Urban farming, čiže mestské farmárčenie, si získava čoraz viac priaznivcov aj medzi Bratislavčanmi. Na balkónoch, terasách či dokonca strechách vyrastajú malé záhradky, kde sa pestujú bylinky, zelenina či ovocie. Dušan Horňák, zakladateľ urban farmy Herbology, v rozhovore prezrádza, aké jedlé rastliny si môžete ľahko vypestovať v obmedzenom priestore mestskej záhradky, ako sa správne starať o pôdu v zimnom období, ktoré plodiny sú medzi obyvateľmi hlavného mesta najžiadanejšie a ako vidí budúcnosť tohto rastúceho fenoménu.
Čo to je mestské farmárčenie?
Koncept mestského farmárčenia, inak nazývaný aj urban farming, je v podstate celkom jednoduchý. Ide o pestovanie čerstvých plodín v mestských podmienkach, najmä v interiéri. Najčastejšie ide o interiérové pestovanie zeleniny či húb, no tento koncept zahŕňa napríklad aj hmyzie farmy či tzv. komunitné záhrady. Keďže tradičné farmárčenie je náročné na priestor a najmä vodu, a teda zaťažuje planétu, mestské farmárčenie je stále populárnejšie a v budúcnosti sa pravdepodobne stane nevyhnutnosťou.
Čo vás priviedlo k myšlienke venovať sa mestskému farmárčeniu v Bratislave?
Nápad vznikol náhodou asi pred desiatimi rokmi pri rozmýšľaní, akú potravinu by sme si dokázali „vyrobiť“ priamo v paneláku. Začali sme pestovaním listového šalátu za oknom, neskôr sme vyhradili jednu policu v knižnici na pestovanie byliniek pod malou LED žiarivkou. Časom sme sa dostali k microgreens, teda mikrobylinkám a mikrozelenine, ktoré sú mladými výhonkami rastlín s vysokou koncentráciou chuti a zdraviu prospešných látok. Tu sme videli aj podnikateľský potenciál, keďže konkurencia v tom čase takmer neexistovala. Časom sme prešli na hydroponické pestovanie, teda bez použitia pôdy.
Čo všetko pestujete?
V súčasnosti pestujeme približne dvanásť druhov mikrobyliniek a mikrozeleniny a pár druhov byliniek a listových šalátov. Najpopulárnejšími produktami sú výhonky hrášku a brokolice. Venujeme sa aj predpestovávaniu sadeníc čili a paradajok, ktoré potom na jar putujú do záhrad našich zákazníkov.
Mestské prostredie má obmedzené podmienky. Ako v ňom fungujete a aké techniky či technológie využívate na pestovanie?
Naše rastliny rastú v šesťposchodovom regálovom systéme, ktorý nám umožňuje maximalizovať produkciu v danom priestore. V domácich podmienkach sa na toto dá využiť bežná knižnica. Využívame pokročilý hydroponický systém, ktorý nám umožňuje ušetriť až 90 percent vody, a najkvalitnejšie osvetlenie vyrobené priamo na pestovanie rastlín. Klimatické podmienky sú presne regulované, takže naše rastlinky si 365 dní v roku užívajú dokonalé prostredie.
Aké plodiny alebo bylinky si vieme dopestovať priamo v byte, napríklad na piatom poschodí bratislavského paneláku?
Na pestovanie za oknom sú najvhodnejšie tzv. microgreens, teda mladé výhonky rastlín, ktoré sú nenáročné na priestor a rýchlo rastú. Obľúbené sú napríklad výhonky hrášku, reďkovky či slnečnice. Z byliniek sa ľahko pestuje bazalka, mäta, tymian alebo rozmarín, ktoré sú ideálne aj na dochucovanie jedál. Nenáročným odrodám šalátov, ako je rukola či baby špenát, sa v bytových podmienkach tiež dobre darí. Ak využijete dodatočné osvetlenie špeciálne určené pre rastliny, možnosti pestovania sa ešte viac rozširujú. Vďaka LED svetlám môžete pestovať aj paradajky, papriky či jahody priamo v obývačke.
Aké plodiny alebo bylinky si najviac vyhľadávajú a pestujú obyvatelia hlavného mesta?
Z našej skúsenosti si ľudia v meste väčšinou nevedia predstaviť, aké jednoduché môže byť pestovanie vlastných potravín. Najčastejšie si pestujú kuchynské bylinky, ako je bazalka, mäta či rozmarín. Poznáme však aj takých, ktorí v byte pestujú celoročné jahody alebo čili papriky. Možnosti sú naozaj takmer neobmedzené.
A čo v zime? Čo všetko si môžeme vypestovať na balkóne alebo v interiéri?
Ako som spomínal, pri využití dodatočného osvetlenia je možné dopestovať v interiéri takmer čokoľvek. Mnoho ľudí počas zimy pestuje mikrobylinky ako sú výhonky hrášku, brokolice či reďkovky, ktoré rastú rýchlo a nevyžadujú veľa priestoru. Kedysi sa takéto pestovanie spájalo s nelegálnou činnosťou, no to je už minulosťou. Dnes sú špeciálne LED svetlá dostupné aj pre hobby pestovateľov, pričom kvalitné osvetlenie je možné zohnať už za pár desiatok eur. Napríklad malý vertikálny regál s mikrobylinkami v kuchyni môže byť skvelým spôsobom, ako mať čerstvé suroviny aj počas chladných mesiacov.
Prezradíte aj nejaké tipy či triky, ako sa správne starať o pôdu v kvetináčoch alebo na balkóne, aby zostala úrodná aj počas chladného obdobia?
Samotný chlad na úrodnosť pôdy vplyv nemá. Určená je jej zložením, no vždy je potrebné ju pravidelne vyživovať. Odporúčame používať domáci kompost, ktorý je skvelým zdrojom živín. Ak nemáte možnosť kompostovať, na trhu nájdete aj organické hnojivá či predhnojené pôdy, ktoré sú ideálne pre nenáročných pestovateľov. Pri pestovaní byliniek ako sú bazalka alebo mäta, môže byť užitočné pridať na povrch pôdy vrstvu vermikulitu, ktorá pomáha znižovať stratu vlhkosti. Zároveň je pri pestovaní v interiéri dôležité zabezpečiť správne odvodnenie. Prezradím, že drenážna vrstva z keramzitu na dne kvetináča dodá korienkom viac kyslíka a tým podporí zdravý rast rastlín.
Myslíte si, že by malo mesto viac investovať do rozvoja mestského farmárčenia?
Samozrejme. Vznik mestských a najmä hydroponických fariem je v súčasnosti fenoménom vo väčšine vyspelých krajín. Úspora zdrojov oproti konvenčnému farmárčeniu je obrovská, nehovoriac o úspore miesta. Skvelým príkladom je Singapur, ktorý investuje do vertikálnych fariem poskytujúcich čerstvé potraviny priamo v meste. Áno, aj komunitné záhrady majú obrovský význam a prinášajú život na miesta, kde by to predtým nikomu nenapadlo.
