Názov hlavného mesta Írska je odvodený z írskych slov „Dubh“, čo znamená čierny, a „Linn“, teda kaluž. Dnes má však táto živá a prosperujúca metropola ďaleko od tmavej machule a mení sa na jedno z najrýchlejšie rastúcich miest Európy. Okrem faktorov ako svetový jazyk či vysoká životná úroveň k tomu určite prispel aj samotný rozvoj mesta, ktorý sa začal práve na nábreží.
Svoju viac ako tisícročnú históriu píše Dublin od roku 988, pričom za celé obdobie svojej existencie bol významným obchodným a civilizačným centrom. Na prelome 18. a 19. storočia bol druhým najväčším mestom na Britských ostrovoch a šiestym najväčším v celej Európe, slúžil ako jedna zo vstupných brán do Spojených Štátov a poloha pri vodnej ploche mu predznamenala významnú budúcnosť, ktorú sa mu darí napĺňať dodnes.
Plná zamestnanosť, no problém s bývaním
Podobne ako mnohé európske mestá, ktoré v posledných desaťročiach dynamicky rástli a rozvíjali sa, aj Dublin čelí problémom s nedostatkom bývania v centre mesta, ale aj na periférii. Práve jeho atraktivita pre svetových zamestnávateľov tu spôsobila boom výstavby kancelárskych priestorov, v ktorých sídlia spoločnosti zamestnávajúce toľko ľudí, že nezamestnanosť v tomto meste sa pohybuje na úrovni desatinných miest.
Vďaka neustále rastúcej atraktivite sa dá Dublin označiť ako európska obdoba Sillicon Valley. Za sídlo európskej centrály si ho zvolil internetový gigant Meta, vyhľadávač Google aj spoločnosť Yahoo, vznikla tu jedna z najväčších konzultantských spoločností na svete Accenture a ako inkubátor ho využíva mnoho ambicióznych startupov, ktoré tu vedia získať kvalitných ľudí aj možnosti financovania či mentoringu zo strany úspešných spoločností aj jednotlivcov.
Dostatok kvalifikovanej pracovnej sily umožňuje aj otvorená imigračná politika a dobré podmienky pre cudzincov, ktorí sem prídu hľadať prácu. Podľa oficiálnych údajov mesta sa až 45 percent obyvateľov Dublinu narodilo mimo hlavného mesta – či už v Írsku, alebo v zahraničí. Kariérnych príležitostí tu nájdu naozaj dosť, pričom väčšina sa sústredí v blízkosti vodnej plochy – rieky Liffey, resp. Dublinského zálivu.
V dokoch sa mieša história s modernou architektúrou
Azda najznámejším príkladom citlivej revitalizácie nábrežných oblastí v Dubline je rozvoj časti nazývanej Dublin Docklands, teda prístavné doky, ktoré boli v 19. a 20. storočí súčasťou jedného z najväčších prístavov v Európe. Ako rušná východisková zastávka pre cestu do Ameriky obsluhoval dublinský prístav tisíce lodí. Jeho súčasťou boli aj lodenice či opravovne lodí, ktorých budovy sú dodnes zachované a stali sa súčasťou modernej, dynamickej štvrte.
Na rozvoji Dublin Docklands sa podieľala aj samotná vláda Írska, ktorá týmto účelom v roku 1997 poverila samostatnú organizáciu Dublin Docklands Development Authority. Hoci bola po viacerých škandáloch vedenia v roku 2014 rozpustená, položila základy revitalizácie industriálneho územia v modernú štvrť, v ktorej dnes sídli viac ako tisíc domácich aj nadnárodných spoločností. Územie na oboch brehoch rieky Liffey sa stalo rozšírením centrálneho biznis dištriktu Dublinu a okrem pracovných priestorov ponúka aj množstvo voľnočasových atrakcií a aktivít.
Domáci aj turisti tu napríklad môžu absolvovať prehliadky múzeí či zachovalých stavieb z 18. storočia, vyskúšať si paddleboarding či veslovanie na hladine rieky, alebo navštíviť množstvo malých podnikov ponúkajúcich domácu gastronómiu a kulinárske zážitky. Štvrť je známa aj množstvom malých pivární, z ktorých každá varí pivo podľa svojho receptu verného írskej pivovarníckej tradícii.
Kľúčom je dostupnosť aj verejné priestory
Pre prilákanie veľkých mien musel však Dublin urobiť oveľa viac ako iba podnietiť masívnu výstavbu kancelárskych a administratívnych budov. Predsa len, „odrezané“ ostrovné mesto na krajnom západe Európy má určite horšiu geografickú polohu ako napríklad Paríž či Berlín. Ako sa teda hlavnému mestu Írska darí zaujať nadnárodné korporácie?
Odpoveďou je tvorba takých podmienok, aby sa tu jeho obyvateľom nielen dobre pracovalo, ale aj žilo. Dobrá dopravná dostupnosť nielen autom, ale najmä prepracovaným systémom verejnej dopravy zahŕňajúcej napríklad aj lodnú prepravu, je kľúčová pri každodennom dochádzaní do práce. Okrem toho kladie vedenie mesta dôraz na prístupnosť pre peších, ktorí majú v Dubline výborné podmienky a sú uprednostnení na úkor osobnej automobilovej prepravy.
Ďalším dôležitým kritériom sú udržiavané zelené plochy a parky, ktorých je tu skutočne dostatok. Zelené oázy uprostred mesta poskytujú útočisko menším zvieratám aj ľuďom, ktorí tu trávia voľné chvíle aj obedové pauzy. Najbližší park pritom nikdy nie je vzdialený viac ako pár minút pešej chôdze.
Príbeh Dublinu ukazuje, že aj menšie mesto s počtom obyvateľov podobným Bratislave dokáže pri rozumnom prístupe k verejným priestorom napredovať skutočne míľovými krokmi. Revitalizácia nábrežia bola veľmi významným z mnohých krokov, ktoré jeho vedenie uskutočnilo na ceste za úspechom. Dynamický rast, atraktivita pre svetové špičky a otvorenosť ľuďom všetkých národností je niečo, čím sa môžu obyvatelia Bratislavy určite inšpirovať.
