BREEAM Communities je medzinárodná certifikácia zameraná na fázu prípravy a plánovania veľkých multifunkčných projektov, ktoré majú výrazný vplyv na rozvoj mesta. Takým je nepochybne aj Nové Lido, vďaka ktorému získa Bratislava dlhodobo plánované kompaktné centrum s prepojením oboch brehov Dunaja. Čo musí projekt splniť, aby získal prestížny certifikát, vysvetľuje Martin Stohl, sustainability manager developerskej spoločnosti JTRE.
Čo znamená pre projekt certifikácia BREEAM Communities International?
BREEAM Communities spadá do rodiny certifikácií, ktoré uviedla na trh a spravuje britská organizácia BRE. Ide o proces, ktorý prebieha súbežne s tvorbou daného územia, ideálne od počiatku. V jeho jadre sú analýzy a najmä komunikácia všetkých dotknutých účastníkov. Sledujú sa v ňom kritériá udržateľnosti nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj sociálnych a ekonomických vplyvov. Na rozdiel od známejších certifikácií pre budovy, BREEAM Communities komplexne rieši väčšie územie, kde výstavba prebieha, ako aj jeho napojenie na zvyšok mesta a okolitú komunitu, z čoho vyplýva aj názov. Ak by som mal stručne vyjadriť zmysel tejto certifikácie, ide o vynikajúcu pomôcku pri tvorbe kvalitného a udržateľného územia mesta, je to celistvý súbor kritérií, ktorý ide ďaleko nad rámec platnej legislatívy. Zároveň je pozoruhodné, do akej miery sa certifikácia BREEAM Communities prelína s programovou víziou mesta s názvom Bratislava 2030, ale aj s európskymi cieľmi dekarbonizácie a taxonómie.
Aké podmienky musí projekt splniť, aby získal tento certifikát?
Projekt by mal spĺňať minimálne tri požiadavky: mal by byť rozsahom a dôležitosťou významný pre dané územie a jeho obyvateľov, mal by byť multifunkčný a mal by byť v takom stupni, keď je ešte možné dotvárať a optimalizovať riešenie. Územie veľkosťou definované nie je, ale spravidla ide o súbor budov, alebo štvrť, ako urbanistický celok. Certifikácia má tri stupne. Prvým je analýza územia, jeho príležitostí, rizík, obmedzení a priorít. Hodnotí sa tu napríklad jestvujúca ekologická hodnota územia a biodiverzita, záplavové riziká, dostupné obnoviteľné zdroje energií, dopravné napojenie, ale aj potenciál pre rozvoj lokálnej ekonomiky, požiadavky susedov a budúcich užívateľov a benefity pre širšie okolie. Druhým stupňom je návrh konceptu riešenia a tretím detailné rozpracovanie.
Ktoré sú silné stránky Nového Lida, vďaka ktorým sa môže uchádzať o BREEAM Communities?
Vzhľadom na kritériá, ktoré som spomenul, Nové Lido je skutočne ideálnym kandidátom pre túto certifikáciu. V prvom rade ide o najvýznamnejšie doposiaľ nezastavané územie v širšom centre mesta, ktoré je mestom kategorizované ako brownfield. Bratislava má v porovnaní napríklad s Viedňou len štvrtinovú hustotu obyvateľov a cieľom je inteligentné zahusťovanie mesta pri zachovaní a zlepšovaní kvality prostredia. Presne tam je potenciál využitia takýchto brownfieldov. Ďalšou silnou stránkou je samotná poloha, ideálne napojenie na medzinárodnú cyklotrasu, hromadnú dopravu, pešia dostupnosť ku všetkým službám a do samotného centra. A pre mňa možno najosobnejšou prednosťou je poloha na Dunaji. Je to úžasný benefit územia na brehu najvýznamnejšieho európskeho toku, s výhľadom na Staré Mesto a máme ambíciu prinavrátiť Dunaj ľuďom, vrátane reminiscencií na pôvodné Lido v starom Prešporku.
Čo prispieva k udržateľnosti výstavby a budúcej prevádzky tejto nábrežnej štvrte?
Dôraz na využitie obnoviteľných zdrojov energií, optimalizáciu tvaru a orientácie budov, ale aj redukciu zabudovaného uhlíka prostredníctvom výberu ekologickejších materiálov a vyššieho štandardu pri výstavbe, to sú základné princípy, ktoré budeme zohľadňovať. Ale diskutujeme aj mnoho ďalších stratégií. V území budeme zachytávať dažďovú vodu a veľký dôraz bude kladený na minimalizáciu komunálneho odpadu dôslednou separáciou a využitím odpadu. Územie bude navýšené tak, aby parkovanie pre autá bolo možné umiestniť pod terénom bez nutnosti ekologicky náročného zakladania hlboko pod úrovňou spodnej vody. Zároveň to však znamená výzvu čo s náletovou zeleňou, ktorej značný podiel reprezentujú invazívne druhy. Pre tento účel máme v tíme najlepších odborníkov v oblasti ekológie, dendrológie, biodiverzity, mikroklímy a zelených striech. Zároveň máme ambíciu zásadným spôsobom zredukovať uhlíkovú stopu tejto štvrte.
Aké inovácie prinesie projekt?
Inovatívny je v zásade celý náš prístup. Zohľadňujeme oveľa širšie spektrum kritérií, ako je bežné a preverujeme aj neštandardné alternatívy, napríklad väčšie využitie dreva ako ekologického stavebného materiálu. Komunikujeme s odborníkmi a externými spoločnosťami o možnosti centrálnej výroby tepla a chladu v území a plánujeme využiť najnovšie smart technológie pre zber dát na efektívnu správu budov aj na komunikáciu používateľov v území.
Nové Lido leží v dotyku s prírodným prostredím. Ako nadviaže na Dunaj alebo Soví les?
Blízkosť Dunaja a chránených prírodných území prináša mnoho benefitov pre rekreáciu, oddych a krásne výhľady, ale je to zároveň aj zodpovednosť. Je nutné zohľadniť dôležité environmentálne faktory, ako je biokoridor pozdĺž rieky a ochrana spodných vôd. Územie Nového Lida po desaťročia nebolo začlenené do štruktúry mesta, a ako ukazujú naše odborné analýzy, usadili sa tu mnohé náletové invazívne druhy zelene. Rozvoj tohto územia má teda na jednej strane ambíciu zachovať a rešpektovať jestvujúci pravobrežný biokoridor popri rieke v prepojení od lužných lesov pri hranici s Rakúskom smerom na Soví les, zároveň prinavrátiť pôvodné druhy zelene a vytvoriť modernú udržateľnú štvrť, pripravenú na klimatické zmeny. V čase globálneho otepľovania má zeleň aj prítomnosť rieky významný prínos. Navyše, dunajská spodná voda je bezemisným obnoviteľným zdrojom pre potenciálne chladenie aj kúrenie využitím tepelných čerpadiel s uzatvoreným cyklom.
Aké sú vo svete trendy udržateľného súžitia mesta s riekou a budovania nábrežných štvrtí?
Rieka je vyznamným mestotvorným prvkom a máme celý rad dobrých aj zlých príkladov ich využitia. Dunaj v našej časti Európy bol široko rozvetvený a dochádzalo k pravidelným záplavám, preto už od čias Márie Terézie, ale najmä koncom 19. storočia bol Dunaj vo Viedni, Budapešti aj Prešporku výrazne zregulovaný. U nás k tomu prispel známy taliansky inžinier Lanfranconi. Nie všade táto regulácia dopadla dobre, napríklad v Budapešti odrezali prístup k rieke umiestnením cestných komunikácií pozdĺž oboch brehov rieky. V nám blízkej Viedni to nebolo oveľa lepšie.
Dnes však Viedeň často používame ako vzor. Čo sa tam zmenilo?
Odvtedy pristúpili k mnohým revitalizačným krokom k obnove prirodzeného charakteru rieky a zároveň jej prinavráteniu mestu a jej obyvateľom. Príkladom je rekreačný ostrov Donau Insel, ale aj viedenský park Lobau, ktorý je súčasťou Národného parku Donau-Auen. To bolo inšpiráciou aj pre iniciatívu Bratislavského dunajského parku. Zelený pás územia by mal pokračovať medzi protipovodňovou hrádzou a riekou aj pozdĺž územia Nového Lida, kde navyše v spolupráci s bratislavskými vodákmi vznikne rekreačná zóna s obnovením kedysi takej obľúbenej mestskej pláže a marínou – zálivom pre menšie rekreačné lode.
Ktorý projekt vo svete s týmto certifikátom považuješ za inšpiratívny aj pre Bratislavu?
Je len málo projektov, ktoré doposiaľ získali certifikát BREEAM Communities na úrovni Excellent a len jedniný v Európskej únii, ktorý ho získal na najvyššej úrovni Outstanding. Je ním projekt Tivoli Green City v belgickom Bruseli, ktorý je určite v mnohých smeroch inšpiráciou aj pre nás.
