Máloktorý slovenský architekt sa môže pochváliť takým životopisom, ako Peter Beňuška. V rokoch 1990 až 1994 pôsobil ako viceprimátor a hlavný architekt mesta Bratislavy, podieľal sa na návrhu viacerých územných plánov doma aj v zahraničí, a v rokoch 2016 až 2020 pôsobil ako hlavný architekt Európskej komisie. Okrem toho je členom niekoľkých iniciatív a komisií na slovenskej či európskej úrovni. V rozhovore vysvetľuje, čo je dôležité pri tvorbe udržateľných miest, a prečo v štvrti Nové Lido vidí veľký potenciál.
V 90. rokoch ste sa podieľali na projekte bratislavského metra, aj na koncepte rozvoja celomestského centra na petržalskej strane, kde bude stáť pripravovaný projekt Nové Lido. Ako tento zámer hodnotíte?
Samotná idea rozvoja bratislavského centra na pravom brehu Dunaja má viac ako 30 rokov. Od jej vzniku až po konkrétnu realizáciu vedie dlhá cesta cez rôzne územné plány zón a urbanistické štúdie. Na túto tému bola vyhlásená aj urbanistická súťaž, na základe ktorej sa následne spracoval územný plán. Všetky tieto kroky považujem za správne a nevyhnutné. Oceňujem kvalitu zámeru výstavby štvrte Nové Lido, pretože projektanti sa v ňom zaoberajú aj otázkami trvalej udržateľnosti a plánujú vznik nízkoenergetickej, resp. uhlíkovo neutrálnej štvrte. Bolo by skvelé, keby sa to podarilo zrealizovať tak, ako to je dnes pripravené v týchto zámeroch.
Ktoré kritériá v oblasti ekológie a udržateľnosti sú podľa Vás kľúčové pri vytváraní nových mestských štvrtí pre ľudí, akou bude napríklad aj Nové Lido?
Kritérií je viacero. V prvom rade sa musí človek do tejto štvrte dostať ekologickým spôsobom dopravy. To znamená nutnosť výrazne posilniť verejnú hromadnú dopravu, a to nielen vo frekvencii spojov, ako sú električky alebo trolejbusy, ale aj v kvalite samotných služieb. Ľudia musia mať dôvod presadnúť z auta do hromadnej dopravy. Dopravná sieť musí byť dostatočne hustá a poskytovať takú úroveň komfortu, aby človek naozaj opustil auto a rozhodol sa pre cestu električkou alebo trolejbusom. Nevyhnutným doplnkom MHD je sieť peších a cyklistických trás.
Aké atribúty okrem dostupnosti verejnou dopravou by ste označili za dôležité pri plánovaní udržateľnej štvrte?
Pri plánovaní verejného priestoru je potrebné vedieť niečo obetovať aj v prospech spoločného záujmu. Či už ide o výstavbu materských škôl, detských ihrísk, parkov, výsadbu zelene alebo o iné verejné priestory slúžiace všetkým obyvateľom. Bratislava je v porovnaní s inými európskymi metropolami chudobné mesto. Verejná správa nemá toľko prostriedkov, koľko by si vzhľadom na svoje postavenie a potreby zaslúžila. A práve preto je dôležité, aby sa spojilo úsilie verejného, mimovládneho a súkromného sektora. Len tak môže ďalšia generácia žiť v prostredí, ktoré bude kvalitné, dostupné a udržateľné.
Na dôležitosť ekologickej a zelenej mestotvorby upozorňuje aj iniciatíva Manifest2020, kde pôsobíte ako čestný člen. Kam by sa malo hlavné mesto posunúť v tejto oblasti?
Čo platí pre štvrť Nové Lido, platí pre celé mesto. Privátny sektor má svoj ekonomický potenciál, mesto má nástroje a kompetencie. Pokiaľ by sa tieto dve strany spojili a doplnili o know-how mimovládnych organizácií, mohli by vzniknúť oveľa efektívnejšie riešenia. Predstavujem si napríklad vznik inštitútu modro-zelenej infraštruktúry pre Bratislavu, v ktorom by spolupracovala verejná správa so súkromnými developermi. Takýto spoločný prístup by mohol výrazne urýchliť prechod k udržateľnejšiemu a modernejšiemu mestu. Okrem toho sme v Manifeste2020 aj podporovateľmi a členmi iniciatívy Európskej komisie s názvom Nový európsky Bauhaus.
Môžete v stručnosti priblížiť, o čo ide?
Keď v roku 2019 Bauhaus oslavoval svoju storočnicu, vznikol pri tejto príležitosti aj nápad nadviazať na jeho myšlienky. O rok neskôr Nemecko predsedalo Európskej únii a v tom čase prišiel nemecký klimatológ s iniciatívou, v rámci ktorej navrhol vytvoriť niečo nové, čo by pri príležitosti stého výročia Bauhausu oživilo princípy tímovej medziprofesijnej spolupráce pri tvorbe miest, priestorov a budov. Zároveň by táto iniciatíva zohľadňovala aj aktuálne klimatické výzvy.
Na čo okrem klimatických otázok reaguje Nový európsky Bauhaus?
Súčasťou iniciatívy je aj snaha o inklúziu. Tá však neznamená len zabezpečiť, aby sa ľudia s telesným postihnutím, či rodičia s kočíkmi dostali do všetkých verejných či súkromných priestorov. Ide aj o to, aby sa do tvorby prostredia zapájali samotní občania, aby vznikali priestory, s ktorými sa dokážu stotožniť. Tento princíp sa dnes čiastočne darí uplatňovať aj v rámci práce Metropolitného inštitútu Bratislavy. Je to samozrejme len začiatok, ale z týchto krokov mám úprimnú radosť.
Ako vnímate ambíciu developera JTRE urobiť z Nového Lida prvú bezemisnú štvrť v Bratislave?
Vnímam to ako dôležitý krok a zároveň ako súčasť širšieho smerovania, ktoré je v súlade aj s iniciatívou Nového európskeho Bauhausu. Takéto projekty sú mimoriadne dôležité preto, aby sa Bratislava nevytratila zo zoznamu lídrov a aby sa jej dostalo uznania aj v európskom priestore. Oceňujem, že sa už v štádiu prípravy myslí na trvalú udržateľnosť a uhlíkovo neutrálnu výstavbu, čo sú témy, ktoré tu doteraz v konkrétnych realizáciách často chýbali. Pokiaľ sa zámer výstavby bezemisnej štvrte na pravom brehu Dunaja podarí zrealizovať v takej kvalite, v akej je dnes naplánovaný, bude to významný signál, že Bratislava vie byť súčasťou európskej debaty o budúcnosti miest.
Myslíte si, že blízkosť vodného toku ako je Dunaj môže výrazne pomôcť k vytvoreniu kvalitného a príjemného mestského prostredia pre obyvateľov mesta?
Vzťah mesta a rieky je už dlhé roky jednou z hlavných tém urbanizmu. Počas obdobia, keď som pracoval na Magistráte, sme sa tejto otázke intenzívne venovali. Robili sme aj medzinárodné porovnania, ako sa rôzne mestá správajú k rieke, ktorá nimi preteká. Študovali sme napríklad Hamburg a mali sme aj spoločný projekt s Viedňou, kde sme prezentovali prístup mesta k rieke. V prípade Bratislavy je tento vzťah zatiaľ skôr polovičatý. Mesto má síce blízky kontakt s riekou, no ešte nie je naplno rozvinutý na oboch brehoch. Významným krokom bolo vybudovanie promenády pri komplexe Eurovea, ktorá život mesta prepája s riekou. Je to veľmi inšpiratívny príklad, nielen pre slovenské mestá. Niečo podobné si viem predstaviť aj na pravom brehu Dunaja, na území Nového Lida.
Vidíte v projekte Nového Lida potenciál posunúť vzťah Bratislavy a Dunaja na novú úroveň?
V tomto projekte vzniká šanca vytvoriť prechádzkovú trasu medzi vodným tokom, parkom a lesom a zároveň ďalšiu sieť v rámci samotného zastavaného územia, kde sa už dnes uvažuje o veľkom množstve zelene. Kombinácia týchto dvoch prvkov, promenády pri Dunaji a peších aj cyklistických trás v srdci novej štvrte, môže vytvoriť kvalitný verejný priestor. Veľmi dôležité je, aby sa podarilo zrealizovať aj pešiu lávku ponad Dunaj, ktorá je súčasťou projektu. Tá by spájala priestor pred novou budovou Slovenského národného divadla s pravým brehom a územím Nového Lida. Na druhej strane by bolo ideálne, keby lávka ústila pri nejakom atraktívnom, verejnoprospešnom zariadení, napríklad pri polyfunkčnej hale alebo kultúrnom centre. Takéto pešie a cyklistické prepojenie by výrazne prispelo k začleneniu územia Nového Lida do celomestského centra.
Peter Beňuška je uznávaný slovenský architekt, ktorý pôsobil ako hlavný architekt a viceprimátor Bratislavy (1990–1994) a neskôr ako hlavný architekt Európskej komisie v Bruseli (2016–2020). Je absolventom Fakulty architektúry SVŠT a postgraduálneho kurzu na Harvardskej univerzite. Navrhoval obytné zóny v Alžírsku, neskôr spoluzaložil ateliér Beňuška Topinka Architekti. Viedol významné investičné projekty pre EÚ. Jeho práca spája udržateľnosť, verejný záujem a nadčasový dizajn.
