Petržalský futbal neodmysliteľne patrí do dejín bratislavského športu. V najväčšej mestskej časti hlavného mesta sa organizovane hrá už viac ako 125 rokov. O jeho histórii, vzostupoch a pádoch hovorí historik a spisovateľ Juraj Červenka, autor knihy Za Starým mostom.
Pred rokom ste pokrstili publikáciu, v ktorej ste na 160 stranách zachytili viac ako storočie petržalského futbalu. Ako ste dospeli k myšlienke napísať takúto knihu?
O bratislavskom Slovane či trnavskom Spartaku vyšlo už viacero kvalitných prác, mojou snahou bolo priniesť niečo nové. Mal som ambíciu zmapovať históriu súčasného klubu FC Petržalka a jeho predchodcov až od konca 19. storočia a éry PTE, teda Prešporského telocvičného spolku. Kniha Za Starým mostom sa zároveň zaoberá Petržalkou ako miestom, teda aj inými klubmi, ktoré na pravom brehu Dunaja pôsobili – Ligeti či Makkabea, Červená hviezda a tiež I. ČsŠK Bratislava, z ktorého neskôr vznikol práve Slovan. Sú to veľmi príťažlivé príbehy a správny čas na písanie prišiel, keď sa blížilo 40. výročie postupu ZŤS Petržalka do československej najvyššej súťaže. Na jeseň 1981 v Petržalke zostali skalpy Slavie, Sparty aj Bohemky, čiernobiele farby vzbudzovali rešpekt v celom Československu. V tých časoch sa s trochou nadhľadu hovorilo: „Kto v Bratislave rozumel futbalu, chodil na Petržalku.“
Odkiaľ ste čerpali historické údaje, ktoré ste neskôr použili?
Vychádzal som z dobovej tlače, vrátane novín z čias Rakúsko-Uhorska či medzivojnového Československa, teda aj z článkov písaných po maďarsky či nemecky. Novšie obdobia som okorenil spomienkami účastníkov, hráčov a tiež fanúšikov. Vo veľkej väčšine som sa stretával s ochotou a vďakou, moji respondenti mali často bohaté a aj desaťročia pestované osobné archívy. Písal som o Petržalke, no počas písania som sa zoznámil aj s futbalovými publicistami z Česka, Anglicka či Severného Írska. Až ma prekvapilo, koľko sympatizantov mala Petržalka, ale napríklad aj Inter na druhej strane Moravy. To je na témach typu futbal krásne: Aj keď robíte regionálnu históriu, pracujete medzinárodne.
Kedy sa podľa týchto prameňov začala písať história petržalského futbalu?
Tu môžeme byť veľmi konkrétni. Noviny vo vtedajšom Prešporku uverejnili 5. júna 1898 správu, že o dva dni začne svoju činnosť futbalové družstvo, takže táto história trvá už 125 rokov. V roku 1900 už mali hráči Prešporského telocvičného spolku (PTE), predchodcu dnešnej Petržalky, svoje ihrisko, charakteristická bola vkusná tribúnka s dvoma vežičkami. Na tomto mieste, kúsok od Dunaja a vtedy jediného dunajského mosta sa kopalo do lopty už v časoch habsburskej monarchie. Práve tu sa stal Prešporok futbalovým mestom. V máji 2008 sa na starom a najmä krásnom petržalskom štadióne oslavoval druhý petržalský titul, vtedy sa pri Dunaji odohral posledný majstrovský zápas. Štadión potom nezmyselne chátral a dielo skazy dokončili bagre a buldozéry.
Petržalka podľa zdrojov aj pamätníkov vo vašej knihe patrila k najsilnejším futbalovým klubom v Uhorsku. Čomu vďačila za svoju kvalitu?
Vtedajší funkcionári PTE presne vedeli, ako sa robí futbal. Učili sa od najlepších, ich inšpiráciou boli budapeštianske či viedenské kluby. Už vtedy platilo, že styky so silnejšími sú na nezaplatenie a bez kontaktov v zahraničí to ďaleko nedotiahnete. Aj preto ešte pred prvou svetovou vojnou vybehli na petržalské ihrisko hráči anglického Sunderlandu či Glentoranu z Belfastu, teda skutoční majstri svojho remesla – úradujúci šampión prvej anglickej divízie a držiteľ írskeho pohára. Organizátorom futbalu v PTE treba uznať ešte jednu vec: Podporovali aj konkurentov a hráčom iných, postupne vznikajúcich klubov, dovolili trénovať na ich ihrisku.
Bratislavské futbalové kluby sa delili aj podľa toho, na ktorom brehu Dunaja sa nachádzali. Aj vašu knihu ste nazvali Za Starým mostom. Aký význam mal náš veľtok v pôsobení futbalových klubov?
Petržalka, oddelená od Bratislavy práve Dunajom, bola skutočné futbalové eldorádo, stačí si pozrieť mapu z medzivojnového obdobia a môžete krásne vidieť, ako sa v rade za sebou ťahali futbalové ihriská. Petržalka s rozľahlými voľnými plochami bola ideálnym miestom na budovanie ihrísk. Preto mnohé kluby, hoci oficiálne prešporské a následne bratislavské, hrali na pravom brehu Dunaja. Napríklad aj I. ČsŠK Bratislava, teda neskôr Slovan. Keď Nemci obsadili Petržalku, najvýznamnejší slovenský klub prišiel o svoj štadión, musel sa urýchlene zbaliť, prejsť sa druhú stranu Dunaja a odvtedy Slovan patrí na Tehelné pole, ktoré sa otváralo v roku 1940.
Bol v Petržalke populárny iba futbal, alebo si jej obyvatelia obľúbili aj iné športy?
Dunaj prial rozvoju plaveckých a vodáckych športov, v čase počiatočného progresu futbalu bol v Európe veľmi populárny aj tenis. Preto boli futbalové ihriská zväčša obklopené tenisovými dvorcami. Z celej tejto infraštruktúry však ostalo pramálo.
Aký odkaz zanechala existencia toľkých športových klubov pre naše hlavné mesto?
V histórii petržalského futbalu bolo niekoľko silných období. Okrem spomínanej éry PTE po prvej svetovej vojne mali najlepšie kádre kluby Ligeti a I. ČsŠK. Petržalka teda bola dejiskom prvých vážnych derby zápasov. I. ČsŠK dokonca hral od sezóny 1935/36 aj najvyššiu československú súťaž ako zástupca celého Slovenska. Päťdesiate roky boli aj érou Červenej hviezdy, dlho v Bratislave rezonovalo jej veľké ihrisko, známe ako letisko. Neskôr prišli dve prvoligové sezóny v 80. rokoch a účasť petržalskej ZŤS-ky, najmä tá v rokoch 1981 až 1982. Inter a Slovan vtedy prežívali horšie časy, diváka jednoducho nudili, a zrazu vyšiel na výslnie tretí bratislavský klub, podarená partia okolo Kadáka, Pochabu či Šimurku. Na svojom maličkom ihrisku hrala krásny a bojovný futbal, súperi to v netradičnom prostredí nevedeli. Diváci sa doslova bili o lístky, kto prišiel tesne pred výkopom, mal smolu, dnu sa jednoducho nedostal. Aj cudzí tréneri často priznávali až strach z Petržalky, kouč pražskej Bohemky Tomáš Pospíchal pokladal Petržalku za suverénne najlepší bratislavský klub, jeho kolega z Dukly Ladislav Novák zase ospevoval úžasné futbalové petržalské prostredie.
Už je to takmer 20 rokov, čo si bývalá Artmedia podmaňovala Európu výsledkami v Lige majstrov. Ťažila už vtedy zo svojej bohatej histórie?
Namiešal sa ten správny kokteil. Výborná partia okolo trénera Vladimíra Weissa a finančné zabezpečenie. Nesmieme zabudnúť aj na športové šťastie, občas naozaj veľké, ktoré však zväčša sadá na tých správnych a pripravených. Boli to krásne zhody okolností a priam infarktové situácie, veď poďme pekne poporiadku. Rozhodujúci gól kazašskému Kajratu v 121. minúte, rozdrvenie Celticu 5:0 a následný postup po odvetnej prehre 0:4. Do skupiny Ligy majstrov Petržalka prenikla po penaltách v Belehrade. A potom prišli body v skupinovej fáze, presnejšie šesť bodov za tri remízy a víťazstvo v Porte.
Čo vravia historické pramene na otázku, čo je skutočnou príčinou za koncom klubu, ktorý ešte v roku 2010 figuroval medzi top 100 svetovými klubmi, no pritom už neexistoval?
Odpoveď je veľmi jednoduchá: Zmena vlastníckych pomerov, odchod dlhoročného majiteľa, nižší rozpočet a masový odchod hráčov. Slovenský futbal poznamenali v novodobej histórii viaceré obdobné situácie. Košice sa aktuálne tešia z návratu do najvyššej súťaže, spomeňme si ale na slávne časy i úspechy, teraz poviem s nadhľadom, futbalového gýču s názvom 1. FC Košice. So všetkými tými tigrami a záplavou oranžovej. Už to ani nie je pravda. Aj Inter Bratislava, dvojnásobný držiteľ slovenského double, dnes funguje v štvrtej lige.
Existuje šanca, že by sa Petržalka vrátila k svojim najslávnejším časom, alebo je futbal za Starým mostom už len minulosťou?
Minulosťou určite nie je, Petržalka hrá druhú ligu, teda celoštátnu súťaž, atmosféra na malom štadióne v Ovsišti je naozaj príťažlivá. Petržalka má ako reprezentant najväčšieho slovenského sídliska divácke zázemie, predpoklady lákať davy a teda hrať najvyššiu súťaž. Navyše mesto ako Bratislava by malo mať aj mestské derby. Nemyslím to v zlom, ale mnohé kluby slovenskému futbalu chýbajú a pritom atraktivitou prevyšujú niektorých súčasných účastníkov. Myslím si, že minimálne Prešov či Petržalka by našu najvyššiu ligu trocha vyšperkovali.
V ktorom aspekte športovej infraštruktúry podľa vás Bratislava zaostáva, a kde by sa mohla inšpirovať?
Skôr by som to otočil smerom, po čom fanúšik túži. Pokiaľ sa rozprávame o futbale, stále zaostávame v diváckom záujme. Podľa mňa ľudia stratili dôveru vo futbal. Občas zájdem na zápas jedného z mojich obľúbených futbalových klubov – First Vienna. Hrajú teraz druhú rakúsku ligu. Zápasy sú bez zvučných mien, no tribúny sú plné. Sú tam rodiny s deťmi, sú tam aj ultras s dymovnicami, tribúna buráca a zároveň vládne pohoda, v ľuďoch cítiť hrdosť na svoj klub. Hrá sa na štadióne Hohe Warte priam presiaknutom bohatou históriou. Človek sa tam proste cíti dobre, bez ohľadu na výsledok. Toto je možné iba na mieste so silným geniom loci, to sa nedá umelo vytvoriť. A Petržalka na to má výborné predpoklady.
Juraj Červenka je historik a publicista, vo svojej tvorbe sa zaoberá najmä vojenskými konfliktami 19. a 20. storočia, históriou futbalu aj písaním reportáží. Odborné i popularizačné články mu vychádzajú na Slovensku aj v zahraničí, napr. vo Veľkej Británii či USA. Pracuje ako vedúci vydania v Slovenskom rozhlase.
