Tretia najdlhšia rieka sveta preteká Čínou v takmer 6 300-kilometrovom koryte a do východočínskeho mora sa vlieva rozľahlou deltou, ktorá pokrýva približne stotisíc štvorcových kilometrov územia. V tejto oblasti už od piateho storočia nášho letopočtu prekvitá život a vďaka úrodnej pôde a strategickej lokalite je dodnes jedným z ekonomických centier celej Číny.
Až osemdesiat percent z tohto územia je urbanizovaného a jeho obyvatelia generujú pätinu čínskeho hrubého domáceho produktu. Región Ťiang-Nan patrí k tým najbohatším na celom svete a trojica miest Šanghaj, Su-čou a Chang-čou hrajú v jeho ekonomickej prosperite hlavnú rolu. Za svoj úspech vďačia polohe pri vodnej ploche, ktorá ich prepája so všetkými významnými svetovými prístavmi a umožnila im stať sa dynamicky rastúcimi čínskymi metropolami.
V Šanghaji miešajú históriu s modernou architektúrou
Jednou z najznámejších historických pamiatok v najľudnatejšom meste Číny je nábrežná promenáda Waitan či Bund, čo vo voľnom preklade znamená vonkajšia pláž. Ide o bývalé ekonomické centrum mesta a pobočky tu malo množstvo bánk a obchodných domov z celej Európy či Spojených štátov. Po prevzatí moci komunistickou stranou bolo veľa z týchto inštitúcií vyhostených alebo presťahovaných a dnes ich impozantné sídla slúžia rozličným účelom.
Bund, alebo Šanghajská Wall Street, prešla začiatkom tretieho tisícročia rozsiahlou rekonštrukciou, ktorou vedenie mesta pripravilo kvalitný verejný priestor pre návštevníkov výstavy Expo 2010. Stará, desaťprúdová vozovka bola prestavaná na dvojpodlažnú rýchlostnú cestu a uvoľnený priestor využili urbanisti na rozšírenie 1,6-kilometrovej nábrežnej promenády. Súčasťou prác bola aj rekonštrukcia storočného mosta Waibaidu, prvého oceľového mosta v Číne, ktorý vďaka netypickému tvaru ťavích hrbov vyhlásila vláda za architektonické dedičstvo a jednu z výnimočných konštrukcií v Šanghaji.
Mix tradícií a moderny je na Bunde doslova na každom kroku. Obklopujú ho neobarokové aj neorenesančné budovy, ktoré striedajú art deco stavby aj neoklasicizmus. Turisti sa z brehu posiateho historickými budovami pozerajú na druhý breh, na ktorom sa týčia moderné mrakodrapy a presklené fasády. Samozrejmosťou je všadeprítomná zeleň, ktorá nábrežie oddeľuje od ruchu mesta a umožňuje pri ňom obyvateľom aj turistom tráviť voľný čas s pohľadom na pomalý tok rieky a historické monumenty mesta.
Su-čou prezývajú Benátky východu
Približne sto kilometrov západne od Šanghaja sa nachádza ďalšia z metropol, ktorá za svoju prosperitu vďačí delte Jang-c‘-ťiang. Život v Su-čou je s vodou oveľa prepojenejší a viac ako desať miliónov jeho obyvateľov často využíva na presuny po centre lodnú dopravu. Zachované chrámy, mosty a množstvo reštaurácií na brehoch 24 prepojených vodných kanálov robia z tejto metropoly veľmi zaujímavé mesto pre turistov. Nie nadarmo Su-čou označil objaviteľ Marco Polo ako Benátky východu.
Hlavný kanál, okolo ktorého vyrástlo celé mesto, slúži už 2 500 rokov ako nákladná tepna medzi Pekingom a Východočínskym morom. Industriálne okolie a zanedbané nábrežia dlhé približne trinásť kilometrov prejdú v blízkej budúcnosti revitalizáciou, ktorá prinesie zeleň, verejné priestory a historické prvky či múzeá odkazujúce na bohatú históriu mesta. Tieto prvky budú orientované na vodnú hladinu, takže vychutnať si ich budú môcť najmä účastníci vyhliadkových plavieb, ktoré sú tu najobľúbenejšou turistickou atrakciou.
Okrem kanálu sa industriálna štvrť Su-čou sústredí okolo jazera Jinji, ktoré sa rozprestiera na viac ako siedmich štvorcových kilometroch a je taktiež súčasťou delty najdlhšej čínskej rieky. Revitalizácia nábreží jazera z nich spravila atraktívnu lokalitu pre život, ktorá v spojení s tradičnou čínskou architektúrou prináša nádherné výhľady a dych berúce zábery.
Chang-čou – technologické centrum rozvoja v susedstve s jazerným parkom
Pri ekvivalentoch so západným svetom ostaneme aj v Chang-čou, ktoré nezávislý výskum označil ako čínske mesto príležitosti číslo 1. Túto technologickú metropolu často označujú ako Silicon Valley Číny, pretože priťahuje rýchlo rastúce IT spoločnosti a startupy. Sídli tu aj gigant v oblasti predaja cez internet Alibaba Group. V minulosti ťažilo zo svojej polohy pri vode, no rozvojom iných oblastí tu lodná doprava ustúpila do úzadia a v súčasnosti plnia vodné plochy najmä ekologické a estetické účely.
Do severovýchodného okraja mesta sa „zarezáva“ breh jedného z najznámejších jazier v Číne Wu: Si-wu, teda Západného jazera. V kontraste s ruchom technologického veľkomesta sa tu pri pokojnej vodnej hladine týčia starobylé chrámy a tradičné čínske pagody. Atmosféra jazera v minulosti údajne ovplyvnila tvorbu mnohých čínskych a kórejských básnikov, a dodnes slúži ako vzor tradičnej východnej architektúry, ktorou sa inšpirujú mnohí návrhári záhrad a verejných priestorov. Mesto si dalo záležať na tom, aby bolo jazero kvalitne prepojené so zvyškom metropoly a jej obyvatelia si sem môžu prísť oddýchnuť a nasať čaro tohto miesta.
Oveľa bližšie k centru, na nábreží jednej z mnohých vetiev delty rieky Jang-c‘-ťiang, rastie v súlade s plánom rozvoja mesta rozsiahla štvrť, ktorá okrem bývania, pracovných priestorov a služieb ponúkne aj kultúrne stánky, budovu opery či kongresové centrum. Medzi týmito budovami národného významu sa bude nachádzať množstvo zelene a dizajnový park. Celý development sa rozprestiera na 370-tisíc štvorcových metroch a má za úlohu rozšíriť verejný priestor v meste, potrebný najmä kvôli dynamicky rastúcej populácii a prílevu veľkých korporácií, ktoré si spravidla vyberajú pre svoje sídla najkvalitnejšie miesta pre život.
Tri najväčšie mestá v delte najdlhšej rieky Číny dokázali vyťažiť zo svojej polohy a prosperity a stali sa piliermi jedného z najbohatších regiónov sveta. Hoci lodná doprava je stále ich každodennou súčasťou a prístav v Šanghaji je najvyťaženejší na svete, industriálne okolie vodných plôch transformovali na kvalitný verejný priestor, ktorý si ich obyvatelia vychutnávajú rovnako ako množstvo turistov. Plochy pri hladine riek, jazier či morí patria k najhodnotnejším verejným priestorom miest a metropoly delty Jang-c‘-ťiang k nim pristúpili ukážkovo.
