Bratislava je opäť bližšie k novej modernej mestskej štvrti, ktorá naplno využije potenciál dnes zanedbaného a neprístupného územia na pravom brehu Dunaja. Lokalita je už dlhé roky určená na rozvoj a nedávno schválené zmeny a doplnky územného plánu definitívne umožnili začiatok prác na mestotvornom projekte Nové Lido z dielne developera JTRE. Územie medzi Starým a Prístavným mostom je posledným miestom, kde je možné zachovať prírodný breh Dunaja v urbanizovanej časti Bratislavy a zároveň rieku prepojiť so živou mestskou štvrťou. Vznikne tak príležitosť lepšie začleniť Dunaj do života Bratislavčanov a priblížiť sa európskym metropolám, ktoré žijú so svojou riekou naplno. O budúcej podobe projektu prezradil viac v rozhovore projektový manažér JTRE Ľuboš Kaštan.
Nové Lido má aktualizovaný územný plán a na pravom brehu Dunaja môže teda začať postupne vznikať nová mestská štvrť. Aké budú najbližšie kroky?
Pracujeme na urbanistických riešeniach a projektovej dokumentácii tak, aby sme boli pripravení v roku 2028 začať výstavbu prvej etapy. Prvá etapa rozvinie štruktúru objektov pozdĺž Jantárovej cesty. Aktuálne finalizujeme takzvané stavebné zámery pre prvú i ďalšiu etapu.
Koľko bytov, kancelárskych a verejných priestorov či verejných budov Nové Lido prinesie po ukončení výstavby?
Nové Lido prinesie živú a prepojenú mestskú štvrť, ktorá má ambíciu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a bude teda veľmi šetrná k životnému prostrediu. Bývať, pracovať, nakupovať či využívať rozličné služby bude v Novom Lide jedinečným zážitkom. Všetko podčiarknu veľkorysé zelené verejné priestory, sadové úpravy, zrevitalizované nábrežie a športové zóny. Električka v území zabezpečí dobré dopravné prepojenie na Petržalku, Staré Mesto a Ružinov. Vo finále tu bude obývaných približne 4 800 bytov. Bratislavčania budú môcť v Petržalke konečne aj pracovať, nie len prespávať a to na ploche viac než 200-tisíc štvorcových metrov. Nové Lido prinesie do pracovne poddimenzovanej Petržalky cca 20 000 pracovných príležitostí. Princíp 15 minútového mesta podporí vyše 50 000 štvorcových metrov občianskej vybavenosti v podobe služieb, gastorprevádzok, športových zón a priestory pre kultúru. V tomto atraktívnom území máme tiež ambíciu vybudovať multifunkčné kultúrno-športové centrum nadmestského významu. Naším cieľom je vhodnou kombináciou funkcií vytvoriť mesto krátkych vzdialeností, kde sa bude príjemne žiť i pracovať. Veríme, že Nové Lido bude vďaka spojeniu s riekou atraktívne aj pre turistov a posunie nielen Bratislavu, ale aj celý región smerom k vyspelým európskym metropolám.
Kedy môže verejnosť očakávať prvé zmeny na území Nového Lida?
Začneme už čoskoro a to sprístupnením Nového Lida pre verejnosť veľmi atraktívnym spôsobom.Medzi hrádzou a Dunajom zrevitalizujeme nábrežný park. Verejnosti má byť sprístupnený už v lete 2026. JTRE a Nové Lido sa zaviazali prispieť na jeho vznik sumou takmer takmer 800 000 eur. Veríme, že práve takáto verejnoprospešná aktivita, ktorá v území vznikne ako prvá, prispeje k budovaniu pozitívneho vzťahu obyvateľov Bratislavy k tomu výnimočnému územiu.
Na koľko fáz bude rozdelená výstavba a kedy počítate s jej dokončením?
Výstavba bude rozdelená predbežne na 6 a viac etáp. Kompletné dokončenie projektu predpokladáme v rokoch 2040 až 2050. Prvou etapou nadviažeme na električkovú os do Petržalky pozdĺž Jantárovej cesty. Následne budeme rozvíjať ucelené bloky pozdĺž Einsteinovej a smerom dovnútra územia. Vhodnou etapizáciou chceme minimalizovať budúce negatívne dopady na obyvateľov, ktorí sa budú do Nového Lida sťahovať za bývaním a prácou v prvých etapách.
Čo sa dnes nachádza na území, kde má projekt vyrásť?
Dnes ide o nevyužívané územie s nekoordinovanými aktivitami, ktoré vzájomne nesúvisia. Lokalita v centre hlavného mesta má veľký potenciál, ktorý ale Bratislavčania nevyužívajú. Väčšina z nás chodí iba okolo. Mnohé areály, najmä v jeho západnej časti pri Starom moste, už boli zrušené a územie je po nich zdevastované. Nachádza sa tu napríklad zberný dvor, zariadenia súkromných subjektov, čerpacia stanica, autoservis či mestská odťahová služba. Ako developer sme sa rozhodli v posledných rokoch dať nevyužívanému územiu až do začatia výstavby pozitívny zmysel. Naše aktivity do územia priniesli komunitnú záhradu, kde si Bratislavčania môžu pestovať svoje plodiny a stretávať sa, ale aj stromovú škôlku, v ktorej pestujeme stromy pre naše budúce projekty a pre potreby samosprávy.
Verejnosť je na úbytok stromov a zelene v území citlivá. Viete dnes povedať ako bude vyzerať zeleň v území v budúcnosti?
Projekt počíta s vybudovaním rozsiahlych zelených plôch. Odstránime najmä invazívne, náletové dreviny, ktoré územiu poskytujú minimálnu hodnotu a ktoré nahradíme približne 1 200 novými kvalitnými domácimi stromami vhodnými do mestského prostredia v našich podmienkach. Nie všetky plochy, ktoré pôsobia na prvý pohľad ako zelené, sú pre mesto aj prospešné. Rozumieme samozrejme tomu, že dostatok kvalitnej zelene nielen prispeje k čistejšiemu ovzdušiu a príjemnejšej mikroklíme, ale predstavuje jeden z kľúčov k úspechu Nového Lida. Naše priority a hodnoty definuje aj to, že zelený nábrežný park, o ktorom som už hovoril, zostáva samozrejme nielen zachovaný, ale bude revitalizovaný a bude sprístupnený verejnosti už čoskoro.
Čo čaká vodácky klub Dunajčík, zostanú vodáci v území?
Lodenice sa pri transformácii územia vôbec nedotýkame. Vodáci majú podpísané memorandum s hlavným mestom, kde je definované, že v území ostávajú. Umožnili to práve schválené zmeny a doplnky územného plánu a aj vďaka nim môžu vodáci svoju lodenicu a jej okolie v budúcnosti rozvíjať.
Čo výstavba tohto projektu prinesie mestu? Počas schvaľovacieho procesu sa veľa hovorilo o tom, že Bratislava získa napríklad nájomné bývanie. Kedy by mohlo byť dostupné?
Celková investícia iba do infraštruktúry a nájomných bytov dosiahne približne 150 miliónov eur. V rámci našich záväzkov postupne odovzdáme mestu 71 nájomných bytov. Odovzdávať ich budeme priebežne podľa harmonogramu výstavby. Prvé byty by mohli byť k dispozícii mestu už v roku 2030. Okrem toho bude bratislavské nábrežie bohatšie o nové verejné priestory, verejné športoviská a priestory pre kultúru.
Aké benefity prinesie Nové Lido Bratislavčanom, ktorí tu nebudú bývať ani pracovať?
Výrazným benefitom bude z hľadiska urbanizmu rozšírenie mestského centra na pravý breh Dunaja a prepojenie Petržalky s novým centrom mesta v tej najatraktívnejšej polohe oproti Eurovea City. Okrem kvalitných zelených verejných priestorov by mala v Novom Lide vzniknúť už spomínaná multifunkčná kultúrno-spoločenská hala či športový areál pod estakádou Jantárovej cesty. Zaujímavým prínosom pre rozvoj Bratislavy bude určite aj plánovaný peší most cez Dunaj. Za málo doceňovaný prínos považujem aj zvýšenie počtu pracovných miest priamo v Petržalke. Podľa mňa fakt, že veľká časť Bratislavčanov nebude musieť cestovať do práce cez bratislavské mosty, výrazne odľahčí dopravu v rámci mesta. Nové Lido zároveň svojou snahou o uhlíkovú neutralitu posunie Bratislavu do kategórie miest, kde rastú projekty, ktorými sa dá pýšiť vo svetovom meradle.
Výstavba novej štvrte so sebou prináša poplatok za rozvoj, ktorý získava samospráva. Koľko získa Bratislava, a na čo všetko budú tieto financie použité?
Zo zákona uhradíme približne 20,3 milióna eur. V zmysle pravidiel jeho využívania, poplatok za rozvoj má byť použitý v lokalite, v ktorej vznikol. Mal by byť využitý napríklad na realizáciu zelene v centrálnom parku, vybudovanie pešej lávky ponad Einsteinovu ulicu, na vybudovanie základnej školy a iné verejnoprospešné aktivity.
Veľkou témou aktualizácie územného plánu bolo zavedenie električky do územia. Kedy by sa mohla stať realitou?
Zavedenie električky je výlučne v kompetencii mesta Bratislava. V rámci bulváru v Novom Lide je vytvorená územná rezerva, kde môže byť električka umiestnená bez potreby rozsiahlych stavebných zásahov a zároveň je tomu prispôsobená celá infraštruktúra na jej trase.
V území sa uvažuje aj o významnej budove na námestí oproti Eurovea. Na čo by mala slúžiť?
Pôjde práve o spomínané multifunkčné kultúrno-športovo-spoločenské centrum nadmestského významu. Po dokončení má plniť funkciu ústredného prvku budúcej štvrte Nové Lido. Je strategicky situované priamo oproti novej budove SND. Centrum má byť obklopené multifunkčnou zástavbou a novovytvorenými verejnými priestormi, pričom jeho cieľom je fungovať ako spoločenská dominanta a hnacia sila mestského života v území. Má byť určené na usporadúvanie rôznorodých podujatí ako sú koncerty, športové zápasy, konferencie a výstavy, ako aj na komornejšie predstavenia a to vďaka dvom komplementárnym funkciám – multifunkčnej aréne a pridruženej menšej sále „divadelnému priestoru“. Rozptylovú funkciu zabezpečí námestie prepojené až na peší most, ktorý ho spojí s námestím M.R. Štefánika v Eurovea na druhom brehu.
Kedy môžeme očakávať dokončenie pešieho mosta?
Realizácia pešieho mosta samozrejme dáva zmysel vtedy keď bude mať most čo spájať – teda obývané Nové Lido s jeho náprotivkom, novým centrom mesta. Veríme, že most bude slúžiť ako lákadlo nielen pre Bratislavčanov, ale aj pre turistov. Neprepájame len Nové Lido s Eurovea City, ale najmä Petržalku s novým centrom mesta.
Projekt Nové Lido myslí aj na klimatické zmeny. Je známe, že štvrť má ambíciu byť klimaticky neutrálna. Ako konkrétne chcete tieto ciele napĺňať?
V spolupráci s množstvom odborníkov na udržateľnú architektúru a urbanizmus, obnoviteľné zdroje energie a zelené riešenia uvažujeme ako z Nového Lida urobiť prvú uhlíkovo neutrálnu štvrť na Slovensku. Počítame s využívaním geotermálnych vrtov, studní, solárnych panelov a energeticky efektívnych budov. Okrem toho kladieme dôraz na zelenú infraštruktúru, prirodzené tienenie stromami vhodnými do mestského prostredia a zadržiavanie a recykláciu dažďovej vody. Ako jeden z prvých krokov sme pristúpili k certifikácii BREEAM Communities, ktorá hovorí o tom ako je veľký development pripravovaný a následne realizovateľný ako udržateľný urbanizmus. Sleduje parametre ako urbánna kvalita a plánovanie, dopravu a mobilitu, energetickú efektívnosť a CO2, komunitu a sociálnu udržateľnosť, zeleň a biodiverzitu, vodu, odpad, hospodárenie so zdrojmi či vplyv na okolie. Je to veľmi komplexný súbor sledovania parametrov, ktoré následne zabezpečia, že v Novom Lide vznikne kvalitné a udržateľné mestské prostredie.
Názov projektu nadväzuje na tradíciu bývalej mestskej pláže Lido, ktorá sa nachádzala na tomto brehu. Plánujete túto pláž obnoviť?
V rámci zmien územného plánu boli pre obnovu kedysi obľúbenej mestskej pláže vytvorené predpoklady a vyčlenený priestor. Samotná realizácia však patrí do kompetencie štátu a ministerstva životného prostredia, ktoré rozhodnú, či k jej obnoveniu dôjde a ako by mala vyzerať.
Čo pre vás osobne znamená byť projektovým manažérom takéhoto projektu?
Po ukončení môjho pôsobenia v Eurovea City, kde som sa podieľal napríklad na výstavbe prvého slovenského mrakodrapu Eurovea Tower, je pre mňa presun na druhý breh Dunaja symbolickou výzvou s cieľom prepojiť živú a pulzujúcu štvrť Eurovea City s pravým brehom, ktorý zatiaľ nevyužíva svoj potenciál. Výzvou je pre mňa najmä komplexnosť transformácie územia na novú štvrť Nové Lido. Nie je to len o jednotlivých stavbách, ale o premyslenej tvorbe mesta so všetkými súvislosťami, tak aby sa v Novom Lide cítili dobre nielen jeho obyvatelia, ale všetci Bratislavčania i turisti. Nové Lido má byť atraktívnym a zároveň udržateľným novým centrom Bratislavy na jej pravom brehu. Preto na jeho premene spolupracuje veľa odborníkov zo Slovenska aj zo zahraničia. Koordinácia tak veľkého tímu ľudí a mnohých tém, ktoré je potrebné zohľadniť, sú výzvou pre každého projektového manažéra. Nepoznám na Slovensku ambicióznejší projekt ako je Nové Lido.
