V okolí historického centra Bratislavy sa nachádza množstvo zaujímavých parkov, záhrad či iných zelených plôch, ktoré poskytujú obyvateľom mesta veľa možností na rekreáciu. Naše hlavné mesto ukrýva aj iné prírodné bohatstvo, ktoré s prichádzajúcou jarou postupne ožíva. Viac v rozhovore prezradil entomológ prof. RNDr. Oto Majzlan, PhD., z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Prichádza jarné obdobie a s ním sa prebúdza príroda aj v okolí Bratislavy. Na čo sa vy osobne konkrétne tešíte v tomto období?
Bratislava má vďaka svojim trom prírodným klenotom vynikajúce postavenie, pričom o tom možno nie každý Bratislavčan vie. Hovorím o prírodných rezerváciách Ostrov Kopáč, Jurský Šúr a Devínska Kobyla. Máloktoré mesto má v katastri takéto tri rôzne biotopy. Napríklad na južnom svahu Devínskej Kobyly nájdeme všetky živočíšne druhy, ktoré prichádzajú zo Stredozemného mora a tu majú akýsi styčný bod, odkiaľ sa potom „rozhodujú“, čo ďalej. Niektoré tu zakotvia, iné pokračujú ďalej.
Dá sa ako o jednom z týchto klenotov hovoriť aj o lužných lesoch na bratislavskom nábreží?
V tomto kontexte o nich môžeme hovoriť iba z historického pohľadu, keďže lesníci ich už v súčasnosti nenazývajú lužnými lesmi, pretože sú to plantáže. Aby som to vysvetlil, sú to vlastne stromy rastúce v jednej línii. Až po mesto Komárno nejde o prirodzený typ lesa, preto ho nemožno nazývať lužný les.
Čo spôsobilo, že dnes už nehovoríme o súvislom lese, ale len o plantáži?
Z hospodárskeho hľadiska musí les produkovať drevo, čiže pre lesníka je práve táto surovina prioritou. Aj štátne lesy musia produkovať zisk, ktorý získajú jedine z dreva. Kvôli výrubu sa však les nedokáže prirodzene obnoviť a tak vznikajú len nelesné plochy.
Určite sa aj v Bratislave nájdu nábrežné oblasti, ktoré sú zaujímavé aj z vášho profesionálneho pohľadu. Ktoré to sú?
Bratislavské časti nábrežných plôch ťažko hodnotiť, pretože tu musíme hovoriť doslova o fragmentoch. Príkladom je už bývalý dunajský Ostrov Kormoránov, kde les po vyrúbaní zanikol. Máme však aj pozitívne príklady mikro-biotopov, ako sú Hrušovská a Čunovská zdrž, prelietavajú tu mnohé druhy vodných vtákov, z ktorých tu niektoré zostanú.
A čo zaujímavé živočíchy a hmyz, ktoré žijú v bratislavskom povodí Dunaja?
Medzi tie výnimočné zvieratá patrí nepochybne kormorán, ktorý sa do týchto končín vrátil po 50 rokoch, patrí však medzi škodné vtáctvo. Nazval by som ho predátorom či dravcom, pretože našim rybárom kradne ryby. Priemerná spotreba jedného kormorána je päť kilogramov za deň a rybári si s ním nevedia dať rady. Takisto tu máme aj bobry, ktoré patria medzi chránené druhy a druhy európskeho významu. Počas výskumu sme tu zistili vyše 1 400 druhov chrobákov, z ktorých je viacero jedinečných.
Sú tu aj druhy, ktoré nenájdeme nikde inde na svete?
Výnimočne v Dunaji môže plávať chránený kapor, resp. jeho pôvodná divoká forma, tzv. sazan. Je to zlatý poklad medzi kaprami, dokonca má zlaté šupiny. Aj hmyz má svoje raritné zastúpenie, reprezentuje ho v slovenskom znení plocháč červený, vedecký názov Cucujus cinnaberinus. V dunajských stepiach nájdeme aj hubára jednorohého (Bolbelasmus unicornis), európsky chránený druh, ktorý žije na podzemných hubách. Fuzáč alpský (Rosalia alpina), je pôvodne druh z bukových pralesov, no v súčasnosti taktiež žije už pri Dunaji.
Sú tu aj invázne živočíchy, ktoré pre ekosystém v okolí Dunaja nie sú prospešné?
Za zmienku stojí invázny druh bzdochy, ktorá sa šíri z Turecka a až ďalšie pozorovania ukážu, ako zapôsobí a nakoľko dominantná bude. Napríklad Botanická záhrada Univerzity Komenského už hlási problémy so bzdochami, ktoré ničia kvety. V minulom roku pri Jarovciach našli – opäť pôvodom z Turecka – nový druh ucholaka. I v rastlinnej sfére nájdeme invázne druhy, napríklad taká zlatobyľ kanadská je taká vysoká, že z pôdy vyčerpáva živiny, ktoré potrebujú iné rastliny. Často proti týmto inváznym druhom bojujeme chemicky, pesticídmi a pravidelným kosením.
Je možné vôbec ochrániť prírodu na nábreží tak, aby si zachovala čo najvernejšiu pôvodnú skladbu?
Na jej ochranu vyvíjame množstvo aktivít, máme na to aj ministerstvo. Najlepším spôsobom ochrany prírody je úplne ju zneprístupniť, ako bolo voľakedy povodie rieky Morava. Tým sa však míňa účinok jej zachovania pre ľudí, keďže ľudia do nej nebudú mať možnosť vstúpiť. Dnes to nie je možné, či už v Bratislave pri Dunaji, alebo v Tatrách.
Má samotné mesto a jeho obyvatelia možnosť prispieť k ochrane prírody?
Možností je dosť, mesto môže napríklad prispieť k čisteniu toku rieky Dunaj. Bratislava sa od roku 1950 výrazne osídľuje a stúpajúci počet obyvateľov prispieva aj k vyššej miere znečisťovania, no máme tu stále iba dve čističky odpadových vôd. Pri zvyšujúcej sa populácii nebudú pravdepodobne v budúcnosti stačiť. Bežný občan tiež môže prispieť k ochrane prírody aspoň vo svojom okolí a to tak, že si osvojí klasické rituály šetrenia vody, recyklácie a menšej produkcie odpadu.
