Hoci korčuľovanie na zamrznutom Rohlíku, Kuchajde či Štrkovci je v Bratislave už pravdepodobne minulosťou, na verejných miestach pribúdajú mobilné plochy, kde si môže verejnosť zakorčuľovať. Tréner ľadového hokeja Marek Michálek v rozhovore vysvetľuje, koľko vyjde rodičov výbava malého začínajúceho hokejistu, aj akým mestom by sa mohla Bratislava inšpirovať pri prístupe k rozvoju infraštruktúry pre hokejistov.
V akom veku je vhodné začať s korčuľovaním?
Ja si myslím, že ideálny začiatok je okolo štyroch až piatich rokov, ale je to, samozrejme, individuálne. Čo sa týka hokejistov, je to v rozmedzí 4-6 rokov a u krasokorčuliarov aj od troch rokov.
Kedy ste začali vy?
Moje začiatky s korčuľovaním sú spojené s jazerom v Senci. Rodičia ma po veľkom nadšení z mojej strany prihlásili do klubu HC Slovan Bratislava, keď som mal štyri roky. Počas aktívnej hokejovej kariéry a popri štúdiu na Fakulte telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave som začal s trénovaním a praxou. Práci trénera sa venujem od roku 2009 a pôsobil som v kluboch HK Ružinov 99 Bratislava a HOBA Bratislava, kde som trénoval dlhší čas.
K akému rozvoju prispieva korčuľovanie? Ktoré partie tela zapája, ako prispieva k fyzickému rozvoju organizmu?
Korčuľovanie samotné vnímam ako určitú základnú zručnosť človeka, ako je napríklad aj plávanie. Prispieva k lepšej rovnováhe, budovaniu sily a kondície, prevencii zranení a posilneniu svalstva najmä spodnej časti tela. Korčuľovaním sa zapája nielen spodná, ale aj vrchná časť tela so zapojením paží a celkovej rotácie trupu. Tento šport má samozrejme aj zdravotné benefity, nakoľko je to výborná kardio aktivita a viete pri nej spáliť veľa kalórií. Slúži taktiež na posilnenie imunity, nakoľko sa korčuľuje na ľade a v zime, telo si buduje aj prostredníctvom tohto pohybu vlastnú imunitu. V porovnaní s behom je napríklad šetrnejší ku kĺbom a v neposlednom rade sa pri korčuľovaní uvoľňujú endorfíny, čiže nám prináša aj zaslúžené potešenie. Práve preto ho veľa ľudí vyhľadáva najmä v spojení s hokejkou.
Kedysi bolo korčuľovanie obľúbenejšie najmä vďaka dostupnosti – rodiny s deťmi často chodili na zamrznuté jazerá na celé dni. Máte pocit, že s otepľovaním klesá aj popularita tohto športu?
Nemyslím si, že popularita korčuľovania ako takého klesá. V minulosti boli tuhšie zimy a bolo jednoduchšie si ísť na jazero zakorčuľovať aj na celý deň. V posledných rokoch je to už skôr rarita. Mám z detstva pekné spomienky na takéto korčuľovania na jazerách. Momentálne je však pre korčuliarov tento šport dostupnejší, keďže v Bratislave je viac zimných štadiónov. Verejné korčuľovanie býva na každom štadióne, na niektorých štadiónoch v Bratislave a okolí bývajú aj takzvané „verejká“ s názvom Hokejka a puk, kde si môžu prísť zakorčuľovať ľudia aj s pukom a hokejkou, prípadne aj v kompletnom výstroji. Na ľad chodia malé deti, deti s rodičmi, tréneri alebo vo veľkej miere amatérski hokejisti a v neposlednom rade aj hráči z klubov, prípadne bývalí hokejisti.
Dá sa vôbec ešte niekde v Bratislave a okolí korčuľovať aj na prírodných plochách?
Keby bola zima dlhšia a mrazivejšia, je možností viac aj na otvorených plochách, napríklad na Štrkovci či na Kuchajde. Dnes sú trendom skôr mobilné ľadové plochy napríklad pred nákupnými centrami, kde je možnosť si zakorčuľovať, keď už nie je možné ísť na jazero. Rozmáhajú sa aj mobilné plochy so syntetickým ľadom, ktorý nahrádza klasický ľad.
Ako sú u nás obľúbené hokej a krasokorčuľovanie?
Niet pochýb o tom, že ľadový hokej je na špičke obľúbenosti našich športov a vnímam to tak, že stále rastie. Krasokorčuľovanie si taktiež nachádza svoju popularitu, ale u menšieho percenta ľudí a skôr u nežného pohlavia.
Trénujete mladých hokejistov v Bratislave. Je každý rok o tento šport záujem?
Venujem sa tréningu detí, mládeže, juniorov aj seniorov, a to nielen na ľade, ale aj vo svojom tréningovom centre Gym For Skills, kde sa zameriavame na individuálny rozvoj zručností hráčov a brankárov. Čo sa týka rodičov, ktorí chcú dať svoje dieťa na ľadový hokej, v Bratislave a okolí majú viacero možností. Poznám kluby, ktoré majú už v predprípravke viac ako sto detí, čiže myslím si, že záujem o tento šport bude vždy vysoký.
Môžu sa do hokejového alebo krasokorčuliarskeho klubu prihlásiť aj deti, ktoré ešte nevedia korčuľovať?
Samozrejme, je to možné v každom klube. Moje odporúčanie je, že ak chce rodič prihlásiť svoje dieťa na hokej, malo by predtým absolvovať kurz korčuľovania. Existujú rôzne kurzy v Bratislave a okolí, väčšina funguje s prepojením cez škôlky, ktoré pravidelne chodia korčuľovať v doobedných hodinách. Tréneri v klube majú potom zjednodušenú prácu, keď dieťa príde do hokejového klubu na prvý tréning zoznámené s ľadom a základmi postoja. Vie sa tak ihneď zapojiť do tréningového procesu bez nutnosti samostatného trénera.
Sú športy spojené s korčuľovaním náročné, čo sa týka vstupných nákladov? Koľko vyjdú rodičov nové korčule, výbava či samotné tréningy a kurzy?
V porovnaní s krasokorčuľovaním je ľadový hokej podstatne lacnejší. Dnešná doba ponúka možnosť kúpy nových aj zánovných vecí za podstatne lepšie ceny formou aj rôznych bazárov s hokejovým vybavením na internete. Uvediem príklad malého začínajúceho hokejistu. Základný set chráničov aj s taškou v obchode vyjde od sto do stoštyridsať eur, prilba šesťdesiat, hokejka od dvadsať do šesťdesiat, hokejové korčule od šesťdesiat do sto eur a prípadný dres s termoprádlom do päťdesiat eur. Kompletný nový výstroj teda vyjde približne od tristo do štyristo eur. Členské poplatky v kluboch stoja v najmladšej kategórii okolo päťdesiat eur mesačne, s rastúcimi kategóriami sa poplatky zvyšujú o pár desiatok eur. Samozrejme, so stúpajúcim vekom sa mierne zvyšujú ceny aj hokejového výstroja, ale aj tak je to podstatne lacnejšie, ako to bývalo v minulosti.
Je v Bratislave podľa vás dostatok plôch a možností, aby si všetci milovníci korčuľovania prišli na svoje?
Myslím si, že aj keby pribudli v Bratislave ďalšie tri štadióny, aj tie by boli určite plné.
A čo amatéri? Majú dostatok príležitostí začať s korčuľovaním a samotným hokejom, napríklad aj v dospelom veku?
Amatérski hokejisti sú kapitola sama o sebe. Myslím si, že vďaka rastúcim možnostiam a lepšej dostupnosti za posledných desať rokov sa amatérsky šport veľmi rozvinul. Pre amatérskych hokejistov je v Bratislave veľa možností, kde sa vedia uplatniť, nakoľko je tu viac štadiónov a aj hobby športovci majú možnosť si prenajať ľad a hocikedy si zahrať. Veľa štadiónov je odkázaných na týchto ľudí, nakoľko vykrývajú časy ľadov mimo klubových aktivít na štadióne. Je to podľa mňa moderný trend nielen u nás, ale aj v Česku a iných okolitých krajinách. V Bratislave je veľká komunita amatérskych hráčov, a preto je tu aj viacero amatérskych líg. Medzi najznámejšie patrí RAHL (Ružinovská amatérska hokejová liga), ktorá zastrešuje až tri súťaže pre týchto športovcov rozdelených podľa úrovne výkonnosti hráčov. Taktiež sa tu organizujú aj amatérske turnaje, priateľské zápasy a v neposlednom rade aj tréningy pre amatérskych hokejistov.
Aký je najjednoduchší spôsob pre hokejistu – amatéra, ktorý by sa rád naučil základy tohto športu a príležitostne si zahral?
Je veľa možností, kde sa dá uplatniť podľa toho, čo daný hráč chce a potrebuje. Napríklad na stránke www.hokejovetreningy.sk ponúkam od roku 2014 celoročné tréningy zručnosti pre amatérov, na ktorých sa môžu zdokonaliť v korčuľovaní, práci s pukom, streľbe, prihrávkach, alebo aj v samotnej hre. Máme na výber viac typov hokejových tréningov podľa zamerania a v letných mesiacoch organizujeme taktiež aj viacdňové hokejové kempy.
Viete uviesť nejaké príklady zo zahraničia, kde k týmto športom, ako je ľadový hokej a krasokorčuľovanie pristupujú tak, že by si Bratislava mohla brať príklad?
Pred necelými dvoma rokmi som trénoval v maďarskom Győri, ktorý môžem uviesť ako skvelý príklad. Čo sa týka materiálneho zabezpečenia a prostredia na trénovanie, Maďari majú oveľa lepšie podmienky , ako my na Slovensku. Preto aj veľa slovenských trénerov trénuje v zahraničí a poznám viacerých kolegov Slovákov, ktorí sa nechcú vrátiť kvôli podmienkam, ktoré im v Maďarsku ponúkajú. Nehovoriac o podpore športu zo strany štátu a hokejového zväzu. Napríklad v spomínanom Győri majú nový štadión s troma ľadovými plochami – jednou menšou pre malé deti, škôlky, krasokorčuliarov či amatérov a dve veľké, na klubové tréningy a prípadne aj pre amatérov. Spomeniem aj vybavenie ako posilňovňa, skatemill, strelnica, stickhandlingová zóna, reštaurácia a podobne. Kiežby sme aj my v Bratislave mali aspoň podobne vybavený štadión aj so zázemím, ako je to v iných hokejovo rozvinutejších krajinách.
Čo vás najviac baví na práci trénera?
V prvom rade to neberiem ako prácu, ale ako životné poslanie vychovávať, formovať a zdokonaľovať hráčov nielen po fyzickej, ale aj ľudskej stránke. Najviac ma baví interakcia s hráčmi, keď niekoho viem prostredníctvom môjho tréningu posunúť na inú úroveň zručností. Mám rád aj vzájomnú prepojenosť s hráčom, keď už vie, čo od neho chcem. Prácu trénera si užívam a som za ňu vďačný, že ju môžem robiť a že ju ľudia oceňujú. Čo je však podľa mňa najdôležitejšie, keď niekoho trénujem, je emočná väzba na hokej a na dané činnosti s tým spojené. Každý hráč vydáva zo seba energiu a zanietenosť do činností s hokejkou a baví ma, keď vidím, že niekto je do tohto športu ponorený a má chuť sa zlepšovať. V neposlednom rade ma teší tráviť čas na ľade a vymýšľať nové cvičenia, aby boli atraktívne a zaujímavé pre hráčov.
Čo by ste na záver odporučili rodičom, ktorí by chceli, aby ich dieťa hralo hokej alebo sa venovalo krasokorčuľovaniu?
Odporučil by som im hlavne to, aby svoje dieťa nechali sa prirodzene rozvíjať a dopriali mu poriadnu všeobecnú prípravu, aby sa rozvinulo po všetkých stránkach a malo dobrý základ či už pre šport, alebo celkovo do života. Z pohľadu trénera najviac vnímam, že rodič by mal byť oporný kameň a dávať svojmu dieťaťu podporu v športovom rozvoji a mal by byť trpezlivý a netlačiť na prirodzený vývoj mladého hokejistu alebo krasokorčuliara či krasokorčuliarky. Nie je nič krajšie, ako keď šport dieťa baví a aj pre trénera, aj pre rodiča je pekný pohľad vidieť ho plné elánu na ľade.
