V trojuholníku tvorenom troma čínskymi metropolami s viac ako 40 miliónmi obyvateľov sa ukrývajú mestečká, v ktorých ako by sa zastavil čas. Uprostred dynamicky rozvíjajúcej sa ekonomiky si udržali svoj tradičný spôsob života a hodnoty, ktoré sú úzko späté s vodou. Práve tu, mimo ruchu veľkomiest, si môžeme uvedomiť, prečo mestá vyrastajú práve na brehu riek, jazier či morí.
Pokoj vidieka medzi dynamickými mestami
Mestá Šanghaj, Suzhou a Chang-čou obklopujú deltu najväčšej čínskej rieky Jang-c‘-ťiang, ktorá sa tu vlieva do Východočínskeho mora. Okrem rozvíjajúceho sa priemyslu a lodnej dopravy je pre túto oblasť charakteristická aj úrodná pôda, vďaka ktorej tu okrem miliónových metropol v minulosti vznikli aj menšie vidiecke usadlosti, kde sa ľudia živia pestovaním plodín či rybolovom. Napriek polohe si dokázali udržať svoju identitu a pomalé tempo života.
Takzvané Čínske vodné mestá tu vznikli pred viac ako tisíc rokmi. Charakteristické pre ne je úzke spojenie s tokom delty rieky Jang-c‘-ťiang. Ich obyvatelia majú namiesto áut malé loďky, namiesto parkovísk prístavy a namiesto terás móla. Svoje príbytky si vystavali na malých ostrovčekoch oddelených pomaly plynúcimi kanálmi, ktoré premosťujú desiatky mostov. Vďaka svojej neopakovateľnej atmosfére ich navštevuje čoraz viac turistov, ktorí oceňujú autentickosť života miestnych, a mestá na vode nazývajú aj Benátkami východu.
Turizmus aj zachovalé tradície
Azda najznámejším vodným mestečkom v Číne je Wuzhen, za ktorého romantickými scenériami a scénickými výhľadmi cestujú každoročne desaťtisíce turistov. Iba 12-tisíc obyvateľov tu má trvalý pobyt a z viac ako 1 300 rokov starého mesta je plnohodnotná turistická atrakcia, v ktorej sa nachádzajú tradičné domácnosti a kláštory z dynastie Čching. Nechýbajú ani ľudové vystúpenia a ukážky remesiel.
Oveľa autentickejším a zachovalejším mestom na vode je mestečko Tongli v oblasti Wujiang. Napriek pomerne blízkej vzdialenosti od desaťmiliónovej metropoly Suzhou si zachovalo svoj vidiecky charakter a návštevníci môžu aj v dnešnej dobe vidieť domácich praktizovať lokálne tradície či rybolov. Sedem ostrovčekov je rozdelených pätnástimi kanálmi, ponad ktoré vedie až 40 mostov, pričom najstarší z nich má viac ako 960 rokov.
K menej objaveným lokalitám so zachovanými tradíciami patrí aj Nanxun, mestečko vzdialené od Šanghaja približne sto kilometrov. V architektúre sa striedajú tradičné prístupy s modernejšími budovami a v úzkych uličkách či na mólach si miestni krátia čas hraním kariet či pitím čaju. V porovnaní so svojou históriou ako centrum obchodu s bavlnou je dnes Nanxun jedným z najpokojnejších a najzachovalejších miest na vode v Číne.
V harmónii s hladinou
Stáročia života v spojení s vodou naučili miestnych, že tok rieky im neprináša iba istotu obživy a široké možnosti jeho využitia, ale aj pokoj a rovnováhu. Viacerí z miestnych pri rozhovoroch s reportérmi či turistami povedali, že život vo vodnom mestečku si zvolili najmä kvôli atmosfére, ktorá v nich panuje. Staré čínske príslovie „malý most, plynúca rieka, šťastné rodiny“ sa vzťahuje najmä na tieto mestá, v ktorých museli generácie často stavať malé, takmer súkromné mosty, aby spojili svoje obydlia so zvyškom rodiny.
Aj veľké svetové metropoly sa od malých čínskych mestečiek môžu niečo naučiť. V prvom rade je to fakt, že vodné plochy vždy priťahovali ľudí a tí si radi stavali obydlia v jej blízkosti – či už kvôli potrave, doprave alebo výhľadom a atmosfére, ktoré ponúka. Druhým ponaučením je, že mosty – dôležité súčasti každej usadlosti pri rieke alebo kanáli – musia ľudí spájať, a nie rozdeľovať. Najväčšou inšpiráciou pre veľké mestá a ľudí v nich môže byť práve pokoj, ktorý sa pre čínskych obyvateľov vodných miest stal dôležitou hodnotou symbolizovanou pokojne plynúcimi okolitými tokmi.
