Jedno z najdlhšie trvalo osídlených miest v Európe založili grécki osadníci už v roku 754 pred naším letopočtom. Najstaršie mesto vo Francúzsku sa vďaka svojej histórii pýši mnohými unikátmi, ktorými sa líši od väčšiny stredomorských metropol. No ani jedinečná identita ho neubránila pred výzvami, ktorým muselo čeliť. Druhé najväčšie mesto krajiny dnes nadväzuje na desaťročie prestavby a jeho ambíciou je stať sa jedným z najlepších prímorských miest pre život.
Drogová minulosť, ambiciózna budúcnosť
Marseille je dlhodobo kontinuálne osídlené najmä kvôli vynikajúcej strategickej polohe na južnom pobreží Francúzska. Napriek mnohým obliehaniam a dobývaniam si zachovalo svoj význam, ktorý vyvrcholil počas francúzskej revolúcie – aj preto sa štátna hymna Francúzska volá Marseillaisa.
Po druhej svetovej vojne sa stalo vstupnou bránou do Európy pre mnohých migrantov z Afriky, arabského polostrova či niekdajších francúzskych kolónií v Karibiku a Južnej Amerike. Mesto nezvládlo integráciu množstva prisťahovalcov, čo vyvrcholilo krízou drogovej kriminality v druhej polovici 20. storočia. Cez „Francúzsku spojku“, ako bolo toto mesto prezývané, prúdili do Európy, ale najmä Ameriky a Kanady tony heroínu. Kriminálnu sieť sa podarilo rozpustiť v 70. rokoch, no jej pozostatky v Marseille nájdeme dodnes.
V snahe zmeniť reputáciu mesta a jeho posun k moderným metropolám 21. storočia sa lídri sústredia najmä na rozvoj kultúry, identitu mesta a patriotizmus obyvateľov, čo podporujú aktivity ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013, Európske hlavné mesto športu v roku 2017 či jedno z dejísk futbalového Eura v roku 2016. Súčasťou je, samozrejme, aj modernizácia verejných priestorov, pričom za kľúčovú oblasť si Marseille vybralo najmä prístav.
Dôraz na umenie
Najväčšie investície do revitalizácie prebehli práve počas príprav na rok 2013, v ktorom sa Marseille spolu s Košicami stalo kultúrnym centrom celej Európy. S rozpočtom šesť miliárd eur malo nielen vedenie mesta, ale celého Francúzska jediný cieľ – pozdvihnúť druhé najväčšie mesto krajiny k statusu modernej metropoly a vymazať drogovú a kriminálnu históriu. Dosiahlo to modernou architektúrou, dôrazom na verejné priestory a podporou umenia.
Východiskovým bodom revitalizácie bol Vieux port, v preklade Starý prístav, ktorý bol vďaka zachovalej architektúre a výnimočnosti zaradený aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Postupom času však bol odrezaný od zvyšku mesta novými cestnými komunikáciami, ktoré k nemu sťažovali prístup obyvateľov mesta a turistov.
V rokoch 2010 až 2013 nahradili cesty široké pešie bulváry, ktoré chodcom poskytli úchvatné výhľady na prístav i panorámy mesta. Vydláždená zóna s minimom zelene zdôrazňuje autenticitu prístavu a spolu so životom sa sem vrátili i pravidelné kultúrne vystúpenia a program. Pomyselným umeleckým centrom prístavu je Ombriére, obrie zrkadlo s rozmerom 46 krát 22 metrov, ktoré stojí na nosných stĺpoch a okoloidúcim ponúka zaujímavé podhľady. Pod zrkadlom je navyše možné sa prechádzať a počas daždivých dní môže slúžiť ako strecha.
Múzeá na každom kroku
Kým autor zrkadla Norman Foster sa snažil priniesť umelecký zážitok predovšetkým zblízka a vďaka úzkemu profilu zrkadla minimalizoval vplyv na celkovú panorámu prístavu, Villa Méditerranée stojaca na neďalekom móle J4 vyvoláva opačný efekt. Moderná architektúra, výrazná biela fasáda a veľké podlhovasté okná ostro kontrastujú s okolitým historickým srdcom prístavu a zaujmú každého okoloidúceho.
Jej autorom je taliansky architekt Stefano Boeri a jej pôvodný účel bol nejasný, samotné vedenie mesta ju označovalo ako niečo medzi kultúrnym stánkom, komunitným centrom a kongresovými priestormi. Villa Méditerranée bola otvorená v roku 2013, pre mnoho protestov a negatívnych ohlasov zatvorená pre rekonštrukciu v roku 2018 a v roku 2022 znovuotvorená ako múzeum. Vedenie verí, že sa sem podarí prilákať 400-tisíc návštevníkov ročne.
V tesnej blízkosti tejto stavby sa nachádza v noci neprehliadnuteľná budova Múzea európskych a stredomorských civilizácií. Tzv. Mucem je ďalším kultúrnym stánkom na nábreží mesta, ktorý bol otvorený v roku 2013, a jeho moderná textúrovaná fasáda v noci svieti a ponúka zaujímavý vizuálny zážitok aj bez potreby návštevy interiéru. Budova podľa návrhu architekta Rudyho Ricciotiho je z dvoch spomínaných múzeí lepšie hodnotenou odbornou aj širokou verejnosťou.
Nábrežie – kultúrne centrum od roku 2013
Na prechádzke nábrežím nie je o kultúru rozhodne núdza. Okrem voľne prístupných diel či spomínaných múzeí sa tu nachádzajú ďalšie kultúrne inštitúcie, od Múzea moderných umení z dielne japonského architekta Kenga Kumu cez Múzem ilúzií, námestia s historickými aj modernými sochami až po zachované prvky opevnenia a veže, ktoré ponúkajú výhľad na celý prístav a panorámu mesta.
Marseille využilo status Európskeho hlavného mesta kultúry na revitalizáciu nábrežia, počas ktorej sprístupnilo prímorské priestory verejnosti a zrealizovalo mnohé ambiciózne projekty zamerané na zlepšenie reputácie mesta. Hoci nie všetky boli zhodnotené ako najlepšie investované prostriedky, určite mesto zatraktívnili a čo je najdôležitejšie, vrátili život k vodnej ploche.
