Podľa posledných zverejnených dát rezortu životného prostredia vlastní osobný automobil každý druhý Slovák vrátane malých detí. Hoci ide nepochybne o praktický nástroj poskytujúci slobodu, v moderných mestách sa dá auto pomerne pohodlne nahradiť bicyklom či dokonca pešou chôdzou. Moderné urbanistické riešenia totiž do popredia nekladú autá, ale ľudí a prírodu.
Riešenie nie je v reštrikciách, ale v sprístupňovaní
Architekt Jakub Cigler sa v rozhovore vyjadril, že Bratislava sa dnes dá porovnať s americkými mestami, ktoré boli stavané okolo áut a nie potrieb ľudí. Nie sú to práve mestá, ktoré by mali byť inšpiráciou pre moderný urbanizmus. Obyvatelia bez áut sa v nich doslova nikam nedostanú, autobusy tam vôbec nejazdia a chodníky sú skôr vzácnosť ako bežná infraštruktúra.
Tieto mestá však vznikali na veľkých plochách a v úplne inej dobe. Dnes je najmä v Európe trend skôr utlmovať osobnú automobilovú dopravu a nahrádzať ju alternatívami. Ideálne riešenie väčšinou nespočíva v reštrikcii osobnej automobilovej dopravy, ale v podpore kvalitnej verejnej dopravy a v sprístupnení lokalít pešo alebo na bicykli.
Udržateľná doprava v mestách predstavuje kľúčový prvok pre zlepšenie kvality života obyvateľov, znižovanie emisií a podporu zdravšieho a aktívnejšieho spôsobu života.
Koncept udržateľnosti dopravy v meste sa dá zhrnúť do piatich princípov:
-
Multimodalita a integrácia
Podpora viacerých druhov dopravy a ich efektívna integrácia. Dôležité je vytváranie plynulých prepojení medzi rôznymi spôsobmi dopravy, čo umožňuje ľahké prechody a zvyšuje atraktivitu verejnej dopravy.
-
Dostupnosť a inkluzívnosť
Dopravná infraštruktúra musí byť prístupná všetkým skupinám obyvateľov vrátane osôb so zníženou mobilitou, starších ľudí a rodín s deťmi. Zahŕňa to aj cenovú dostupnosť, aby si každý mohol dovoliť využívať udržateľné dopravné možnosti.
-
Bezpečnosť a zdravie
Prednosť bezpečnosti všetkých účastníkov premávky s osobitným zameraním na zraniteľných účastníkov ako chodci a cyklisti. Dôraz na zdravie prostredníctvom znižovania emisií a hluku, ako aj podporou aktívnej dopravy, ktorá motivuje k pohybu.
-
Udržateľnosť a environmentálna ochrana
Znižovanie znečistenia a emisií skleníkových plynov prostredníctvom podpory nízkoemisných a bezemisných foriem dopravy. Rozvoj zelenej infraštruktúry a podpora technológií čistej energie v doprave.
-
Ekonomická efektívnosť a flexibilita
Zabezpečiť, aby boli dopravné systémy nákladovo efektívne a udržateľné z dlhodobého hľadiska. Zároveň je dôležitá ich dostatočná flexibilita, aby sa mohli prispôsobiť meniacim sa potrebám a trendom vrátane technologického pokroku a zmeny dopravných návykov.
Prečo budovať koncepčnú a udržateľnú dopravu
Tieto princípy predstavujú základ pre tvorbu mestských prostredí, ktoré sú nielen bezpečnejšie a zdravšie, ale aj ekonomicky udržateľné a prívetivejšie pre všetkých obyvateľov. Realizácia týchto princípov si vyžaduje koordinované úsilie na viacerých úrovniach – od miestnych samospráv až po individuálnych obyvateľov, ktorí sa rozhodnú pre zelenšie dopravné možnosti.
Aj Slovensko sa začína uberať týmto smerom. V Bratislave vznikajú celé nové štvrte, ktoré sa riadia udržateľnými urbanistickými princípmi. Takéto ciele má aj pripravovaný projekt Nové Lido od developera JTRE.
Na projekte sa podieľajú poprední domáci a zahraniční urbanisti a architekti Compass architekti, Jakub Cigler Architects, Marko&Placemakers, GFI či Gehl Architects.
Prednosť pre cyklistov, pripravovaný TIOP aj moderné riešenia autodopravy
V rámci tejto zmiešanej mestskej štvrte ožije aj pravý breh Dunaja, ktorý bol na rozdiel od rozvíjajúceho sa náprotivku doteraz zanedbávaný, a to napriek blízkosti centra či ďalších mestských častí ako Petržalka či Ružinov. Nové Lido ponúkne priestory pre bývanie, prácu, služby, aktívny oddych i rekreáciu, a to všetko v súlade s princípmi modernej mestotvorby.
„Štvrť Nové Lido bude fungovať na princípe dopravného gradientu, ktorý počíta s tým, že doprava v smere od Einsteinovej ulice k nábrežiu sa stráca a autá čo najskôr vchádzajú do podzemných garáží. Vnútri v území je už naozaj minimum dopravy,“ vysvetľuje architektka Miroslava Argalášová zo spoločnosti Compass architekti, ktorá spracovala štúdiu pre aktualizáciu územného plánu.
Autá teda vo väčšine ustúpia do podzemia a dajú priestor peším a cyklistom. Cyklistická infraštruktúra podľa Miroslavy Argalášovej nadväzuje na existujúce cyklochodníky v území, pričom tým najdôležitejším je Eurovelo 6, a rozšíri sa o ďalšie možnosti pre šport a aktívny relax na zelenom nábreží Dunaja. Projekt takisto počíta s tzv. TIOP-om, teda terminálom integrovanej osobnej dopravy. „TIOP Petržalka je navrhovaný pri území Bosákova a pomohol by doprave nielen v pravobrežnej časti celomestského centra, ale i ľavému brehu a centru,“ vysvetľuje.
Súčasťou terminálu integrovanej osobnej dopravy v Petržalke je aj návrh okruhu električkovej trate, ktorá prepája Nové Lido so súčasnou traťou a pokračuje ďalej smerom na východ. „Toto miesto by mohlo z veľkej časti obslúžiť obrovský prílev obyvateľov a zamestnancov, ktorí žijú a pracujú v obojbrežnom centre mesta,“ dopĺňa architekt Juraj Benetin z Compassu.
Kvalitná dopravná infraštruktúra je súčasťou moderných udržateľných mestských riešení a prispieva ku kvalitnejšiemu životu obyvateľov. Či už je to čistejší vzduch a nižšia produkcia oxidu uhličitého, zelenšie prostredie alebo podpora fyzickej aktivity, benefitov alternatívnych spôsobov dopravy je mnoho a ich uprednostňovanie je najefektívnejším riešením obmedzenia osobnej automobilovej dopravy.
