Bratislava patrí vo svete jazdeckého športu medzi osvedčené značky. Konský šport prekvitá v našom hlavnom meste už vyše 150 rokov a zaznamenáva aj neustály príliv nových záujemcov. Jazdectvo je spojením športu a vzťahu dvoch živých bytostí, hovorí Rastislav Noskovič, predseda Jazdeckého klubu TJ Slávia STU. V rozhovore sa tiež dozviete, aké sú v metropole Slovenska podmienky pre klubových a rekreačných jazdcov.
Fungujete v rámci športového klubu TJ Slávia STU Bratislava. Kde tento klub vznikol, akú máte históriu a úspechy?
Jazdecký klub TJ Slávia STU má dlhoročnú tradíciu. Vznikol ako jeden z prvých v Bratislave pred viac než 60 rokmi. Založili ho jazdci okolo profesorov Boora a Bartoša, následne v priebehu rokov jeho členovia získali nespočetné množstvo titulov Majstra Slovenska a Československa vo všetkých vekových kategóriách. Najviac prvenstiev však prichádzalo predovšetkým v parkúrovom jazdení, naši jazdci reprezentovali krajinu na medzinárodných pretekoch a šampionátoch. Najznámejšími menami sú Andrej Glatz, Boris Boor, Martin Boor, Oldrich Mikoláš, Juraj Hanulay, Iveta Winklerová, Rastislav Noskovič, Monika Noskovičová a ďalší.
Kde sídlite a trénujete?
Sídlom Jazdeckého klubu TJ Slávia STU je od počiatku areál v Petržalke na Májovej ulici 21. Tu máme možnosť trénovať celoročne na vonkajšej jazdiarni aj v krytej hale, ktoré sme v minulom roku úspešne zmodernizovali. Široká verejnosť môže túto jazdiareň poznať i vďaka Medzinárodným pretekom Grand Prix Bratislava, ktoré tu v Ovsišti pravidelne organizujeme.
Aké benefity má tento šport pre človeka?
Jazdectvo je spojením športu a vzťahu dvoch živých bytostí – človeka a koňa. Kto už niekedy jazdil, vie, že jazdec fyzicky zapája celé telo. Samozrejme, ako v každom športe, aj v tom našom potrebujete špičkovú kondíciu. Ak ju využívate správne, tak koňa presvedčíte k spolupráci. Začiatočníkom by som odkázal, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Kontakt s koňmi a jazdectvo majú pozitívny vplyv na váš pohybový aparát. Symbióza s týmto zvieraťom vás učí zodpovednosti a prinúti vás stráviť čas na čerstvom vzduchu.
Koľko klubov má Bratislava? Sú tieto kapacity dostačujúce, alebo vnímate vyšší dopyt?
V Bratislave je viacero jazdeckých klubov. Výkonnostnému skokovému športu sa venujú jazdci asi v piatich z nich. Ďalšie sa venujú amatérom a výchove začínajúcich jazdcov, prípadne prevádzkujú jazdecké školy a dávajú priestor príležitostným resp. rekreačným záujemcom o jazdenie. Ich kapacita spolu s tými v priľahlých obciach poskytuje dostatok priestoru na realizáciu, ktorý zodpovedá aj reálnemu dopytu.
Je možnosť zajazdiť si aj mimo jazdeckých areálov?
Kôň je plaché zviera, takže pohyb na verejnosti mimo areálu jazdeckého klubu treba vnímať obmedzene. Napríklad v Petržalke vieme ísť na vychádzku za hrádzu, do lužných lesov. Vo vlastnom záujme však usmerňujeme pohyb s koňmi tak, aby sme sa vyhli stretnutiam s turistami a psičkármi. Samozrejme, treba spomenúť aj rekreačných jazdcov, ktorí nepôsobia v žiadnom klube. Tu sa však môžete stretnúť práve s psičkármi, ktorí nemajú vždy najpríjemnejšie pohľady. Taktiež i kôň potrebuje vykonávať potrebu, ak sa rozhodne vykonať ju niekde na hrádzi, nezabránite tomu. Dostihové areály a ranče, ktoré sa nachádzajú v okolitých obciach, ponúkajú veľa možností na pohyb vo voľnej prírode.
Ako sa v Bratislave pristupuje k rozvoju tohto športu a k práci s mládežou? Majú tu mladé talenty priestor rásť a realizovať sa?
Jazdectvo je individuálny a finančne náročný šport. Keďže nie je všeobecne preferovaným športom, dostáva sa mu menej podpory, ako by sme si želali. Preto je rozvoj, práca s mládežou, trénovanie, koncepcia v podstate individuálnou vecou detí a ich rodičov.
Je náročné začať s týmto športom?
Jazdenie je technický šport, takže vyžaduje okrem telesnej dispozície aj trochu mentálnej vyspelosti. Napríklad je vhodné, aby deti začali s jazdením až vtedy, keď už na svojho poníka nielen dočiahnu, ale budú aj rozumieť pokynu trénera a dokážu sa sústrediť.
Sú v zahraničí lepšie podmienky pre jazdectvo? Ktorými krajinami a mestami by sme sa mohli inšpirovať?
Najinšpirujúcejšími príkladmi by nám iste mohli byť viaceré mestá v Nemecku, Holandsku, Belgicku či Francúzsku. Z verejných prostriedkov, vrátane fondov EÚ, sú tu budované jazdecké cesty či chodníky, ktoré poskytujú amatérskym aj profesionálnym jazdcom možnosť variability tréningového prostredia. Zvyšujú bezpečnosť jazdcov a koní tým, že ich povrch je upravený. Odstraňujú nebezpečné nerovnosti a zároveň rozširujú priestor možného pohybu, keďže v mnohých lokalitách si vlastníci alebo správcovia neželajú pohyb koní.
