Pri plavbe po Dunaji sa môže námorníkom či turistom zdať, že sa plavia cez to isté mesto dvakrát, no v opačnom smere. V Bratislave aj v Belehrade sa na jednom brehu dynamicky stavia a rozvíja moderné nové centrum, druhý breh je zelený s urbanizovanou zónou v pozadí. Mestá strážia stredoveké stavby Bratislavský hrad, resp. Belehradská pevnosť.
Pri pozornejšom pohľade je samozrejme jasné, že ide o podobné mestá, ktoré si v posledných rokoch uvedomili hodnotu nábrežných plôch a začali sa rozvíjať smerom k toku rieky. Hlavné mesto Srbska je jedným z najstarších miest Európy, no jeho urbanistický rozvoj bol – podobne ako v Bratislave – zabrzdený socialistickým režimom.
Do rozvoja sa „obula“ vláda
Belehrad vďačí za svoju bohatú históriu najmä polohe na sútoku riek Dunaj a Sáva, vďaka čomu bol v minulosti uzlom pre lodnú dopravu na Balkánskom polostrove a v strednej Európe. Počas svojej búrlivej minulosti bol päťkrát bombardovaný, 44-krát vyplienený a bol súčasťou viac ako stovky vojenských konfliktov. Napriek tomu sa jeho obyvatelia vždy dokázali postaviť na nohy a dnes obývajú tretie najväčšie mesto na rieke Dunaj.
Rozvoj urbanizácie postupom rokov smeroval najmä na juh, teda na pravom brehu Dunaja. Najhustejšie obývaná je časť, kde sa Sáva vlieva do Dunaja, čo vyplýva z historického osídľovania práve tohto miesta. Aj historické centrum Belehradu sa nachádza v blízkosti nábrežia. Napriek tomu sa tu dodnes nájde viacero spustnutých, neobývaných oblastí, tzv. brownfieldov, ktoré sa podobne ako v Bratislave postupne revitalizujú.
Zatiaľ čo v našom meste je tento proces navrátenia nábrežia najmä v rukách súkromných developerov, v hlavnom meste Srbska si tento proces na starosti zobralo vedenie krajiny. Tento plán revitalizácie s názvom „Beograd na vodi“, teda Belehrad na vode, je spoločným projektom srbskej vlády a súkromného investora Eagle Hills zo Spojených Arabských Emirátov.
Nové centrum mesta aj ikonický mrakodrap
Development sa rozlieha na pravom brehu rieky Sáva tesne pred jej ústím do Dunaja na 177 hektároch predtým málo využívaného a odtrhnutého územia. Zábery na mapách Google z roku 2013 dokazujú, že v tejto lukratívnej lokalite blízko centra mesta sa pred deviatimi rokmi nachádzali skládky, kontajnerové úložiská či sklady. Typicky nevyužitý brownfield má byť do roku 2042 revitalizovaný na jednu z najmodernejších štvrtí v Európe.
Jej ústredným prvkom je 168-metrov vysoký mrakodrap s názvom Kula Belehrad, ktorý ponúkne priestor luxusnému hotelu, bývaniu a vyhliadke na samom vrchole konštrukcie. Jeho jedinečné architektonické zatočenie symbolizuje výnimočnosť Belehradu v sútoku riek Sáva a Dunaj. Za jeho návrhom stojí medzinárodná dizajnérska spoločnosť Skidmore, Owings & Merrill, ktorá má v portfóliu napríklad aj najvyššiu budovu sveta, Burj Khalifa v Dubaji.
Okrem mrakodrapu rastú v štvrti Beograd na vodi rezidenčné aj kancelárske priestory, hotely či občianska vybavenosť ako reštaurácie či kaviarne. Developer nezabúda ani na zeleň a súčasťou štvrte bude park či promenáda na nábreží rieky Sáva, návštevníci budú môcť využiť aj nákupné centrum, ktoré je takisto súčasťou projektu.
Prístav a paralely s Bratislavou
Do modernej štvrte zakomponovali architekti aj nový prístav, ktorý by mal kapacitne obslúžiť lodnú prepravu na Dunaji aj Sáve. Nachádzať sa bude v malom zálive uprostred projektu, čo z neho robí plnohodnotnú súčasť mesta. Okrem potrebnej infraštruktúry obsahuje reštaurácie i kaviarne, v ktorých si prídu na svoje fanúšikovia industriálneho dizajnu a atypických prostredí.
Belehrad, podobne ako Bratislava, je stále iba na začiatku revitalizácie množstva nevyužitých nábrežných oblastí, ktoré ukrývajú veľký potenciál. V súlade s princípmi zahusťovania a moderného urbanizmu tu vyrastú ďalšie štvrte, ktoré umožnia navrátiť život do oblastí blízko historického centra a srdca samotného mesta. Obe metropoly majú pred sebou podobnú cestu a môžu sa od seba navzájom v budúcnosti inšpirovať.
