Na úvod, môžete priblížiť vaše pracovné skúsenosti a vašu spätosť s témou životného prostredia?
EKOJET sa od roku 1997 zaoberá ekológiou, priemyselnou ekológiou, krajinným plánovaním a ochranou prírody. Posudzovanie vplyvov činností je jednou významnou časťou našej práce. Okrem toho navrhujeme zeleň, pripravujeme projekty monitoringu životného prostredia a ekologické audity podnikov a firiem.
Čo považujete za najdôležitejší prínos procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie? Nie je tento proces len formalitou?
Určite to nie je formalita. Proces posudzovania vplyvov je súčasťou predinvestičnej prípravy. Tieto analýzy sa realizujú ešte pred spustením projekčných prác. Každá činnosť prináša okrem pozitívnych aj negatívne vplyvy, no práve v tomto procese máme možnosť navrhovať úpravy projektu alebo nápravné opatrenia na zníženie tých nepriaznivých. Nejde teda o to, že niečo odsúdime a zakážeme, ale o to, aby sme projekt upravili alebo navrhli opatrenia, ktoré eliminujú problémy. Dôležitým rozmerom je aj zapojenie verejnosti, odbornej verejnosti a mimovládnych organizácií. Každý názor je hodnotný a pracuje sa s ním; z pohľadu verejnosti to rozhodne nie je vyhodený čas. Výsledkom celého procesu je záväzné záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, ktoré sa následne kontroluje pri samotnom povoľovaní stavby.
Aký je vzťah procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie k rôznym certifikáciám? Napríklad projekt Nové Lido smeruje k certifikácii BREEAM Communities.
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie vychádza z európskej smernice, ktorá je zapracovaná do legislatívy SR, je teda povinné a zákonom stanovené. Nemožno ho nijako obísť, zákon presne určuje, aké kroky, informácie a postupnosť sa majú dodržať. Ide o štandardizovaný a záväzný postup. Certifikácia BREEAM je oproti tomu viac-menej dobrovoľná. Ide o nástroj, ktorý si developer zvolí sám ako prejav ambície dosiahnuť určitú kvalitu. Oba nástroje sa teda dopĺňajú, no stoja na odlišnom základe: jeden je povinný zo zákona, druhý predstavuje dobrovoľný záväzok.
Aký je z vášho pohľadu súčasný charakter územia, na ktorom vznikne Nové Lido?
Územie má z veľkej časti priemyselný charakter, tvoria ho uzatvorené areály, oplotenia a miesta, kam sa verejnosť bežne nedostane. Zároveň sa tam nachádzajú aj uzavreté záhradkárske areály. Ide o nedôstojné územie vzhľadom na jeho polohu v Bratislave. Nachádza sa tam množstvo neudržiavanej zelene, popadané konáre a miestami aj nebezpečné podmienky. Toto územie si naozaj vyžaduje zmenu. Je dôležité si uvedomiť, že to, čo sa tam dnes naplánuje, bude stáť minimálne 80 až 100 rokov. Nevyužívané a nie celkom bezpečné územie sa má premeniť na otvorené, čisté a kultivované miesto, kde budú ľudia pracovať, tráviť voľný čas a kde budú školy, kultúrne zariadenia či reštaurácie. Ide o koncept 15-minútového mesta, teda prostredia, v ktorom sú všetky funkcie bežného života dostupné do 15 minút pešo alebo na bicykli.
Územie ste podrobne analyzovali a pripravili ste správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Kto všetko bol do tohto procesu zapojený a aký má jeho výsledok vplyv na pripravovaný projekt?
Správa o hodnotení sa pripravovala niekoľko rokov a zahŕňala rozsiahle prieskumy. Realizoval sa prieskum bioty, teda fauny a flóry, geologické a hydrogeologické prieskumy, ako aj prieskum starých environmentálnych záťaží. Súčasťou boli aj dopravno-kapacitné posúdenie, svetlotechnický posudok, rozptylová štúdia a hluková štúdia, ktoré overili, či projekt spĺňa hygienické limity z hľadiska verejného zdravia. Zistenia potvrdili, že projekt je realizovateľný, pričom z jednotlivých štúdií vyplynuli konkrétne opatrenia, napríklad protihlukové riešenia na niektorých objektoch, spôsob zakladania stavieb, riešenie prúdenia podzemnej vody či jej čerpania. Investor týmto otázkam venoval veľkú pozornosť a má dnes k dispozícii množstvo kvalifikovaných a autorizovaných podkladov, ktoré budú využité pri ďalších projektových prácach.
Bude Nové Lido pripravené na klimatické zmeny, ktoré Bratislavu čakajú?
Áno, určite bude. Klimatická zmena už nie je len otázkou budúcnosti, ale realitou. Prejavuje sa zvýšenými teplotami, nárazovým vetrom a intenzívnymi zrážkami. Projekt je na tieto výzvy pripravený a optimalizovaný na viacerých úrovniach. Zahŕňa zelené opatrenia, teda dostatok zelene, ktorá bude zavlažovaná, nebude vysychať a bude vytvárať tieň. Rovnako obsahuje modré opatrenia zamerané na hospodárenie s vodou, využívanie dažďovej vody na zavlažovanie, ako aj prvky, akými sú fontány či jazierka. Nechýbajú ani technické opatrenia, ako je tvorba tieňa a riešenie klimatizácie budov, aby vysoké teploty dobre znášali deti aj starší ľudia. Na tieto aspekty sa myslí v exteriéri aj interiéri.
Aké najväčšie benefity môže podľa vás rozvoj tohto územia priniesť?
Najväčším benefitom bude samotné sprístupnenie tohto územia verejnosti, a to na skutočne európskej úrovni. Podobné projekty vo Viedni, Budapešti či Kodani už fungujú, sú navštevované, otvorené a príjemné na pobyt. Nové Lido by malo vzniknúť v rovnakom duchu a kvalite.
Pozorujete počas rokov vašej praxe zmenu vo vzťahu stakeholderov k životnému prostrediu?
Áno, jednoznačne. Developeri a investori si čoraz viac uvedomujú, že stavby, ktoré dnes vznikajú, tu budú 80 až 100 rokov. Snažia sa ich optimalizovať z energetického hľadiska, z pohľadu hospodárenia s vodou, najmä dažďovou vodou, aj z hľadiska práce so zeleňou. Zároveň si uvedomujú, že tieto stavby musia byť predajné a musia ponúknuť kvalitu, ktorú trh prijme. Životné prostredie je jednoducho prostredie, v ktorom budú ľudia žiť, a preto sa mu venuje prirodzená a rastúca pozornosť.
Čím je Nové Lido špecifické a odlišné od iných projektov, s ktorými ste mali možnosť pracovať?
Určite ide o rozsah projektu. Výstavba celého Lida bude prebiehať 20 až 25 rokov. Stáli sme pred otázkou, či územie nerozdeliť na štyri až päť menších projektov a neposudzovať ich postupne, takzvanou salámovou metódou. Musím však oceniť prístup investora, ktorý sa rozhodol ísť cestou jedného komplexného projektu, teda otvorene predstaviť zámer, pomenovať jeho podobu a umožniť o ňom diskusiu aj hodnotenie vplyvov. Karty sú na stole a ide o férový prístup. Nemám pocit, že by sa čokoľvek zamlčiavalo alebo skrývalo. Táto otvorenosť je pri projekte takéhoto rozsahu skutočne výnimočná.
Verejnosť vníma citlivo najmä otázku úbytku stromov a zelene. Viete priblížiť, ako vyzerá zeleň v území dnes a aká je vízia do budúcnosti?
Súčasná zeleň pozostáva prevažne z neudržiavaných porastov a bývalých záhradných areálov, miestami až nebezpečných. Nevykonávali sa prierezy korún, nachádza sa tam množstvo popadaných konárov a veľa náletovej a inváznej zelene z bývalých priemyselných plôch. Nejde o zeleň vhodnú na pobyt, rastie nekoordinovane a bez akejkoľvek systematickej údržby. Budúca zeleň bude zásadne odlišná. Vznikne veľký centrálny park, pričom hodnotné existujúce stromy zostanú zachované ako solitéry. Doplnia ich nové výsadby stromov, ktoré budú mať priestor rásť na svojom mieste 80 až 100 rokov a bude im venovaná pravidelná starostlivosť. Pribudnú trávniky, lavičky, osvetlenie aj chodníky. Pôjde o kvalitatívnu zmenu, akú poznáme z moderných európskych štvrtí.
V súvislosti s Novým Lidom rezonovala téma tzv. tepelného ostrova. Čo možno očakávať od novej štvrte?
Zaoberali sme sa klimatickými zmenami a ich súčasťou bolo aj posúdenie efektu tepelného ostrova. Veľká časť nových plôch bude zelená a na strechách budov sa navrhujú špeciálne nátery odrážajúce slnečné žiarenie. Keď porovnáme Nové Lido napríklad s Petržalkou, rozdiel je zreteľný. Efekt tepelného ostrova je v tomto prípade výrazne utlmený a minimalizovaný vďaka celkovému stvárneniu projektu a použitým technológiám. Dá sa povedať, že je znížený na maximum, ktoré dnes umožňujú súčasné poznatky vedy a techniky.
Aký je podľa vás ideálny scenár realizácie projektu Nové Lido?
Ideálnym scenárom je, aby sa projekt realizoval čo najefektívnejšie a bez zbytočných odkladov. To je aj moje osobné prianie.
