Naše hlavné mesto má všetky predpoklady stať sa skutočným mestom na Dunaji. Napriek tomu sa o nej často hovorí, že je viac mestom „pri“ Dunaji, čo naznačuje, že rieka nie je dostatočne integrovaná do každodenného života mesta. Tento stav sa začína meniť a Bratislava sa snaží prepojiť svoju mestskú identitu s Dunajom oveľa intenzívnejšie, čo môže priniesť mnohé benefity pre jej obyvateľov aj návštevníkov.
Nevyužitý potenciál Bratislavy
Podľa Martina Mišíka, odborníka na hydrotechniku, vodného hospodára a vodáka z klubu Dunajčík, Bratislava doposiaľ nedostatočne využíva potenciál Dunaja. „Uvažovanie v tomto smere sa pomaly mení k lepšiemu,“ konštatuje. „Dunaj by mohol hrať kľúčovú úlohu v rozvoji mesta nielen ako obchodná tepna, ale predovšetkým ako priestor pre rekreáciu a oddych.“
Príklady z iných európskych metropol, ako Viedeň, Budapešť či Mníchov podľa neho ukazujú, ako môže byť rieka prirodzenou súčasťou mestského života. „Jedným z najväčších benefitov, ktorý Dunaj Bratislave ponúka, je práve jeho rekreačný potenciál. V mestách ako Hainburg an der Donau či Nový Sad je Dunaj integrovaný do mestského prostredia prírodným spôsobom, čo umožňuje obyvateľom aj návštevníkom využívať rieku a jej okolie pre rôzne druhy oddychu a športu.“
Charakter prostredia Dunaja a spôsob jeho obostavania mestom môže aj Bratislave umožniť prírodnejšie využitie Dunaja a jeho okolia podobne ako Hainburg alebo Nový Sad.
Obnova prepojenia prírody s ľuďmi
Jedným z konkrétnych krokov, ktoré by mohli výrazne zlepšiť prepojenie Bratislavy s Dunajom, je obnova prírodných lokalít na brehoch rieky. V minulosti bola súčasťou bratislavskej identity napríklad pláž na Lide, ktorá ponúkala obyvateľom možnosť kúpať sa a relaxovať priamo v centre mesta. Mišík jej súčasnú absenciu vníma ako veľkú stratu.
„Pláž na Lide bola súčasťou identity Bratislavy. Prišli sme o ňu trestuhodne, ale obnovíme ju. Do novej podoby a súčasných podmienok,“ vykresľuje svoju ambíciu vodohospodár. Obnova pláže by mohla priniesť nový impulz pre rozvoj rekreačných a športových aktivít na Dunaji, čím by sa zvýšil aj záujem o túto časť mesta.
Odborník na vodohospodárstvo sa podieľal aj na štúdii, ktorej cieľom je nielen obnoviť túto pláž, ale aj zlepšiť podmienky pre vodné športy. „Potenciál je obrovský, plány realistické, treba ešte pripraviť projektovú dokumentáciu, využiť správny mechanizmus financovania, realizovať a dobre nastaviť spôsob prevádzky a údržby,“ zdôrazňuje. Ide o ambiciózne plány, ktoré by mohli zmeniť tvár Bratislavy a spraviť z nej mesto, kde je rieka nielen kulisou, ale aj aktívnym prvkom v živote obyvateľov.
Vodné športy ako súčasť Bratislavy
Vodné športy majú v Bratislave dlhoročnú tradíciu. „Vodáci patria k Bratislave už od 19. storočia a v súčasnosti je záujem o vodácke aktivity v Bratislave väčší než kedykoľvek v minulosti. Do vodáckych aktivít v rôznych podobách sa zapája veľa ľudí. Od širokej verejnosti, škôl, cez pravidelne trénujúcu mládež až po skalných členov vodáckych klubov a špičkových športovcov s medzinárodnými úspechmi,“ opisuje Mišík, ktorý je členom klubu Dunajčík a aktívne sa venuje vodáctvu.
Bratislava má niekoľko centier, kde sa tieto aktivity koncentrujú, ako je Karloveské rameno, Lido, Zemník či areál vodných športov v Čunove. Avšak aj tu je priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o verejný prístup k vode a bezpečné vstupy do rieky. „Zlepšenie vidím v citlivejšom manažmente Dunaja a obnove jeho prírodného prostredia. Prikazuje nám to aj legislatíva. Samozrejme, správa a údržba Dunaja na úrovni 21. storočia potrebuje aj primerané financovanie,“ dodáva Mišík.
Napriek všetkým výzvam a nedostatkom, ktorým dnes Bratislava v súvislosti s Dunajom čelí, Mišík verí, že mesto sa mení správnym smerom. „Trend je jednoznačný, priaznivý, tempo síce pomalé, ale hádam to znamená, že sa ďaleko dostaneme,“ hovorí. Ak sa Bratislava rozhodne pokračovať v integrácii Dunaja do svojho mestského života, môže sa stať jedným z popredných európskych miest, ktoré úspešne spája historické, kultúrne a prírodné prvky.
Energetický potenciál v podzemí
Vďaka Dunaju môže Bratislava rásť nielen z hľadiska jeho rekreačného a voľnočasového využitia pre verejnosť. Podzemie mesta skrýva vďaka polohe pri európskom veľtoku nemenej dôležitý potenciál v podobe geotermálnej energie. Tibor Kovács, odborník na využívanie geotermálnej energie zo spoločnosti NuSi s.r.o., vysvetľuje, že Bratislava má vďaka svojmu geologickému zloženiu a blízkosti Dunaja vynikajúce podmienky na využívanie podzemnej vody ako zdroja tepla a chladu.
„Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody v celej strednej Európe, z ktorej je možné súčasnými technickými prostriedkami odoberať desať až pätnásťtisíc litrov pitnej vody za sekundu,“ konštatuje, „Okrem toho však podzemná voda ponúka potenciálny obrovský zdroj energie na úrovni 100 až 200 megawattov, dokonca to môže byť viac. Pre porovnanie, Bratislavská teplárenská spoločnosť má nainštalovaný výkon okolo 520 megawattov založený prevažne na spaľovaní plynu.“
Výnimočnosť tohto zdroja energie spočíva práve v ekologickosti. Pri produkcii energie sa nevytvára uhlíková stopa, ale využíva sa teplo zo slnečnej energie uložené do podzemnej vody. „Z podzemia sa studňou alebo s viacerými studňami odčerpáva podzemná voda, ktorá má za normálnych podmienok pomerne stabilnú teplotu okolo 12 stupňov Celzia,“ vysvetľuje odborník, ktorý sa špecializuje práve na využívanie tohto druhu energie.
Ekologické pokrytie potrieb mesta
„V lete vyčerpaná chladná tečúca voda absorbuje teplo z vnútorných priestorov s využitím technológie tepelných čerpadiel. Ohriata voda sa vracia späť do podzemia cez injektážne vrty. V zime sa využíva ten istý princíp. Z podzemnej vody sa odoberá teplo a ním sa zahrievajú priestory. Následne sa ochladená vsakuje späť do podzemia.“
„Geotermálna energia by sa mohla stať kľúčovým prvkom v energetickej koncepcii mesta. Je to ekologický a udržateľný zdroj, ktorý by výrazne znížil závislosť mesta na fosílnych palivách,“ zdôrazňuje Tibor Kovács. Celosvetovo si tento zdroj tepla získava čoraz väčšiu pozornosť, v Európe sú lídrami v tejto oblasti Holandsko či Spojené kráľovstvo.
Prírodné zdroje ako posun k udržateľnosti
Zavádzanie týchto technológií však vyžaduje koordináciu a správne plánovanie, čo Tibor Kovács vníma ako jednu z hlavných výziev. „Žiaľ, doteraz je postupné zavádzanie technológií chladenia a kúrenia teplom z podzemnej vody na Slovensku v mnohom nekoordinované a neriadené,“ upozorňuje. Ak sa podarí prekonať tieto výzvy, Bratislava by mohla získať významný ekologický prínos, ktorý by ju posunul bližšie k dosiahnutiu udržateľného mestského rozvoja.
Zmeniť by to mohla nová štvrť Nové Lido v blízkosti Dunaja, ktorá je ukážkovým príkladom, ako môže byť geotermálna energia integrovaná do nových urbanistických plánov. „Pri správnej konfigurácii čerpaných a injektážnych vrtov bude možné efektívne využiť podzemnú vodu na vykurovanie a chladenie budov v celej štvrti. Toto riešenie by mohlo byť vzorom pre ďalšie mestá, ktoré chcú využívať miestne zdroje na zníženie svojej uhlíkovej stopy,“ konštatuje odborník.
