Verejná hromadná doprava na riekach, jazerách alebo mori nie je v rámci svetových metropol žiadnou raritou. Austrálsky dopravca Transport for NSW, ktorý prevádzkuje lodnú dopravu v prístave Sydney a na rieke Parramatta, prepravil v sezóne 2017-2018 viac ako 15 miliónov cestujúcich. Spoj pritom funguje aj ako turistická atrakcia a ponúka návštevníkom mesta vyhliadkovú plavbu so zaujímavými výhľadmi.
Istanbul ako mesto na geografickej križovatke Európy a Ázie rozdeľuje bosporský prieplav, ktorý pretínajú pravidelné plavby hromadnej dopravy. Viac ako 20 rôznych liniek ponúka turistické vyhliadkové trasy, ale aj štandardnú pravidelnú prepravu. V Istanbule a okolitých mestách sa v roku 2017 nachádzalo 37 prístavov mestskej a prímestskej hromadnej dopravy, pričom denne obslúžili viac ako 600 liniek.
Ďalším príkladom mesta, ktoré efektívne využíva transport po vodnej hladine, je prímorský Boston. V rámci prístavu, severného a južného pobrežia mesta tu premávajú tri pravidelné a dve sezónne linky. Ide o druh dopravy v Bostone s najvyšším pokrytím nákladov predajom lístkov, ale aj napriek tomu pasažieri zaplatia iba 55 percent z celkovej ceny prevádzky liniek.
Zo Šamorína do centra Bratislavy za 35 minút
Aj v Bratislave sa rozvíjajú plány využiť potenciál Dunaja ako dopravnej tepny. Snažia sa o to autori projektu Dunajbus, ktorí predstavili plán prevádzky pravidelnej linky verejnej hromadnej dopravy po Dunaji od roku 2022.
Navrhujú pokrytie trasy medzi Devínom a Kyselicou na ôsmich zastávkach s 15-minútovými intervalmi plavieb počas dopravnej špičky. Projekt Dunajbus predstavil na V. Fóre Dunajského fondu Gabriel Mészárosz, predseda Združenia obcí pre miestnu dopravu na Dunaji PRO-DANUBIA.
Podľa jeho slov môžu byť cestujúci zo Šamorína v centre Bratislavy za 35 minút. Autori projektu odhadujú úbytok až 1 500 áut, ktorých vodiči by radšej zvolili záchytné parkovisko a následnú lodnú dopravu. Na siedmich plavidlách by mala prepraviť denne 4 500 pasažierov. Predpokladom úspechu je samozrejme dobrá napojiteľnosť na MHD.
Autori vychádzajú z nariadenia Európskej únie, ktoré aj lodnú hromadnú dopravu považuje za službu verejnosti, a tým pádom môže byť podporovaná z verejných zdrojov. Kladú dôraz na ekologickosť lodnej prepravy, pričom ich ambíciou je na Dunaj spustiť ekologické, tiché a bezemisné lode.
Nerentabilná, ale prínosná
Aj autori projektu Dunajbus priznávajú, že lodná hromadná doprava bude pravdepodobne stratová a predaj cestovných lístkov či električeniek nepokryje náklady spojené nielen so zavedením, ale ani s prevádzkou MHD na Dunaji. Práve preto sa spoliehajú na podporu zo strany štátu a Európskej únie.
Podľa dopravného experta Ľuboša Kasalu zo Zelenej vlny RTVS nemožno očakávať, že lodná doprava sa stane nosným dopravným systémom a prevezme na seba väčšinu dopravných výkonov. Určite však môže predstavovať jednu z alternatív. Lodné linky podľa neho bude využívať časť cestujúcich, ktorí prestúpia z autobusov a vlakov, ale aj malá časť vodičov automobilov, ktorí sa vzdajú svojho pohodlia, alebo ktorí auto nevyhnutne nepotrebujú.
Kľúčom úspechu Dunajbusu je podľa Ľuboša Kasalu prijateľná cena za prepravu a začlenenie projektu do systému integrovanej dopravy v regióne. Cenníky lodných lístkov v Bratislave sú v súčasnosti nastavené skôr „turisticky”, Dunajbus by však mal byť súčasťou systému integrovanej dopravy aj cenovou politikou. Zároveň musí byť dobre začlenený do už existujúcej infraštruktúry integrovanej hromadnej dopravy, na čom si dali záležať aj autori projektu. V takomto prípade bude mať lodná hromadná doprava podľa Ľuboša Kasalu praktický význam pre cestujúcich.
