifikovanie jednotlivých objektov, ktoré sa stáva jednoduchším a koncepčnejším. Vo výsledku tiež takto vieme získať kvalitnejší celok so zachovanou kontinuitou parametrov v mierke štvrte či mesta.
Ktoré atribúty sú kľúčové pri hodnotení udržateľnosti či ekologického aspektu projektov? Ide o zeleň, moderné technológie či nízku energetickú náročnosť?
Ide o holistický (celostný, pozn. red.) proces, ktorý sa venuje v rámci kategórií od výberu územia, dopravy, manažmentu počas projekcie a výstavby či prevádzky až po uhlíkovú neutralitu, spotreby energie či vody až po celý životný cyklus. Certifikačné systémy tiež z veľkej miery zastrešujú aj súčasné environmentálne politiky v oblasti klimatickej krízy a európskej taxonómie.
Ako sa certifikácia projektu konkrétne prejaví na živote ľudí, ktorí v ňom žijú, pracujú, alebo ho navštívia?
Kvalitnejším vnútorným prostredím, nižšími prevádzkovými nákladmi a emisiami, ale aj dlhším životným cyklom budov. Certifikačný systém WELL sa napríklad zaoberá výhradne užívateľom a jeho pohodou a zdravím. Ako jediný má tiež stanovené povinné merania parametrov kvality vnútorného prostredia od vzduchu, vody, osvetlenia až po akustiku a pod. Inými slovami, ak po výstavbe, resp. dokončení projektu tretia strana (tzv. WELL Performance Testing Agent) parametre nenameria, budova certifikát nezíska. Certifikačné systémy tiež pomáhajú pri komunikácii parametrov a tém s užívateľom.
Developer JTRE ohlásil v rámci svojho projektu Nové Lido zámer stanoviť nový ekologický štandard na Slovensku a vybudovať prvú uhlíkovo neutrálnu štvrť. Ako vnímate túto ambíciu?
Prišla práve včas a JTRE si ako developer uvedomuje, že takýto prístup neznamená len konkurenčnú výhodu. Tento prístup zároveň pripraví projekt pre plnenie vyžadovaných environmentálnych štandardov a v konečnom dôsledku poskytne viac najmä užívateľovi. S uhlíkovou neutralitou idú zároveň ruka v ruke aj nižšie prevádzkové náklady a väčšia odolnosť a sebestačnosť projektov. Je to tiež dôkaz toho, že JTRE ako developer aktívne aplikuje svoju ESG stratégiu a uvedomuje si spoločenskú a environmentálnu zodpovednosť.
Poznáte nejaké príklady zo zahraničia, keď sa podarilo vybudovať uhlíkovo neutrálny projekt a ktorými by sa mohlo Nové Lido inšpirovať?
Do pozornosti by som dal najväčší systém tepelných čerpadiel v Európe, ktorý sa nachádza vo Viedni v štvrti Simmering a zásobuje zhruba 56-tisíc domácností. Rakúšania majú nielen ambíciu kapacitu zdvojnásobiť do roku 2027, ale Viedeň ako taká sa zaviazala k uhlíkovej neutralite do roku 2040 primárne dekarbonizáciou diaľkového vykurovania. Toto je – alebo by mala byť – z môjho pohľadu veľká inšpirácia aj pre Bratislavu, kde je na centrálnom zásobovaní teplom závislá väčšina objektov, a to nie len rezidenčných. Veľkou inšpiráciou je tiež mesto Kodaň. V rámci Slovenskej rady pre zelené budovy, kde tiež aktívne pôsobím, každoročne organizujeme medzinárodnú konferenciu Green Building Summit. Tá sa práve zameriava na svetové trendy v udržateľnej architektúre a poskytuje množstvo inšpirácie.
Ako vnímate potenciál štvrte Nové Lido z hľadiska udržateľnosti, ekológie a vytvorenia kvalitného miesta pre život v súlade s princípmi ekológie a udržateľnosti?
Je to neuveriteľne veľká šanca a výzva budovať od začiatku. JTRE ju využilo a začína aplikovať princípy udržateľnosti cez nástroje akými sú aj certifikačné systémy. Aplikáciou integrovaného projektovania to navyše nemusí znamenať predraženú investíciu, ale naopak ekonomicko-ekologické riešenie s prvkami, aké si takáto trvalo udržateľná štvrť a jej užívatelia zaslúžia.
