Most Apollo začal písať svoju históriu oveľa skôr, ako v roku 2002, keď bol položený základný kameň. O jeho postavení uvažovali už po dokončení Prístavného mosta a v roku 1976 bola dokonca jeho výstavba zahrnutá do Smerného územného plánu mesta. Jeho pôvodná trasa bola vyhradená pre metro, ale z tejto myšlienky sa upustilo. V roku 1999 sa definitívne rozhodlo, že pôjde o cestný most, ktorý skvalitní dopravu a spojenie Petržalky s Ružinovom a Novým Mestom.
Znečistenie z čias 2. svetovej vojny
Mesto Bratislava následne poverilo svoju akciovú spoločnosť Metro Bratislava investorskou a organizačnou činnosťou. Generálnym projektantom bol Dopravoprojekt, ktorý vypracoval aj prvú štúdiu. Vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie vyhrala spoločnosť Pio Keramoprojekt z Trenčína. Zhotoviteľom bol Doprastav v združení s rakúskym MCE a hlavným projektantom mosta bol Miroslav Maťaščík s kolektívom. Od Európskej investičnej banky dostal staviteľ úver vo výške 45 miliónov eur na výstavbu mosta, zvyšnú polovicu zaplatili štát s mestom.
Ešte pred výstavbou museli vyriešiť kontamináciu pôdy spôsobenú bombardovaním rafinérie Apollo na sklonku 2. svetovej vojny. Geologický prieskum v roku 2002 nakoniec ukázal, ako veľmi je dané územie znečistené. Bratislavská spoločnosť Metro vtedy odčerpala približne 1 600 ton ropy, čo bol iba zlomok z celkového množstva, bolo to však dostačujúce na začiatok výstavby.
Práce sa začali takmer o rok neskôr
Základný kameň bol oficiálne položený 17. decembra 2002. Deň predtým bola podpísaná Zmluva o dielo na výstavbu a ukončenie stavby Most Košická. So stavbou začali o necelý rok neskôr, ako predpokladali. Bolo to 3. februára 2003, realizátor však sľúbil, že ho dokončí do roku 2005. V apríli toho roku však vedeli, že meškajú oproti pôvodnému harmonogramu. Dôvodom meškania bol hlavne časový sklz dodávateľskej dokumentácie. V tom čase boli z mosta postavené základy a drieky ôsmich pilierov na petržalskej strane Dunaja, a tiež boli zabetónované základy hlavného mostného objektu na druhej strane.
Pri výstavbe pilierov bol využitý umelo vytvorený ostrov, ktorého základ bol ponorený desať metrov pod hladinou Dunaja. Bola to náročná práca, keďže sa z jamy musela neustále odčerpávať presakujúca voda. Betonáž základu trvala približne 33 hodín a až potom sa mohol začať budovať samotný driek piliera. Piliere boli obložené žulou z Číny.
Podieľali sa aj susedia
Na ľavej strane Dunaja bola realizovaná montáž hlavného mostného objektu. Najprv rozmiestnili panely, uložili na ne montážne podpery, čím vznikla dočasná podperná konštrukcia. Na tú ukladali diely, ktoré zvárali. Vyrobené boli vo výrobných halách v susednom Česku a Maďarsku, odkiaľ ich doviezli ťažkotonážne návesy. Ich veľkosť bola limitovaná nosnosťou žeriavov, ktoré ju montovali, a tiež možnosťami dopravy.
Montážne podpery odstránili až vtedy, keď dokončili oblúky. Bolo to dané tým, že jedine kompletné oblúky môžu samostatne fungovať. Najťažšou časťou však bolo osadenie zárodkov oblúkov kvôli komplikovanému tvaru, a tiež osadenie posledného dielu oblúka pre teplotnú deformáciu mosta. Keď dokončili oblúky, osadili 66 lán.
Otáčanie mosta
Most Apollo sa vo svete preslávil najmä otočením konštrukcie hlavného mostného poľa, ktoré váži 5 200 ton. Otáčanie ponad hladinu Dunaja bolo naplánované na tri dni, práce však trvali až osem dní. Pri otáčaní pomohla stabilizácia hladiny rieky pomocou Vodného diela Gabčíkovo a tiež odstavenie lodnej dopravy. Pár dní predtým sa konal deň otvorených dverí, kde verejnosť oboznámili s postupom prác. Prišlo viac ako 15-tisíc ľudí.
Otáčanie sa začalo 17. septembra 2004 a bolo realizované pomocou žeriavov, lodí a súlodia. Most pomáhalo ťahať aj vojenské vozidlo z pravého brehu Dunaja. Samotné otáčanie mosta sa skladalo z troch fáz: nasunutie mosta na súlodie, otočenie na Dunaji a nasunutie mosta na pilier. Každá z nich mala podľa plánu trvať jeden deň. Už v prvý deň nastali komplikácie, keď sa začali deformovať klzné dráhy, po ktorých presúvali konštrukciu na súlodie. Zdržanie spôsobili aj rozdiely vo výškach koncov mosta, presun mosta zo súlodia na pilier, silný nárazový vietor či nízka hladina Dunaja. Po presunutí mosta práce pokračovali do júna nasledujúceho roka. K ukončeniu výstavby došlo po 31 mesiacoch, 3. augusta 2005.
Súboj o názov
V júni na moste prebehla statická i dynamická zaťažkávacia skúška, ktorej vyhovel a nič nebránilo tomu, aby bol piaty bratislavský most slávnostné otvorený 4. septembra 2005. Zaťaženie mosta simulovalo 20 nákladných áut, ktoré boli naložené štrkom, pričom každé z nich vážilo 25 ton. Celkové náklady na výstavbu dosiahli výšku 142,7 milióna eur.
Most počas stavby nazývali Most Košická, pretože sa nachádza v predĺžení Košickej ulice alebo jednoducho piaty most podľa poradia. Mesto vtedy ešte netušilo, že rok sa bude riešiť oficiálny názov. V hre boli aj pomenovania po slovenskom vynálezcovi Jozefovi Murgašovi, generálovi M. R. Štefánikovi či po pápežovi Jánovi Pavlovi II. Nakoniec zvíťazil názov po rafinérii Apollo, o ktorom rozhodli aj ľudia v oficiálnej ankete.
Celková dĺžka premostenia je 854 metrov vrátane estakád. Hlavný mostný objekt meria 517 metrov a má len dve podpery. Oceľový oblúk mosta je dlhý 231 metrov a vysoký 36 metrov. Most Apollo je unikátnou stavbou aj vďaka technológii montáže pomocou plávajúcich pontónov. Jeho konštrukcia nemá žiaden pravý uhol a dokonca ani na brehy Dunaja nesmeruje kolmo.
Kolobežky, inline i ohňostroj
Otvorenie mosta si nenechali ujsť desaťtisíce ľudí, ktorí prišli aj na celodenný program. Súčasťou bol 20-minútový ohňostroj či preteky na kolobežkách a inline korčuliach. V pondelok 5. septembra približne o 4:30 po ňom prešli prvé autá. Prvým vozidlom MHD bola linka č. 87 z petržalskej Dolnozemskej ulice.
Most je vo vnútri priechodný a cez oblúky sa dá dostať na vrchol, odkiaľ je pekný výhľad na nábrežie Bratislavy. Pod mostovkou sa nachádzajú technické priestory a tiež je tam umiestnené odkanalizovanie mosta či vodovodné potrubie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Zaujímavosťou je, že lávka pre peších i cyklistov je na rovnakej úrovni, ako vozovka pre autá.
Získal viaceré ocenenia
Most Apollo sa môže pochváliť aj viacerými oceneniami. V roku 2005 získal cenu európskej Asociácie oceľových konštrukcií. Ako jediná európska stavba bol nominovaný na prestížnu cenu Opal Awards 2006 Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo, ktorú sa mu nakoniec podarilo získať. Na Slovensku získal cenu Stavba roka 2006 v kategórii mostné objekty.
Síce je to mladý most, ktorý má slúžiť minimálne 100 rokov, ale v najbližšom čase by ho mala čakať výmena náteru. Ten už v minulosti museli na viacerých miestach opravovať, keďže ho ničila posypová soľ. Počas rannej špičky po moste prejde 3 300 áut za hodinu, no výrazne menej chodcov či cyklistov. Je to škoda, pretože táto geometricky unikátna stavba má najväčšie čaro práve podvečer, keď je efektne osvetlená. Krásu Mosta Apollo je možné obdivovať z viacerých vyhliadok. Hoci ho mnohí označovali ako kópiu, nakoniec sa stal nielen súčasťou Bratislavy, ale aj symbolom a pýchou slovenskej architektúry.
