Spoločné pestovanie, nadväzovanie nových známostí, komunitné akcie a plodiny z vlastnej záhradky. Pri toľkých benefitoch niet divu, že komunitné záhradkárčenie je čoraz obľúbenejšie a v rôznych kútoch Bratislavy vznikajú menšie či väčšie projekty, v ktorých sa stretávajú susedia a priatelia pri spoločných aktivitách. Zakladateľ komunitnej záhrady Ostredky Ladislav Dudor však hovorí, že v našom meste je stále priestor na vznik ďalších.
Komunitné záhrady sa vo svete stávajú čoraz obľúbenejšími. Vnímate tento trend aj v Bratislave?
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že Bratislava kopíruje tento svetový trend a stúpajúci počet záhradiek v našom meste je toho dôkazom. Dovolím si tvrdiť, že v Bratislave to už ani nie je žiadna novinka. V poslednom období však badať zmenu a z roviny pár aktívnych nadšencov prešla táto téma aj do magistrátu hlavného mesta a mestských častí, ktoré sa snažia rôznymi spôsobmi podporiť rozvoj a zakladanie komunitných záhrad, prípadne pracujú na tvorbe systémovej podpory. Podobne to je aj na strane nových developerských projektov, kde sa umiestnenie komunitnej záhrady v blízkosti novostavby stáva štandardom.
Akú funkciu podľa vás spĺňa komunitná záhrada? Kde vidíte jej pridanú hodnotu?
Myslím, že na toto neexistuje jednoznačná odpoveď, keďže tých pridaných hodnôt je určite viac, od sociálnej, edukačnej až po oddychovú. Osobne však skôr vyzdvihujem to slovo komunitná, čo pre mňa znamená spoznávanie nových známostí, spoločné organizovanie stretnutí či rôznych podujatí, ale aj náhodné stretnutia napríklad pri oberaní úrody, keď sa zo známosti stávajú priatelia až za hranice samotnej záhradky.
Pre aký typ ľudí sú podľa vás komunitné záhrady určené?
Je to veľmi rôzne. Pre ľudí, ktorí chcú spoznať svojich susedov. Pre ľudí, ktorí chcú pestovať, alebo si to vyskúšať. Pre ľudí, ktorí sa chcú angažovať vo vedení takéhoto komunitného priestoru a získať nové skúsenosti. Pre ľudí, ktorí chcú mať nový zážitok z bývania v meste. A pre množstvo iných ľudí, ktorí v tom vidia zmysel. Každopádne, všetkých týchto ľudí spája to, že si nejakým spôsobom vytvárajú pozitívny vzťah k svojmu okoliu, či už to je verejný priestor, alebo susedia.
Ste zakladateľom komunitnej záhrady na Ostredkoch. Koľko máte členov?
Nemám presné číslo, avšak keď vychádzam z toho, že v našej komunitnej záhradke sa nachádza 66 boxov a o každý box sa stará jedna rodina, odhadujem viac ako 150 členov vrátane detí.
Prevažujú mladé rodiny, alebo naopak starší ľudia? Čomu sa najradšej venujú?
Mladé rodiny tvoria najväčšiu skupinu našich záhradkárov. Snažíme sa však aspoň čiastočne o generačný mix, nech máme pestrosť názorov, nápadov a skúseností. Zámer využívania záhradky našimi členmi je veľmi rôzny. Samozrejme, vždy je prítomné pestovanie, avšak ľudí zameriavajúcich sa primárne na pestovanie je len časť. Mnohí využívajú priestor na oddych s deťmi, grilovačku s priateľmi, mamičky vymýšľajú rôzny program pre deti, zatiaľ čo chlapi zoberú náradie a niečo zmajstrujú. Spoločne sa snažíme, aby záhradka nielen existovala, ale aby sa aj zlepšovala svojim vybavením, mala krajší priestor a aktívnych členov.
Koľko je podľa vašich odhadov komunitných záhrad v Bratislave a ako fungujú? Sú to občianske združenia, vyberajú členské poplatky a podobne?
Podľa mojich informácií posledné tri roky v Bratislave platilo, že tu máme do pätnásť komunitných záhrad. Tento rok však aj vďaka nadácii hlavného mesta Bratislava a novým dokončeným developerským projektom vzniká po meste množstvo ďalších záhrad. Možno to začiatkom budúceho roka sám zo zvedavosti zmapujem. Pri zakladaní záhrady zvyčajne ide o iniciatívnych jednotlivcov, prípadne skupinu ľudí a založenie občianskeho združenia je v podstate taká povinnosť, aby mohli ísť do vzťahu s prenajímateľom priestoru, alebo požiadať nejaký subjekt o grant. Neexistuje jednotná schéma, ale financovanie je primárne z vlastných prostriedkov členov, resp. cez rôzne grantové a dotačné schémy mesta a mestských častí. Úplne inak fungujú záhradky, ktoré sú súčasťou novostavieb, kde je všetko pripravené pre nových obyvateľov samotným správcom alebo developerom bytového domu už pred ich príchodom a pre členov záhradky odpadáva množstvo náročnej zakladateľskej práce a byrokracie.
Kde vidíte priestor na vznik komunitnej záhrady v Bratislave?
Bratislava má obrovské množstvo vnútroblokov, či už uzatvorených, alebo nie. Väčšina z nich predstavuje ideálny priestor na takýto projekt. Samozrejme je za tým množstvo dôvodov, prečo to tak aktuálne nie je, od nevysporiadaných pozemkov cez problémy s parkovaním až po neochotu samotných obyvateľov niečo meniť. Ďalej sú tu viaceré nevyužité priestory a prieluky, ktoré iba zarastajú a nikto sa o ne nestará. Často by to mohli byť skvelé miesta na umiestnenie komunitnej záhradky. Podobným priestorom je aj Komunitná záhrada v Novom Lide, kde developer plánuje rozsiahly bytový projekt, avšak zatiaľ budú mať obyvatelia z bližšej časti Petržalky, centra mesta či dokonca aj stáli návštevníci letného Tyršáku možnosť využiť časť niekdajšieho priemyselného areálu.
Kde sa bude táto záhrada nachádzať a ako bude vyzerať?
Komunitná záhrada Nové Lido sa bude nachádzať na území Nového Lida priamo pri petržalskej hrádzi medzi Starým mostom a Mostom Apollo. Bude sa do nej dať jednoducho dať dostať električkou zo zastávky Sad Janka Kráľa, bicyklom po hrádzi, ale aj autom po Kočánkovej ulici. V záhrade bude pripravené kompletné zázemie pre nových záhradkárov vrátane prístupu k vode, niekoľkých desiatok pestovateľských boxov, domčeku s náradím, altánku či priestoru na grilovanie a oddych.
Kedy plánujete otvorenie záhrady?
Momentálne prebiehajú terénne prípravy, plánovanie a nákup potrebného vybavenia. Zároveň bude v najbližších týždňoch spustená online registrácia záujemcov o pestovateľský box v záhrade. Táto registrácia nám pomôže zistiť predbežný záujem a zároveň nám napovie, či je potrebné doplniť ďalšie záhony, vyčleniť pre záhradkárov viac priestoru a podobne. Oficiálne otvorenie plánujeme k začiatku záhradkárskej sezóny, teda približne v marci.
Čo potrebujú začínajúci komunitní záhradkári, aby sa im v pestovaní darilo?
Nakoľko v čase otvorenia bude celá záhradka vybudovaná, tak v podstate len záhradné rukavice, chuť pestovať a pripravené sadenice. Je vždy dobré si naštudovať aspoň základy pestovania k vybranej plodine, nepoľaviť v polievaní počas suchých dní a navzájom si pomáhať s ďalšími záhradkármi.
Akú radu máte pre tých, ktorí nad komunitným záhradkárčením uvažujú, ale nevedia, kde a ako začať? Je jednoduchšie sa pridať do existujúcej záhradky, alebo si založiť novú?
V prípade, že je človek iniciatívny typ, rád organizuje, stretáva sa s novými ľuďmi, má trochu času navyše, alebo chce skúsiť vybehnúť zo svojej komfortnej zóny, je komunitná záhrada ideálny projekt, ako tieto vlastnosti využiť a naučiť sa niečo nové. V prípade, že so sebou stiahne aj niekoľko ďalších nadšencov, je to skvelé, lebo všetky povinnosti si vedia rozdeliť platí staré známe ‚viac hláv, viac rozumu‘. Aj pri najlepších podmienkach trvá založenie niekoľko mesiacov, čiže je dobré začať aspoň polroka pred plánovaným otvorením. Ďalší scenár, ak chce človek využiť samotné benefity komunitnej záhrady a nemá možnosti alebo chuť viac participovať, je pripojenie sa do existujúcej záhradky ideálnym riešením.
