O vytvorení nového centra Bratislavy na území Nového Lida sa hovorí už vyše 30 rokov. Hoci tie najdôležitejšie rozhodnutia štvrť ešte len čakajú, má potenciál rozšíriť bratislavské centrum, prepojiť brehy Dunaja a priniesť život na rieku.
V uplynulých rokoch rozbehla Iniciatíva Nové Lido diskusiu o tom, ako by nová štvrť mala vyzerať. Developer, architekti a urbanisti spoločne zadefinovali takmer 50 princípov a východísk, z ktorých by mal ďalší rozvoj územia vychádzať, a ktoré aj tento rok stručne predstavili verejnosti. V tomto článku vám prinášame stručné zhrnutie niekoľkých najpodstatnejších z nich.
Mesto na rieke
Územie Nového Lida je od Pečnianskeho lesa na západe až po Soví les na východe jediným bodom, kde sa Petržalka môže priblížiť k rieke a spojiť sa s doteraz izolovanými susedmi – Starým mestom a Ružinovom. Táto poloha vytvára potenciál, ktorý môže priamo do centra Bratislavy vniesť úplne novú kvalitu.
5 veľkých verejných priestorov
Urbanistickú kostru Nového Lida tvorí 5 hlavných verejných priestorov novej štvrte. Sú nimi nábrežný park, centrálny park, hlavné námestie, bulvár a office park. Každý z nich má svoju špecifickú podobu a funkciu, no zároveň spolu fungujú ako jeden pestrý celok.
Veľké verejné priestory sú miesta, ktoré vnášajú do mesta život. V nich sa bude pohybovať najväčšie množstvo ľudí, ktorí tam budú tráviť voľný čas, oddychovať, športovať, pracovať alebo si len prídu posedieť na terasu kaviarne. Verejné priestory Nového Lida doplnia a vybalansujú funkcie Sadu Janka Kráľa, ale aj budúcej štvrti Eurovea City a historického centra mesta.
5 námestí
V miestach najaktívnejších spoločenských uzlov vzniknú námestia, ktorých bude dokopy na Novom Lide až päť. Definujú mestskú štruktúru, navigujú mestským priestorom, priťahujú ľudí a sú miestom ich vzájomného kontaktu. Práve pri nich budú sustredené dominanty štvrte, ktoré významne dotvoria jej charakter.
Centrálna os a kompozícia
Eurovea na opačnej strane Dunaja denne pritiahne približne 30 tisíc ľudí. Patrí medzi najobľúbenejšie miesta v Bratislave a dá sa povedať, že zmenila vzťah Bratislavčanov k rieke. Jej verejné priestory – promenáda a námestie – vytvorili očakávania, kam sa živé nábrežie rozšíri ďalej.
Preto na druhej strane logicky vzniká predpoklad na umiestnenie námestia, ktoré bude zase centrálnym bodom Nového Lida. Vzniká tak centrálna os, ktorá je hlavným urbanistickým motívom novej štvrte. Jej zhmotnením je peší most, ktorý z obidvoch námestí vytvorí jeden veľký, neprerušený verejný priestor na rieke.
Tri mosty – Apollo, Starý most a nový peší most sa tak stanú základnou kostrou, ktorej je podriadená aj urbanistická kompozícia Nového Lida.
Zároveň je táto kompozícia podriadená aj potrebe zachovať vizuálny kontakt s riekou, s mestom a jeho dominantami, na ktoré má byť z Nového Lida dobrý výhľad.
Zeleň a bloková mestská štruktúra
Lido si zaslúži zachovať prírodnú kvalitu územia, ktorá je pre územie výnimočná. Znamená to revitalizáciu hrádze, ktorá získa funkciu nosnej cyklistickej osi, ale aj vybudovanie nábrežného parku a pláže pre relax, šport a kúpanie v rieke. Takýto typ prírodného nábrežia v centrálnej časti mesta je v Európe vskutku ojedinelý.
Jasne vymedzené bloky na Novom Lide pomôžu jednoznačne definovať verejné priestory – ulice, bulvár, promenády, parky a námestia. Bloková mestská štruktúra je v Bratislave využívaná málo, pritom je jedným zo základných kameňov európskeho a svetového urbanizmu. Jej súčasťou budú zelené vnútrobloky a rozumne situovaná mestská zeleň v podobe dvorov či parčíkov, ktorá pomôže vytvoriť príjemnú mikroklímu priamo v štvrti.
Dostupnosť peši, bicyklom aj električkou
Na Novom Lide má najvyššiu prioritu chodec a po ňom cyklista – autá sú na poslednom mieste. Aj preto sú tu všetky potreby každodenného života dostupné peši. Významné pešie trasy alebo promenády sú koncipované tak, aby neslúžili len na presun do cieľa, ale aby samotný pohyb bol cieľom a zároveň zážitkom. Územie je tiež vynikajúco napojené na systém plánovaných a existujúcich cyklistických trás v Bratislave a počíta s aktívnou cyklodopravou v novej štvrti.
Okrem pešej a cyklistickej dopravy je na Novom Lide plánovaná nová električková vetva zo Starého mosta, ktorá vytvorí výborné spojenie s centrom mesta. Vyústiť má pri novej železničnej stanici s pohodlným prestupom. Vďaka efektívnej doprave tak budete môcť auto pokojne zaparkovať v podzemnej garáži na okraji štvrte a pokračovať ďalej peši.
Zmiešané funkcie a nepretržitý život
Jednou z dôležitých stratégií svetového urbanizmu je budovanie štvrtí tak, aby obsahovali mix funkcií. To, že ľudia pracujú, bývajú, nakupujú, či chodia za zábavou a umením na jednom mieste prináša celý rad výhod – menej aut, hluku a smogu, viac zelene, lepšiu občiansku vybavenosť a vyššiu kvalitu života obyvateľov.
Podobnou filozofiou vzniká aj Nové Lido. Nemalo by sa stať, že bude počas dňa preplnené a v noci vyľudnené, alebo že bude cez víkend zívať prázdnotou. Aj keď bude v niektorej časti prevládať jedna funkcia (napr. bývanie, obchod či kancelárie), budú ju vhodne dopĺňať ďalšie v ostatných častiach. Nová štvrť bude žiť 24 hodín denne, sedem dní v týždni.
Čo ďalej?
Po rokoch intenzívnej práce je Nové Lido v štádiu, kedy má všetky urbanistické východiská a princípy jasne zadefinované a je pripravené na realizáciu. Jeho filozofia pritom vychádza zo súčasne platného územného plánu s drobnými doplnkami.
Doplnenie platného územného plánu v niektorých drobnostiach by pomohlo otvoriť cestu k uplatneniu všetkých prezentovaných princípov a naplno tak využiť potenciál tohto územia pre Bratislavčanov.
Bratislava si zaslúži mať atraktívne nábrežie, ktoré ju budú spájať nielen fyzicky, ale postupne aj v mysliach ľudí. Takýto krok môže nášmu hlavnému mestu dať úplne nový rozmer – naplnenie vízie Bratislavy ako mesta na Dunaji.
Ak si chcete prečítať viac o princípoch, na ktorých stojí Nové Lido, všetky nájdete pod jednou strechou na stránke Nového Lida.
