Každý deň šliapať do pedálov? Mnoho Bratislavčanov využíva bicykel nielen na občasné výlety do prírody, ale aj na každodenné dochádzanie do školy či do práce. Aj dlhoročný cyklista Andrej Gazdarica patrí k tým, ktorí majú Bratislavu prejazdenú „krížom-krážom“. Napriek tomu hovorí, že ani po dvadsiatich rokoch tu neprestáva objavovať nové trasy a zaujímavé miesta.
Ako často bicyklujete a kam najčastejšie vedú vaše cesty?
Okrem zimných mesiacov bicyklujem v podstate každý deň. Niekedy je to čisto logistická záležitosť, presun z bodu A do bodu B. Keď si idem zajazdiť pre radosť, najviac chodím do Karpát, keďže bývam v Krasňanoch priamo pod lesom.
Ako sa žije cyklistovi v Bratislave?
Rozdelím svoju odpoveď na dve časti. Pre cyklistu, ktorý športuje pre zdravie a radosť, je Bratislava rajom na zemi. Bývam tu už bezmála dvadsať rokov a neprestávam objavovať nové trasy a skvelé miesta. Ako občan, ktorý sa ráno chce dostať do práce, centra mesta, alebo úradu, vidím veľa priestoru na zlepšenie infraštruktúry. Pýtam sa však aj to, čo môžem ja urobiť pre svoje mesto? Existujú mnohé neziskové organizácie zamerané na zveľaďovanie chodníkov, cyklotrás a ich značenie. Som rád v tejto komunite, máme rovnaké záujmy a vieme sa rozprávať aj hodiny.
Je nejaká oblasť, ktorú vnímate pozitívne, čo sa týka života cyklistov v Bratislave?
Snáď je to bublinou, v ktorej žijem, ale vidím, že ľudia v mojom okolí vnímajú bicykel nielen ako prostriedok na prepravu a zábavu, ale aj ako spôsob šetrenia životného prostredia. Ak idem do roboty na bicykli, robím niečo pre seba, pre planétu a v neposlednom rade aj šetrím čas. Verím, že tieto malé víťazstvá každý deň zlepšia náladu jednotlivcovi, a tak prospejú celej spoločnosti. Počas pandémie počet cyklistov v Bratislave značne narástol. Dúfam, že si ľudia uvedomili všetky benefity bicykla a nevrátia sa naspäť do áut.
Ktoré trasy máte v Bratislave najradšej?
Som z Liptova, kde kamkoľvek sa pohnete, tam je kopec. Odjakživa som bol horským cyklistom. Myslím, že nemusím veľa rozprávať o tom, aké nekonečné možnosti športového vyžitia ponúkajú v Bratislave a jej okolí Malé Karpaty. Čo však chcem povedať je, že pred rokom som si kúpil cestný bicykel a otvorili sa mi oči a nové obzory. Našiel som krásne trasy z Bratislavy smerom na juh na Gabčíkovo. Až 120 kilometrov po hrádzi sa môže zdať nezáživných, ale verte mi, že nie je. Môžete ísť paralelne popri priehrade cez dediny, tesne popri hraniciach s Maďarskom cez chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy, občerstviť sa v csárde. Ak vám po ceste oťažejú nohy, môžete si skrátiť trať kompou vo Vojke. Takisto v neďalekom Rakúsku smerom na Viedeň nájdete národný park Donau-Auen. Cyklotrasa vedie priamo cez park, takže párkrát sa mi podarilo dostať až na štrúdľu do Viedne.
Dá sa v Bratislave bicyklovať aj s deťmi? Aké trasy by ste odporučili pre rodičov so začínajúcimi cyklistami?
Dá, no záleží aj na veku detí. Ja mám jedenásťročného syna a sedemročnú dcérku a chodíme naozaj všade. Naša obľúbená trasa je okruh z Rače, ktorý vedie cez centrum mesta popri Dunaji, cez Železnú studničku, Kačín a Biely kríž. Je to zhruba 35 kilometrov. Po ceste si máme kde oddýchnuť alebo sa občerstviť. Ak ideme viac do kopcov, používam ťažné lanko, ktorým pomáham dcérke vyjsť hore. Dá sa ísť aj po rovinách, po hrádzi priamo z Bratislavy, alebo môžete autom s nosičom zájsť niekam, kde je menej cyklistov. Možností je nekonečne veľa.
V Bratislave stretávame cyklistov počas celého roka, aj v zime. Je potrebná nejaká špeciálna výbava, ak by sme chceli jazdiť v zime? Zvyknete aj vy bicyklovať počas zimných mesiacov?
Musím všetkým kolegom cyklistom „obojživelníkom“ vzdať rešpekt a uznanie, pre mňa sa sezóna končí, keď sa teplomer dostane pod nula stupňov Celzia. Skúšal som niekoľko sezón nájsť oblečenie, v ktorom by som to vydržal, ale neúspešne. Najviac mám problém s obuvou. Hoci existujú návleky na tretry, tie ale pod bodom mrazu u mňa nefungujú. Keď stretnem v zime v lese cyklistu, uznanlivo pokývem hlavou a zašomrem si, že mne sa to nedarí.
Badáte v posledných rokoch zlepšenie, čo sa týka napríklad infraštruktúry pre cyklistov či ich bezpečnosti?
Určite vidím zlepšenia, ale vnímam ich ako prvé lastovičky viac ako komplexné riešenie. Mesto dbá na to, aby mali nové projekty podzemné garáže a okrem chodníkov aj komunikácie pre cyklistov. Veľakrát to však končí tak, že novovybudovaný cyklochodník niekde začína a nikam nevedie. Jednoducho nemá pokračovanie. Vidím však, že sa mesto veľmi snaží. Rovnako si treba uvedomiť, že svet sa netočí len okolo bicyklov. Potrebuje viac zelene, menej vizuálneho smogu a tu sa robia míľové pokroky. Architektúra v minulých storočiach na cyklistov nemyslela a bohužiaľ v ére socializmu to nebolo inak. Zástavba sa zahusťovala, budovy nejak stoja a mnohokrát je naozaj výzvou nájsť priestor pre cyklochodník.
A čo ohľaduplnosť zo strany iných účastníkov cestnej premávky, najmä vodičov automobilov?
Veľa sa hovorí o ohľaduplnosti motoristov k cyklistom. Samozrejme, súhlasím s väčšinou opatrení aj odporúčaní, ktoré platia pri predbiehaní a stretom cyklistov s autami. Je to dôležitá téma. Na druhej strane by som chcel pripomenúť, že veľkú mieru zodpovednosti za bezpečnosť nesú aj cyklisti samotní. Počas pandémie a lockdownov sa v prírode stretávali veľké počty turistov, bežcov a cyklistov. Musím bohužiaľ povedať, že vo veľkej miere boli strety a úrazy zapríčinené cyklistami. Nejde tu len o bezpečnosť ako takú, ale aj o ohľaduplnosť. Nemôžem predsa na frekventovanej ceste alebo turistickej trase cez víkend testovať maximálnu rýchlosť a popri tom všetkých, ktorí neuhnú, okrikovať nadávkami. Bohužiaľ, takéto skúsenosti nie sú výnimkou, ale častou realitou. Je jedno, či šoférujem auto, riadim bicykel, tlačím kočík, alebo len tak kráčam. Ohľaduplnosť a ľudskosť musí byť na prvom mieste.
Oplatí sa v Bratislave jazdiť do práce na bicykli? Je priestor, kde si bicykel bezpečne odložiť? Alebo je lepšie využiť zdieľaný bicykel a odložiť ho do určeného odložiska?
Tu jednoznačne platí „kde je vôľa, tam je cesta“, lepšie povedané „cyklocesta“. Ja mám štyri bicykle a na dochádzanie do práce používam dámsky, červený, jednorýchlostný stroj s veľkým zvoncom a košíkom. Je kompaktný, viem ho dať do výťahu a cesta ním do práce je polhodinový dovolenkový zážitok. Je to neporovnateľné s cestou autom alebo v preplnenej MHD. Počas troch rokov som dochádzal z Pezinka, štyridsať kilometrov cez Karpaty do centra Bratislavy. Našťastie v práci máme sprchu a miesto, kde si viem bicykel bezpečne odložiť. Mnoho firiem tieto benefity zavádza do praxe. Rovnako mesto buduje nové parkovacie plochy a domy pre bicykle. Rozumiem, že nie každý má také možnosti a neodsudzujem nikoho, kto denne používa auto. Je však dôležité motivovať tých, ktorí by mohli presadnúť na bicykel.
Poznáte nejaký príklad zahraničného mesta, ktoré k cyklistom pristupuje vzorovo a naše mesto by si z neho mohlo brať príklad?
Mám kolegu v Kodani, ktorý vozí každý deň bicyklom dve deti do škôlky. Pýtal som sa ho, čo robí, keď prší. Jeho odpoveď ma príjemne zaskočila, keď povedal, že si dá pršiplášť. Aké jednoduché. Niekedy ide naozaj o prístup a ochotu vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Bicykloval som už vo všetkých troch hlavných európskych mestách cyklistiky – Amsterdame, Barcelone aj v Kodani. Jedným slovom je to úžasné. Dostať sa vlastnými silami kedykoľvek, kamkoľvek a pritom obdivovať mesto.
