Historicky významných prístavných miest sa v Španielsku nachádza mnoho. Všetky v minulosti ťažili z bohatých možností obchodovania a lodného priemyslu, no dnes čelia výzvam revitalizácie postupne upadajúcich industriálnych prístavov, ktoré v súčasnosti strácajú na význame. Jedným z nich je aj Bilbao, ktoré návrat nábrežných priestorov ľuďom odštartovalo jednou z architektonicky najzaujímavejších stavieb v Európe.
Významný kultúrny stánok ako katalyzátor zmeny
Známy americký obchodník a zberateľ umenia Solomon R. Guggenheim založil nadáciu na podporu, zachovanie a výskum moderného umenia. Dnes je jeho meno známe najmä vďaka viacerým múzeám po celom svete, z ktorých prvým a najznámejším je Guggenheimovo múzeum v New Yorku. V Európe vyrástla najvýznamnejšia „pobočka“ tejto siete v roku 1997 práve v Bilbau.
Moderná budova podľa návrhu kanadsko-amerického architekta Franka Gehryho stojí pri brehu rieky Nervión, ktorá preteká Bilbaom a tesne za hranicou jeho metropolitného územia sa vlieva do Atlantického oceána. Španielska vláda podporila jej výstavbu sumou takmer 200 miliónov amerických dolárov a múzeum sa stalo pilotným projektom revitalizácie oblasti Abandoibarra, ktorá sa za 25 rokov stala novým, moderným centrom mesta na nábreží.
Už počas prvých troch rokov od otvorenia svojich brán prilákalo Guggenheimovo múzeum štyri milióny návštevníkov z celého sveta. Podľa štatistík Baskického regiónu, ktorého najväčším mestom je práve Bilbao, sa investícia do múzea vrátila vďaka zvýšenej ekonomickej aktivite v tomto regióne už po tomto trojročnom období. Ukázalo sa, že zanedbaná oblasť skrýva potenciál, ktorý stojí za to využiť naplno.
V obnove územia dominuje zeleň
Po otvorení múzea v industriálnom areáli bývalého prístavu prišiel čas na postupnú revitalizáciu okolia. Zvyšná lodná doprava bola presunutá do okrajovej časti mesta a ambiciózny plán na zveľadenie nábrežia si kládol za cieľ urobiť z tejto lokality kultúrne a spoločenské centrum Bilbaa.
Projekt v oblasti Abandoibarra zastrešilo architektonicky a urbanisticky štúdio Balmori Associates. Na dvoch tretinách tridsaťhektárového územia rozprestierajúceho sa na ľavom brehu rieky Nervión sa nachádzajú zelené parky a verejné priestory, ktoré okrem spoločenskej a voľnočasovej funkcie prispievajú aj k ochladzovaniu vzduchu. Moderná architektúra dopĺňa historické časti mesta a spolu s ikonickou budovou múzea vytvára novú panorámu Bilbaa.
Parky dopĺňa rezidenčná aj kancelárska časť, nachádzajú sa tu napríklad najvyššie obytné budovy v Bilbau s výškou 83 metrov. Nájdeme tu hotel, knižnicu či kongresové centrum, ktoré dopĺňa široké portfólio občianskej vybavenosti a infraštruktúry, ktorá zo zanedbanej časti urobila kultúrno-spoločenské centrum mesta. Celý proces prestavby štvrte trval približne 30 rokov a vďaka úspechu pokračuje vedenie mesta v revitalizácii aj v jeho ďalších častiach.
Revitalizácia umelého ostrova
Zhruba kilometer v smere prúdu od Guggenheimovho múzea pretína tok rieky umelo vytvorený ostrov Zorrotzaurre. Vznikol vybudovaním kanála okolo polostrova, ktorý sa tu pôvodne nachádzal. Ostrov spája s oboma brehmi Bilbaa Most Franka Gehryho – pomenovaný podľa architekta múzea – a Most Sv. Ignáca, ktorý bol dokončený len v roku 2020.
Pôvodne industriálnu oblasť v 80. rokoch opustila väčšina spoločností, ktorá tu mala svoje sídla, a zo Zorrotzaurre sa stala chátrajúca opacha na nábrežnej panoráme Bilbaa. V roku 1995 pristúpilo vedenie mesta k zmene územného plánu a spolu so súkromnými vlastníkmi území na ostrove pripravilo plán, podľa ktorého sa má zmeniť na urbanizovanú zónu s rezidenčnými i pracovnými budovami, verejnými priestranstvami a službami. Plán bol definitívne schválený v roku 2012 a prináša inovatívne riešenia v technológiách protipovodňovej ochrany či udržateľného urbanizmu.
Popri aktivitách mesta a súčasných majiteľov sa Bilbao snaží prilákať aj ďalších investorov, ktorí by na Zorrotzaurre priniesli svoje produkty či služby. Vďaka dobrému napojeniu na dopravnú infraštruktúru a sľubným výsledkom z prvých krokov revitalizácie v tejto oblasti aj v ďalších lokalitách sa dá očakávať, že vďaka modernému urbanizmu a dôrazu na kvalitu života bude mesto na severe Španielska naďalej rásť a lákať čoraz viac obyvateľov aj turistov.
