Mestské včelárstvo sa stáva vo svete čoraz populárnejším a aj vďaka rozmanitým možnostiam počet včelárov po celom svete narastá. V New Yorku, Paríži či Štokholme v priebehu pár rokov vyrástli úle v parkoch, záhradách či na zelených strechách, a Bratislava v tomto trende nezaostáva.
Mestské včely ako symbol prírody v mestách
„Úle v centrách miest považujem za skvelú iniciatívu. Pri rešpektovaní istých pravidiel môžu fungovať ako symbol nášho vzťahu k prírode ako takej. Bzukot včiel v našom okolí nám pripomína, že starostlivosť o prírodu sa týka aj ľudí žijúcich v mestách,“ hovorí fotograf a mestský včelár Róbert Kňažko.
Sám sa k chovaniu včiel dostal náhodou, keď sa začal zaujímať o ich celosvetový úbytok a hrozbu vyhynutia. Dnes je spoluzakladateľom projektu Uletená včela, v rámci ktorého sa stará o úle na strechách budov v Bratislave, a v lete postavil prvé úle aj v Novom Lide.
„Porasty na poliach, lúkach či záhradách sú často vystavené rôznym chemickým postrekom. Mestské prostredie môže byť paradoxne azylom pre rôzne druhy opeľovačov,“ vysvetľuje. V mestách dokáže prežiť väčšina druhov včiel, ktoré žijú v prírode a na vidieku. Včelár však upozorňuje na hrozbu prevčelenia prostredia včelou medonosnou, ktorá môže byť priveľkou konkurenciou pre iné druhy.
Zo stoviek druhov sa staráme o jediný
„Na Slovensku máme približne 650 druhov včiel. Jediná, o ktorú sa väčšinou staráme, je včela medonosná, ktorá nám dáva med, a preto ju chováme ako hospodárske zviera,“ hovorí Róbert Kňažko. „O zvyšné stovky druhov včiel sa takmer nikto nezaujíma,“ dodáva.
Klimatické zmeny, zavlečené parazity, choroby či nedostatok potravy sú hlavnými faktormi, kvôli ktorým dochádza k úhynu. V neposlednom rade včely ohrozuje aj činnosť ľudí. „Najmä včelám samotárkam neprospieva ľudská posadnutosť čistotou a sterilitou v blízkosti našich domovov. To, čo my považujeme za burinu, môže byť často významný zdroj potravy, a kopa lístia či padnutý konár predstavuje potenciálny domov pre stovky druhov hmyzu vrátane včiel,“ vysvetľuje.
Ich blízkosti sa pritom vôbec netreba obávať. Včela medonosná má dolet okolo ôsmich kilometrov, no nebezpečenstvo hrozí iba pár metrov od úľa, a aj to len za špecificky nepriaznivých podmienok. Problém môžu mať jedine alergici, bodnutie včely pri silnej alergii môže mať fatálne následky.
Ako začať chovať včely?
Ak si chce niekto založiť včelstvo či postaviť včelí úľ, nepotrebuje žiadne povolenie ani licenciu. Včelár však neodporúča púšťať sa do toho bez vedomostí a skúseností z akreditovaného kurzu či serióznejšieho štúdia.
„Chovať včely dnes môže ktokoľvek, podobne ako psa či mačku. Ak chcete začať v meste, dbajte na to, aby včely svojou činnosťou neobťažovali ľudí v okolí viac, ako je únosné. V urbánnom prostredí sú obyvatelia citlivejší na stretnutia s prírodou, preto treba predchádzať konfliktom, vybrať správne miesto a starať sa o včely tak, aby o tom obyvatelia susedného domu ani nevedeli,“ radí Róbert Kňažko.
Chovať včely v pár úľoch nie je ekonomicky zaujímavé a človek toho musí veľa obetovať, aby sa im mohol naplno venovať. Okrem finančných prostriedkov a voľného času sa podľa Kňažka treba vzdať aj letných dovoleniek.
„Ak chce človek chovať včely, aby pomohol prírode, osobne považujem vhodnejšie vybudovať domček pre včely samotárky a prestať postrekovať či kosiť púpavy na trávniku. Ak to však niekto myslí vážne, odporúčam tento cieľ najprv skonzultovať s rodinou a následne sa prihlásiť na seriózny akreditovaný kurz, ktorý trvá dlhšie, než jeden víkend,“ uzatvára.
