S prvým oteplením sú Dunaj a jeho okolie miestom, kam prilietajú sťahovavé vtáky z Európy a Afriky. Nachádzajú tu dostatok hmyzu a ďalšej potravy. V blízkosti dunajských riečnych brehov a ostrovov žije a na jar sa prebúdza veľké množstvo živočíchov, ktoré si hľadajú svoje miesta na rozmnožovanie a zber zásob.
Bocian biely
Na juhu Slovenska cítime prvé záchvevy jari už od začiatku marca. V tom čase je už na svojej ceste z afrických krajín bocian biely, ktorý tam hniezdi a prečkáva našu zimu. Na ceste späť na Slovensko bociany preletia 12- až 13-tisíc kilometrov zo strednej Afriky ponad údolie Nílu, Izrael, Jordánsko, Libanon, Sýriu až do Turecka. Odtiaľ pokračujú ponad Rumunsko a Bulharsko až k nám.
Po prílete do svojho hniezda bocian neoddychuje, musí ho po zime opraviť a často aj niekoľko dní bez potravy strážiť, aby mu ho neobsadili iné bociany. Stavia ho na stromoch, strechách, komínoch alebo aj stĺpoch elektrického vedenia. Opakovane opravované a obnovované hniezdo môže mať výšku a priemer až dva metre a hmotnosť stovky kilogramov. Do neho samica bociana nakladie dve až päť vajec, z ktorých sa počas nasledujúcich jarných mesiacov vyliahnu malé bociany. Niekoľko mesiacov sa učia lietať, aby sa potom spolu s rodičmi vydali v auguste na cestu do afrických zimovísk. Poznávacím znamením bociana bieleho je nielen jeho biele telo, čierne konce letiek a oranžovočervený zobák, no hlavne typický klepot, ktorý nim vydáva. Zvuk vzniká rýchlym zatváraním a otváraním zobáka, ktorým sa bociany zdravia aj oznamujú nebezpečenstvo.
Volavka popolavá
Blízkou príbuznou bociana, o niečo menšou vzrastom, ale veľmi impozantnou, je volavka popolavá. Prilieta k nám v marci a zostáva u nás až do skorej jesene, niekedy počas miernejších zím tu aj prezimuje. V Bratislave a okolí ju môžeme zahliadnuť v zalesnených okoliach vodných plôch, ako sú jazerá, rieky a močiare. Spoznáme ju podľa modrasto sivého sfarbenia a vysokých nôh.
Pýši sa tenkým dlhým krkom a na bielej hlave má čierny pás smerujúci dozadu do chochola. Hniezdom volavky je veľká plošina postavená z konárov na stromoch vŕb, topoľov a iných drevín. Vo vodných plochách loví ryby, žaby, hmyz, hady a v niektorých prípadoch dokonca na blízkych poliach aj menšie hraboše. Z jej hniezda počuť kŕkavé a chrapľavé zvuky.
Kačica divá
Po topení ľadov môžeme na vodných plochách na Dunaji a v okolí vídať kačice divé. U nás zimujú a hniezdia na dobre zarastených brehoch a ostrovoch riek, jazier alebo močiarov. Samica je hnedo-béžovej škvrnitej farby a operenie samčeka je sivé, s hnedou hruďou, chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je výrazne kovovo zelená s bielym pruhom na krku. Jar je pre nich časom párenia. Samica znáša vajcia len raz do roka a sedí na nich 25 až 28 dní. Malé kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté a od začiatku vedia plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. Najčastejšie je to matka kačica, ktorá ich krátko po vyliahnutí odvádza na vodu. Na mláďatá potom dáva pozor 50 až 60 dní, keď sa učia lietať.
Počas jarných mesiacov k nám prilietajú aj kŕdle migrujúcich druhov kačíc, takže na Dunaji môžeme vidieť kačice lyžičiarky s veľkým a širokým zobákom alebo kačice chrapačky či hrdzavku potápavú.
Korčuliarky, vážky a mäkkýše
Najčastejšie sú najpočetnejšími poslami jari tí najmenší, teda prebúdzajúci sa hmyz. Počas prvých mesiacov roka môžeme pri prechádzke v okolí Dunaja nájsť na vodnej hladine korčuliarky, ktoré sa pohybujú nárazovým kĺzavým pohybom. Taktiež na vodných plochách stretneme niekoľko druhov vážok ako vážka malá alebo dvojškvrnná, a aj niekoľko desiatok vodných druhov mäkkýšov ako vodniak vysoký alebo vodniak premenlivý.
Obojživelníky a užovky
V jarných mesiacoch sa prebúdza nielen hmyz, ale aj obojživelníky a plazy. V okolí Dunajských ramien nájdeme niekoľko druhov skokanov, rosničku zelenú, ako aj ropuchu obyčajnú.
Z hadov na jar najbežnejšie natrafíme na užovku obojkovú, ktorá žije pri mokradiach a jazerách. Okolo štíhleho a dlhého tela má devätnásť radov šupín a dosahuje dĺžku až 120 centimetrov. Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Užovka obojková je semiakvatická, takže okrem súše trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva, niekedy ju možno pozorovať ako sa vlní pri hladine rybníkov. Užovka sa živí žabami, mlokmi aj rybami. Nemá jedový aparát, takže nie je jedovatým hadom.
Užovka fŕkaná, nazývaná aj vodný had, žije pri Dunaji, pri Rusovskom jazere, Čunovských jazerách, ako aj pri petržalských dunajských ramenách. Nie je jedovatá, loví drobné rybky a obojživelníky. Na miestach s väčším výskytom jašteríc, ktorými sa živí, môžeme natrafiť na užovku hladkú. Je to jediná živorodá užovka z rodu Coronella.
Jež bledý
Pri prechádzkach pešo alebo na bicykli na jar natrafíme aj na ježa bledého, ktorý sa na spánok ukladá v novembri a prebúdza sa pri prvom oteplení v marci. Na zimu si nerobí zásoby jedla, prežíva z tých tukových. Na jar sa po prebudení živí hmyzom, červami a mäkkýšmi.
Jazvec lesný
Pri troche šťastia v lesoch alebo v parkoch v blízkosti Dunaja zahliadneme na jar aj jazvece lesné. Sú to hlavne nočné tvory, preto sú veľmi plaché. Vyhrabávajú si noru vo vyvýšenom teréne, ktorá je vždy veľmi členitá s mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde jazvece spia. Nora môže byť až päť metrov hlboká a sto metrov dlhá. Žije v nej niekoľko generácií a rodín jazvecov. Mláďatá sa rodia veľmi skoro na jar, vo februári alebo v marci.
Bobor vodný
Bobor vodný alebo európsky je náš najväčší hlodavec a mimoriadne sa mu zapáčilo v povodí Dunaja. Pred dvoma storočiami z nášho územia takmer vymizol, pretože bol lovený kvôli hustej kožušine. U nás je v súčasnosti zákonom chránený, a tak sa mu darí aj v Bratislave a okolí. Pri prechádzke ho len tak ľahko nestretneme, lebo je to plachý živočích, no bežne vidíme ohlodané stromy v blízkosti riek a jazier alebo konármi a stromami vytvorené hrádze na vode. Vzácne stromy je tak často potrebné pred ich veľkými hryzákmi ochrániť pletivom. Telo bobra spolu s mohutným plochým chvostom meria až jeden meter. Váži 15 až 30 kilogramov a dožíva sa 15 až 20 rokov. Živí sa kôrou stromov a lykom, z ktorých si robí aj zásoby na zimu. Natrafiť na neho, alebo skôr na jeho výsledky práce, môžeme aj na jar v lužných lesoch popri Dunaji či Malom Dunaji, ale dokonca aj v Petržalke v okolí jazera Veľký Draždiak.
