Ako už jej samotný názov napovedá, nové sídlo národnej a pražskej filharmónie má vyrásť na brehu Vltavy, ktorá preteká centrom Prahy a v jej blízkosti sa nachádzajú mnohé dominanty hlavného mesta Českej republiky. Architekti Zdeněk Lukeš a Josef Pleskot pri tejto príležitosti vydali knihu s názvom 20 + 1 Nejzajímavější koncertní stavby světa jako inspirace pro Prahu.
Kultúrny stánok ako architektonická ikona
Keď sa povie Austrália, väčšine ľudí napadne práve hlavné mesto Sydney a jeho výnimočná budova opery, ktorá je povinnou zastávkou azda každého turistu. Na tomto príklade je vidieť, že architektonicky výnimočný kultúrny stánok sa môže stať symbolom mesta, štátu či v tomto prípade dokonca celého kontinentu. Podobne ako väčšina koncertných stavieb, ktoré kniha spomína, stojí na nábreží.
Nový koncertný stánok v Prahe by sa mal nachádzať v novej štvrti Praha 7 Bubny-Zátory, kde dnes stojí zanedbaný brownfield. Práve filharmónia má priviesť k životu aj zvyšok štvrte a vytvoriť kvalitný mestský priestor pri Vltave. Budúci rok bude uzatvorená architektonická súťaž, celý projekt má byť dokončený v roku 2031.
Pražská časť Bubny-Zátory má veľa spoločné s lokalitou Nové Lido na pravom brehu Dunaja v Bratislave. „Je to lokalita vo veľmi zlom stave, je to miesto, ktoré potrebuje v každom prípade prestavbu,“ povedal pre Českú televíziu Petr Hlaváček, architekt a prvý námestník primátora Prahy. „Je výborne dopravne obslúžená, bude tu vlak, metro, električka a bude prístupná aj od rieky.“
Kritériá koncertných sál súčasnosti
Práve dopravná dostupnosť aj bez auta je podľa Hlaváčka dôležitým atribútom atraktivity lokality novej budovy filharmónie v Prahe. Podobnú vybavenosť ponúka aj Nové Lido, ktoré okrem dobrej pešej dostupnosti z centra po novom promenádnom moste alebo električkou ponúkne napojenie na železničný uzol v Petržalke či malý prístav pre osobné plavidlá.
Okrem dobrej lokality sú podľa Petra Hlaváčka dôležité aj iné atribúty, ktoré by mala nová filharmónia ponúknuť. „Je dôležité, že v nej budú tri koncertné sály – hlavná, univerzálna a komorná – a že bude fungovať 24 hodín sedem dní v týždni. Mal by byť vyvinutý veľký tlak na verejné priestory v okolí a na akustiku v sálach,“ vysvetľuje. V budove by podľa neho mali sídliť dva najvýznamnejšie filharmonické súbory Českej republiky, teda pražský aj národný.
Národný význam budovy filharmónie viackrát zdôrazňujú aj autori knihy 20 + 1 Nejzajímavější koncertní stavby světa jako inspirace pro Prahu, ako aj autori myšlienky Vltavskej filharmónie. Napriek umiestneniu v hlavnom meste sa nemá volať Pražská, ale pomenovanie bude niesť po významnej rieke, ktorá nesie národný význam rovnako, ako by ho potenciálne mohol niesť kultúrny stánok pri Dunaji.
Inšpirácia zo zahraničia
Najvýznamnejšie kultúrne a spoločenské budovy vo svete dokazujú, že ich umiestnenie pri vode má dôležitý reprezentatívny význam. Okrem toho ide väčšinou o atraktívne a dobre dostupné lokality, do ktorých prinesie takáto inštitúcia život a záujem verejnosti.
Jedným z najznámejších príkladov je koncertná budova Elbphilharmonie na brehu rieky Labe v novej štvrti HafenCity v nemeckom Hamburgu. Jedna z najväčších kultúrnych stavieb v Európe spája historickú budovu tehlového skladu z roku 1963 s modernou nadstavbou so sklenenou fasádou dokončenou v roku 2011. Práve kontakt s vodou v samotnom centre Hamburgu a nápaditá architektúra jej umožňuje vyniknúť a zaujať okoloidúcich bez toho, aby do nej vošli a navštívili niektorý z koncertov.
Ďalším príkladom koncertnej sály, v ktorej sa však organizujú aj kongresy a iné podujatia, je Harpa v meste Reykjavík na Islande. Budova s presklenými stenami pripomína ľadovce, ku ktorým má ostrovný štát blízko, a stojí blízko prístavu pri jednom zo zálivov, ktoré hlavné mesto obklopujú. Už pred dokončením sa stala obľúbenou medzi domácimi a vďaka modernému, ba priam až futuristickému vzhľadu, ju ako kulisu či lokalitu využilo aj viacero filmových tvorcov.
Azda druhou najznámejšou opernou budovou po spomínanej ikone v Sydney je budova opery v Osle. Opäť sa nachádza pri vodnej hladine zálivu Severného mora, blízko centra hlavného mesta Nórska. Vďaka výbornej dopravnej dostupnosti a blízkosti prístavu ju navštevuje mnoho turistov z okolitých škandinávskych pobrežných miest, a jej jedinečná architektúra strácajúca sa v hladine vody z nej robí zaujímavý symbol Osla.
Dočkať by sa mala aj Bratislava
Po ukážky podarených projektov budov kultúry na nábrežiach naozaj netreba chodiť ďaleko a Bratislava by si z nich čoskoro mohla brať príklad. Projekt Národného kultúrneho a kongresového centra je presne typom budovy ako v Prahe či v Reykjavíku – multifunkčný flexibilný objekt obklopený verejnými priestormi slúžiaci ľuďom. Bratislava navyše s takouto budovou na nábreží dlhodobo počíta aj v územnom pláne.
Práve štvrť Nové Lido s dobrým dopravným napojením na centrum Bratislavy, ale aj na diaľničnú sieť a okolité letiská, je pre budovu národného významu vhodnou lokalitou a jej projekt s ňou počíta. Budova multifunkčného kultúrneho a kongresového centra pri vyústení promenádneho mosta by dotvorila kultúrnu os Bratislavy a hlavné mesto by vďaka nej malo budovu na európskej úrovni, ktorú si skutočne zaslúži.
