Daniel je študentom piateho ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pochádza z Komárna a v Bratislave žije len krátko, no užíva si to naplno. Vyhovuje mu dynamika centra, ktoré žije prakticky nonstop; a vďaka bývaniu na internáte si rýchlo našiel množstvo priateľov a známych, možno aj biznis partnerov do budúcnosti.
Internát dostal hneď pri škole, takže sa v podstate nemusí nikam pohnúť. Do Bratislavy však neprišiel len preto, aby strávil päť rokov v areáli univerzity. Lákajú ho rušné ulice a námestia, zelené trávniky na nábreží, kultúra, noví ľudia a dobré kaviarne.
Je príjemné teplé júnové ráno a zostať vnútri by bol hriech. Sezóna galérií, múzeí a divadiel je v plnom prúde, ľudia trávia čoraz viac času vonku a podvečer je mesto plné športovcov, mamičiek či párikov na zmrzline. Daniel sa rád len tak sa vyberie do ulíc, posadiť sa na terasu a s knižkou v ruke sledovať pohyb naokolo. Aby si toto všetko užil, nemusí chodiť ďaleko – Nové Lido je len na skok od jeho internátu a z prechádzky do štvrte sa preňho stal rituál.
7:30 Ráno bez plánov
Je utorok, no akoby bola sobota. Akademický rok končí a Daniel už do školy ísť nemusí, zostáva len diplomovka. Po rýchlej sprche berie laptop a knihy, no nič viac neplánuje. Bude robiť to, na čo bude mať náladu, nechá sa viesť dňom a ulicami mesta.
So slúchadlami v ušiach vyráža z internátu na Dolnozemskej ceste, prechádza niekoľkými petržalskými ulicami a ani nie o 20 minút sa ocitá na zelenom moste ponad Einsteinovu ulicu. Most prirodzene ústi do kopcovito tvarovaného Office parku. Slnečný deň aj dnes vytiahol mnohých pracovať von – ľudia s laptopmi sedia na múrikoch a terasách zvlneného terénu, alebo si len tak na trávniku užívajú letné bezvetrie. Keď vo vzduchu zacíti kávu, jeho kroky ho automaticky vedú k obľúbenému stánku s raňajkami.
8:30 Raňajky s pracovným nasadením
Daniel míňa skupinku na rannej porade v exteriérovej zasadačke a zdraví čašníčku, ktorá sa ho už ani nepýta, čo si dá. Lido má rád aj preto, že ho tu už poznajú a cíti sa tu ako doma. Keď doje praženicu, prehodí s ňou ešte zopár slov a kávu si berie so sebou.
Kým hľadá vhodné miesto na prácu, z diaľky dolieha iba jemný šum – hluk z diaľnice nechal za sebou na druhej strane parku. Vyhliadne si vyvýšené miesto v tieni veľkého stromu a ľahne si do trávy – taška pod hlavu, laptop do ruky a môže sa sústrediť na diplomovku. Celý areál má ako na dlani: neďaleko džavoce skupinka ďalších študentov, ktorí majú dnes zrejme voľno a kdesi pod ním chlapík v obleku už 15 minút telefonuje. Užíva si príjemnú, až uspávajúcu atmosféru. Do toho sem-tam niečo napíše.
11:30 Obed v obľúbenej prevádzke
Daniel sa zobudí po krátkej “pauze” prakticky v čase obeda. Balí si veci, ukladá dva odseky, ktoré napísal a vyberá sa smerom k špagetám. Prechádza parkom okolo exteriérovej posilňovne, kde už niekoľkí odhodlanci spaľujú raňajky. Terasy sú plné ľudí z biznis centra, no u Taliana – ako volá svoju obľúbenú reštauráciu, má svoju stoličku voľnú. Na obed si dá obľúbené cestoviny a s plným žalúdkom pozoruje ľudí na golfovom odpalisku, ktoré má na zozname aktivít ešte toto leto.
12:40 Poobedné umenie
Po dobrom obede sa Daniel presúva na bulvár, kde je ešte rušnejšie než v office parku: miešajú sa tu rôzne skupiny ľudí od úradníkov na poobednej káve cez mamičky s kočíkmi až po študentov, ako je on sám. V diaľke vidí trhy s ľudovými remeslami a kým čaká na dohodnuté stretnutie s kamarátom, dáva si na rohu zmrzlinu.
Tibor prichádza načas – električkou z Trnavského mýta to trvá sotva 15 minút. Vystúpi priamo pred galériou, keď Daniel práve dojedá posledné zvyšky kornútika. Kráčajú k námestiu a vstupujú do galérie v dominantnej budove hneď oproti divadlu pri centre Eurovea na opačnom brehu rieky.
14:15 Káva na Námestí
Po kultúrnom zážitku z výstavy si Daniel s Tiborom na terase pred galériou objednajú čerstvú limonádu a pozorujú, ako sa ľudia motajú medzi stánkami s vareškami, magnetkami či klobáskami. Deti sa hrajú vo fontáne, mamičky s kočíkmi si užívajú poobednú siestu svojich ratolestí a vo vzduchu rozvoniavajú čerstvé koláče. Tiborovi začína prednáška, a tak necháva Daniela samého – ten dopije limonádu nad knižkou a vyberie sa smerom k parku.
15:30 Film v amfiteátri v parku
Do letného kina v amfiteátri centrálneho parku chodí Daniel zásadne sám – je to jeho rituál, podobne ako obľúbené podvečerné prechádzky plážou. V parku míňa skupinky školákov z gymnázia v obytnej štvrti Lida, ktorým sa práve skončilo vyučovanie, bežcov, cyklistov i nadšencov s foťákmi v rukách.
Prechádza popri pôsobivej soche, dočasnej inštalácii miestneho umelca, prichádza do otvoreného amfiteátra, v ktorom sa čoskoro budú konať aj letné shakespearovské slávnosti. V stánku pri kine si kupuje pitie a v hľadisku spoznáva niekoľko známych tvárí. Kýve im, vystiera si nohy a užíva film.
Po skončení premietania sa Daniel dá do reči so známymi, ktorých tu stretol. Hoci mal v pláne večer ešte písať, dnes mu budú musieť dva odseky stačiť. Diplomovka ho do zajtra počká a Daniel sa vyberá s priateľmi na pohár vína v malej vinárni v historickom centre.
17:40 S partiou na druhý breh
Mohli by ísť električkou, ale cez peší most nad Dunajom bude cesta do historickej štvrti príjemnejšia. Po ceste sa ešte zastavia na námestí v lokálnej burgrárni a vydávajú sa smerom k rieke. V parku sa už skupinky ľudí chystajú na opekačku, deti sa hrajú na ihriskách a dospelí behajú, bicyklujú sa a prechádzajú sa. Daniel si neďaleko všimne aj veľkú skupinu ľudí na hodine jógy.
Pri vstupe na pešiu lávku počuť veselú vravu, ktorá prichádza z pláže. Pokojná zátoka pri vodáckej lodenici vytvára príjemné a bezpečné podmienky na kúpanie v Dunaji, a to aj pre rodiny s deťmi. Uprostred lávky k nákupnému centru Eurovea sa s kamarátmi pristavia a kývajú člnkárom, ktorí práve prechádzajú popod most.
Daniel spokojne kráča cez lávku a uvedomuje si, že hoci dnes s diplomovkou veľmi nepohol, za to však výborne zrelaxoval – a to je predsa dôležitý predpoklad pre efektívne písanie. Cesta do vinárne je rýchla a príjemná – povedie ich nábrežím pred Euroveou až do historického centra, ktoré je aj v utorok živé a aktívne. Presne také, ako Danielove obľúbené Lido, ktoré sa stalo prirodzenou súčasťou bratislavského centra.
Čo hovoria bratislavskí študenti na život v meste? Prečítajte si v ankete s desiatimi z nich.
Prečítajte si, ako prežijú Jeden deň na Lide športovci, mamičky a dôchodcovia.
Tento článok je súčasťou seriálu Jeden deň na Lide, ktorý cez príbehy budúcich obyvateľov a návštevníkov novej štvrte hovorí o tom, čo im verejné priestory Nového Lida ponúknu a ako v ňom bude vyzerať dobre strávený čas.
