Sloboda, voľnosť a schopnosť zdolať akúkoľvek prekážku, ktorú vám ihrisko, mesto či život postavia do cesty. Na týchto princípoch vyrástol parkour, mladý šport, ktorého korene však siahajú do dávnej minulosti. Ako zdôrazňuje tréner a zakladateľ www.parkourskola.sk Lukáš Hollý, parkour sa môže odohrávať všade, kde sa len pozriete. Do výšok sa však odvážia iba skutoční profíci.
Parkour väčšina ľudí pozná z efektných filmov plných akčných záberov nebezpečných skokov medzi budovami. Ako vyzerá skutočný parkour v reálnom živote?
Keď niekomu poviete o parkoure, predstaví si presne toto – skoky medzi budovami. V skutočnosti je to len kvapka v oceáne, výsledok dlhoročného tréningu a posúvania limitov. Parkour môže robiť ktokoľvek bez ohľadu na vek, zdatnosť alebo pohlavie. Dá sa robiť od úplných základov, keď sa rozvíja rovnováha, stabilita a sila, ktorá slúži ako prevencia pred zranením napríklad pre seniorov. Deti sa zas učia, ako bezpečne prekonávať prekážky, vyliezať a zliezať steny, čím si postupne budujú psychickú a fyzickú zdatnosť. Mladí a dospelí často hľadajú limity a je to pre nich prirodzená forma pohybu. Tieto predstavy a filmové scény sa v realite odlišujú od cieľa, ktorý si pri parkoure ľudia stanovujú. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že aj tieto zručnosti sú veľmi užitočné, a to najmä v prípadoch, keď sa vymknete a potrebujete vyliezť cez balkón domov, alebo v kritických prípadoch, keď sa potrebujete k niekomu dostať na pomoc.
Čo vás na tomto športe baví a čo vás na ňom zaujalo, keď ste ho začínali praktizovať?
Na parkoure najviac milujem slobodu a hodnoty, ktoré reprezentuje. Sú jeho neoddeliteľnou súčasťou a veľa ľudí si neuvedomuje, že parkour je viac ako skákanie. Je na ňom úžasné, že nikto vám nediktuje, ako máte prekážky prekonávať a akú trať si zvoliť. Kráčate vlastnou cestou a budujete svoj štýl pohybu. Zároveň sa vďaka parkouru človek dostáva do situácií, keď musí prekonať samého seba. Zdoláva prekážky nielen fyzické, ale aj mentálne, čo buduje zdravé sebavedomie a schopnosť vedieť sa popasovať s výzvami, ktoré nám prináša život. Po určitom čase, keď nasajete hodnoty parkouru, stane sa z neho viac životný štýl a formuje vašu osobnosť. A presne to na ňom milujem. Aj po mnohých rokoch ma učí pokore, rešpektu, úcte a dáva mi možnosť byť užitočným pre druhých.
Aký druh pohybu je pri ňom najviac využívaný, ako musí byť človek fyzicky pripravený?
V parkoure je množstvo techník, ktoré majú svoje využitie. Môžu to byť základné preskoky, balans a techniky doskokov, ktoré sa vieme naučiť aj bez špecifickej fyzickej prípravy. Potom sú tu pokročilejšie techniky ako napríklad výlezy, ťažšie variácie preskokov a akrobacia, pri ktorých je fyzická príprava nevyhnutná. Nie je to len z dôvodu naučenia sa daného prvku, ale najmä kvôli bezpečnosti a udržateľnosti pohybu. Fyzickou prípravou si vytvárame z nášho tela „brnenie“, ktoré nás chráni pred prípadnými pádmi a zároveň nám otvára dvere k ďalším pohybom.
Ktoré svaly pri ňom dostávajú najviac zabrať?
Parkour je veľmi komplexný šport a zabrať pri ňom dostáva celé telo. Po tréningu sa pokojne môže stať, že vás budú bolieť svaly, o ktorých ste nevedeli, že ich máte. Ak by som mal vyzdvihnúť jednu svalovú skupinu, tak sú to najmä svaly dolných končatín, ktoré sa zapájajú pri väčšine skokov. Všetko však závisí od typu tréningu každého atléta. Parkour sa dá robiť rekreačne, keď to bez problémov zvládne aj dieťa alebo senior, ale aj vrcholovo, keď je nevyhnutná dôkladná silová príprava a kompenzácia zaťaženia.
Je Bratislava vhodná pre praktizovanie parkouru?
Podľa mňa Bratislava ponúka spomedzi slovenských miest najviac možností. Dajú sa tu nájsť úžasné miesta na tréning, na ktorých sa stretáva naša komunita. Zároveň sa mesto neustále rozrastá, čím pre nás vznikajú nové a nové výzvy.
V Bratislave nie je “parkourista” v akcii mimo telocviční či športovísk bežným javom, nevidno vás len tak bežať mestom a zdolávať prekážky. Prečo je to tak?
Počas našich začiatkov bol tréning vonku bežný. Neexistovali športoviská na parkour alebo telocvične. Boli sme odkázaní na hľadanie stále nových tréningových miest, na ktorých sme sa stretávali a posúvali svoje limity. Aktuálne je už viac možností na tréning v telocvičniach pod vedením skúsených trénerov, takže je aj menej „samoukov“, ktorí trénujú vonku od rána do večera tak, ako kedysi aj my.
Je v Bratislave nejaká komunita ľudí, ktorých tento šport spája? Ak áno, ako funguje? Dohadujú si jej členovia spoločné akcie a tréningy?
V Bratislave, ale aj celkovo na Slovensku je skvelá komunita ľudí, ktorá sa každoročne priateľsky stretáva na našich podujatiach. Je to čas, keď si spoločne zatrénujeme, zabavíme sa pohybom a utužujeme vzťahy medzi nami. Aj to je našou snahou v rámci Parkour Školy, kde sa venujeme tréningu detí a dospelých. Je pre nás dôležité prepájať novú a starú generáciu a šíriť tak hodnoty parkouru ďalej medzi mladých.
Máte pri behu Bratislavou nejaké obľúbené trasy? Ak áno, aké?
Parkourový tréning väčšinou neprebieha ako beh, ale ako praktizovanie techník a pohybov v jednom priestore. Občas máme na tréningu aj rôzne prekážkové behy, ktoré často slúžia ako overenie fyzických schopností atléta. Mojou najobľúbenejšou je trasa vo Vrakuni, ktorú vytvoril náš priateľ Marek Bari.
Praktizujete parkour aj v naozaj nebezpečných podmienkach, napríklad na strechách budov? Je to vôbec v Bratislave možné?
Aj keď je parkour často takouto formou medializovaný, náš tréning je prevažne na úrovni zeme. Ak sa náhodou dostaneme do výšok, tak sa vždy riadime základnými pravidlami. Prvým je „rešpektuj prostredie, v ktorom trénuješ“, čo znamená, že nevstupujeme na súkromné pozemky a správame sa úctivo. Druhým je pojem risk a hazard. Keď vidíte niekoho skákať medzi budovami, je to vo väčšine prípadov výsledok dlhoročnej prípravy. Všetky pohyby sa učíme od základov na zemi, a až keď sú dokonalo zvládnuté, tak postupne ideme do výšok. Hazard by to bol vtedy, keby sme bez akejkoľvek skúsenosti išli do výšok a ohrozili tak svoj život. Riadime sa rešpektom, ktorý sa snažíme ukázať aj ľuďom navôkol.
Dostali ste sa vďaka parkouru na doposiaľ nepoznané miesta v Bratislave, ktoré ste objavili a obľúbili ste ich? Prezradíte aspoň jedno?
Vďaka parkouru som Bratislavu spoznal naozaj dobre. Často som si sadol do vozidla MHD a odviezol sa na neznáme zastávky, v okolí ktorých som našiel krásne tréningové miesta. Tým najobľúbenejším je pre mňa aktuálne okolie Vedeckého parku pri Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, ktoré je architektonický skvost a ponúka naozaj široké možnosti na tréning.
V ktorých svetových metropolách je tento šport najrozšírenejší? Je tam rozdielny prístup k tomuto športu oproti Bratislave?
Parkour momentálne zažíva veľký boom a je rozšírený naozaj po celom svete. Vznikajú nové komunity, nové možnosti a príležitosti pre rast. V zahraničí je pri budovaní športovísk a telocviční väčšia podpora samospráv a investorov. Krásny príklad je Dánsko, kde parkourové ihrisko nájdete takmer na každom rohu. Na Slovensku je tento šport ešte v plienkach . Našou snahou je spolupodieľať sa na rozvoji a budovaní športovísk vhodných na tréning parkouru. V zahraničí veľmi dobre funguje spolupráca samospráv alebo investorov priamo s komunitou športovcov, ktorá dodáva do vizualizácií podnety uplatniteľné v praxi. Vďaka tomu vznikajú krásne miesta na tréning, ktoré k tomuto športu môžu priviesť širokú verejnosť.
